Je falošné vytvárať dojem, že tu existuje skupina ľudí, ktorá sa z tohto činu teší, hovorí psychológ Ondrušek

Slovenskom otriasla streľba na premiéra Roberta Fica, ktorého útočník postrelil pri rokovaní vlády v Handlovej. Takmer všetci politici čin odsúdili, no politici Smeru a SNS vystúpili na spoločnej tlačovke a zo zodpovednosti za útok obviňovali opozíciu a ich voličov.

Psychológ a mediátor Dušan Ondrušek hovorí, že takéto tvrdenia sú nezodpovedné a situáciu ešte viac eskalujú. „Rozdeľovanie spoločnosti na dve časti a navzájom sa obviňovať, kto čo spôsobil, nepomáha. Rovnako ako nepomáhajú bombastické výroky typu začala sa politická vojna,“ hovorí Ondrušek.

Za dobrý signál by považoval, ak by sa všetci politici postavili na spoločnú tlačovku. „To sa mi zdá ako primeraný signál. Hovorí to, že pre nás sú aj dôležitejšie veci než vzájomné spory a obviňovanie sa.  Ale to vyžaduje obrovskú zrelosť a nevidím ju zatiaľ v slovenskom politickom priestore,“ hovorí.

Ako ste prijali správu o tom, že premiéra Roberta Fica postrelili? 

Tak ako väčšina. Bol som zhrozený a vnímal som to ako niečo, čo nepatrí do civilizovanej spoločnosti. Odsudzujem to. Násilie nikdy nie je cesta. Predpokladám, že všetci normálni ľudia to takisto takto vidia a nikto nebude podobný čin schvaľovať. Akokoľvek súhlasíme či nesúhlasíme s krokmi politikov, násilie nepatrí do výbavy slušných občanov. O útočníkovi nemáme veľa informácií, nevieme, prečo takto konal, či bol fyzicky alebo psychicky v poriadku. Vieme o tom veľmi málo. Vieme len to, že takýto čin sa nedá schvaľovať a politické rozpory sa takto neriešia.

Čo všetko môžu ľudia cítiť – či už voliči vlády, alebo aj opozície? 

Je to jedno, či sú na strane opozície alebo koalície. Veľká časť z ľudí cíti, že je to niečo nepatričné a niečo, čo treba odsúdiť. Cítia zhrozenie a šok. Veď predsa nikto s tým nemôže súhlasiť. Preto je falošné vytvárať dojem, že tu existuje skupina ľudí, ktorá sa z tohto činu teší. Ľudí, ktorí sa tešia z násilia, je len úplné minimum v spoločnosti.

Otvorene to hovorili vládni politici na tlačovke po útoku na premiéra. „Ste spokojní?“ pýtal sa Andrej Danko. 

Je to nálepkovanie, ktoré nie je založené na faktoch. Rozhodne to nepomáha upokojeniu situácie. Takéto obviňovanie a hodnotenie bez dôkazov situáciu iba eskaluje. Je to nepravdivé a nešťastné.

Aká by mala byť správna reakcia politikov? 

Videl som to u niektorých politikov – opozičných aj koaličných. Vyjadrovali odsúdenie a zhrozenie a podporu premiérovi, čo je prirodzená a normálna reakcia. Samozrejme, v emočnom rozpoložení má človek rýchle hodnotenia situácie a na to by sme si mali dávať všetci pozor. Vieme o tom veľmi málo. Robiť akékoľvek závery bez opory vo faktoch je veľmi nevhodné a neprofesionálne. Hľadať interpretácie a špekulovať, čo to mohlo znamenať a čo sa útokom mohlo sledovať, situáciu iba zhoršuje.

Mali by vyzývať politici na pokoj? 

