Čo sa stalo v Handlovej: zápisky reportéra z miesta streľby na Roberta Fica

Vyzeralo to ako bežné výjazdové zasadnutie vlády v regiónoch, akých Robert Fico za svoju politickú kariéru absolvoval už desiatky. Rokovanie o pomoci Handlovej, potom tlačová beseda, z ktorej premiér už tradične odišiel ešte pred otázkami.

Fico išiel medzi ľudí, ja k stolu písať reportáž na prvom poschodí kultúrneho domu v Handlovej. V tom momente som začul asi štyri ostré zvuky, také buchnutia.

Keďže som už v živote počul streľbu aj som strieľal, rýchlo som to vyhodnotil ako streľbu. Utekal som hneď k oknu, boli sme na prvom poschodí.

Bezvládny premiér, odveďte ministrov do bezpečia

Z malého okienka bolo vidno na ulicu, skupina ľudí v panike, veľká vrava. Na jednej strane výhľadu Robert Fico spadnutý na zemi a niekoľko metrov za ním pohyb, nejakí ľudia, asi ochrankári, pacifikovali nejakého človeka.

Video: Reportér Daniel Vražda hovorí o streľbe na Roberta Fica

Ochrankári sa snažili zdvihnúť Roberta Fica. On bol bezvládny. Z prvého poschodia jeho ruky na diaľku pôsobili tak, akoby sa snažil, ale nedarilo sa mu. Nedokázal vstať, nevedel v tom ani pomôcť ochrankárom. Už na prvý pohľad sa mu stalo niečo vážne. Z okna sa ešte nedalo vyhodnotiť čo.

Utekal som rýchlo dolu. Medzičasom už Roberta Fica odviezlo auto. Nebola to sanitka, ale čierna vládna limuzína.

Námestie okamžite uzavreli.

Jeden ochrankár hovoril, že ostatných ministrov treba dostať do bezpečia.

Aj video z okamihov streľby ukázalo, že Robert Fico prišiel na námestí v Handlovej k ľuďom ku kovovým zábranám na vzdialenosť podanej ruky.

Video z miesta atentátu niekoľko sekúnd po streľbe na Roberta Fica

V prvom rade útočník nebol, bol až za nimi. Odhadujem, že mohol vystreliť zo vzdialenosti piatich až siedmich metrov.

Človeka, ktorého spacifikovali, tam ešte chvíľu držali na zemi, kľačali na ňom. Bol v takom poloľahu na kolenách a opretý na lakťoch, hlavu mal pri rukách a bol ticho.

Výhľad na útočníka ešte zakrývalo pätnásť, možno dvadsať ľudí, od davu ho oddeľovali zábrany. Od domu kultúry k zábrane to mohlo byť 20 až 30 metrov.

Svedkovia: Keď sa ozvali výstrely, skoro som ohluchla

Prvými priamymi svedkami boli dvaja starší manželia. Najprv im nebolo do reči. Potom začal rozprávať pán. „Práve som mu išiel podávať ruku,“ povedal starší muž. V tom momente bolo počuť výstrely.

„Keď sa ozvali výstrely, skoro som ohluchla,“ hovorí zasa ďalšia žena, ktorá bola na mieste pri streľbe. Počula tri alebo štyri rany. Videla, ako pred ňou Fico klesol k zemi, všimla si krvavú ranu na hrudníku. Hovorila aj o rane na hlave, o tej neskôr médiá neinformovali, mohlo ísť iba o krvavú škvrnu.

Ďalší svedkovia aj s väčším časovým odstupom opisovali to isté: premiér prichádza, ide im podávať ruku, zrazu sa ozvú výstrely a premiér padá. Niektorí videli aj zranenia na hlave, ukazovali na vrchu hlavy, na hrudníku nevideli nič, ale inak opisovali situáciu veľmi podobne.

Ľudia strelca predtým vôbec neevidovali. Nijako ho neopisovali. Nevideli ani zbraň. Niektorí hovorili, že nejaké auto s levickou ŠPZ údajne parkovalo za kultúrnym domom.

Jedna pani streľbu opisovala, ako keby jej pri ušiach vybuchli petardy.

Z okna na prvom poschodí kultúrneho domu v Handlovej nebolo vidno premiérove zranenia, ani na tvári; bolo vidno, že bol mimo. Jeho tvár bola iná, ako keď stál niekoľko minút predtým na tlačovej besede. Jeho výraz tváre bol taký bezmocný.

Ďalšie svedectvo bolo nepriame: štyridsiatnik hovorí, čo mu o atentáte povedala jeho matka. Bola úplne zdrvená, hovorila, že niekto zaútočil na premiéra Fica, že je to hrozné.

Aj toto sa vo svedeckých výpovediach opakovalo – ľudia to považovali za neskutočnú vec. Ako sa to mohlo vôbec stať? Pýtali sa.

Je to vaša vina

Rýchlo po tom, ako z miesta činu odviezli premiéra, policajti námestie okolo kultúrneho domu opáskovali. Nikoho tam nepúšťali ani o niekoľko hodín neskôr.

Niektorí ľudia po čase začali pokrikovať po novinároch. „Péeskári, už ste šťastní? Ste radi? To je vaša vina.“

Aj muž, ktorý opisoval svedectvo matky, povedal na záver rozhovoru, že za to môžeme aj my novinári, ako sa správame k Robertovi Ficovi.

Keď ráno novinári vchádzali na rokovanie vlády, skontrolovali ich a aj ich batožinu. Nestáva sa – a nestalo sa to ani v tento deň v Handlovej -, že by policajti kontrolovali takým istým spôsobom aj ľudí, ktorí prídu vítať, skandovať členov vlády.

Ľudia neplakali, ale evidentne boli rozrušení, hľadali slová. Aj z gestikulácie bolo evidentné, že ich to zobralo; chytali sa za hlavu.

Keď už opadli emócie, keď už bolo námestie ohradené a ľudia tam postávali okolo a rozprávali sa o celom incidente, niektorí ľudia naďalej posedávali na lavičkách okolo námestia, slnili sa tam, akoby bol bežný deň.

Video: Reportáž prievidzskej televízie aj so zábermi streľby