Treba vyzývať na pokoj, a aby sa nerobili interpretácie, ktoré sa o nič neopierajú. To je úlohou profesionálov, ktorí prípad vyšetrujú a budú hľadať pre vinníka trest. Ale posilňovať si iba svoje fantázie a predstavy, to neprináša pokoj. Rozdeľovanie spoločnosti na dve časti a navzájom sa obviňovať, kto čo spôsobil, nepomáha. Rovnako ako nepomáhajú bombastické výroky typu „začala sa politická vojna“. To sú vyjadrenia, ktoré situáciu iba zostrujú.

Tieto slová povedal predseda SNS Andrej Danko. Na tlačovej besede vystúpil aj poslanec Smeru Ľuboš Blaha, ktorý povedal: „Kvôli vám je premiér v nemocnici.“ Čo takéto slová znamenajú? 

Je pochopiteľné, že ľudia sa potrebujú vyrovnať s ublíženosťou a pocitom nespravodlivosti, ktorý cítia. Všetci príbuzní a blízki obetí to takto cítia. Ale najmenej zrelá reakcia je hľadať okamžite vinníka a tým zaplátať bolesť. To však nepomôže a konflikt bude ďalej pokračovať.

Politici sa ani príliš nezaujímali o skutočného vinníka, ktorý premiéra postrelil, vinníkom sa pre nich stala časť spoločnosti – hovorili o opozícii, liberáloch. Prečo? 

V tejto fáze nevieme povedať, čo hralo úlohu pri útoku. Ale nájsť vinníka za niekoľko minút a dokonca kolektívneho vinníka v celej časti spoločnosti je nezodpovedné a nepravdivé.

Pozorovať to možno na oboch stranách, aj zo strany voličov opozície sa ozývajú vyjadrenia v štýle, že premiér a vláda mali nenávistný slovník a teraz si sami môžu za to, že sa to stalo. Sú takéto slová v poriadku? 

V obidvoch prípadoch je to nefunkčné, nepomáha to. Obviniť celú skupinu ľudí, celú druhú stranu, nepomôže nikomu.

Andrej Danko hovoril o politickej vojne, odkazoval opozícii, nech „zalezie“. Vyhrážal sa tým, že teraz „prídu zmeny“ a vláda sa už nebude okúňať. Čo ak ľudia cítia strach zo slov politikov? 

Preto vo všetkých týchto situáciách netreba robiť rýchle vyjadrenia a rýchle kroky. Treba trochu vychladnúť a hovoriť až s odstupom a racionálnym pochopením udalosti. Rýchle riešenia sú skoro vždy krok vedľa.

Čo majú ľudia robiť so strachom, ktorí cítia zo slov vládnych politikov? 

Nemali by sa dať zatiahnuť do obviňovania bez argumentov. Veď preto máme inštitúcie, expertov a profesionálov, ktorí vedia, ako prešetriť takéto situácie. Je pravda, že to dlho trvá, ale rýchle vyjadrenia sú najmenej potrebné.

Prečo je prvý inštinkt vždy hľadať vinníka? Toho, kto to spôsobil, kto za to môže?

Pretože je náročné vyrovnať sa s ťažkou situáciou. Je ľahšie, keď to môžeme premietnuť do niekoho iného. Je ľahšie povedať, že to zavinil niekto iný. Keď strácame racionálnu kontrolu, poslúži nám na to hocikto, kto je nablízku. A ak máme voči niekomu aj predtým nejaké výhrady, okamžite do toho premietneme aj ďalšie krivdy. Je to tradičný spôsob projektovania viny do niekoho iného.

Ľudia môžu cítiť hnev, ktorý si ventilujú navonok, alebo smútok a strach, s ktorými sa uzatvárajú dovnútra. Aký je dobrý spôsob vyrovnať sa s takouto udalosťou? Čo mám robiť, keď si prečítam takúto správu? 

Mali by sme si dať pozor, aby sme nenaskočili na rýchle riešenia. Povedzme si: Dobre, môžem sa k tomu vyjadriť a zaujať postoj až vtedy, keď budem mať nejaké presnejšie fakty. Dovtedy si budem dávať pozor na to, aby som nepúšťal von nepredžuté a prvoplánové pocity, ktoré vôbec neriešia situáciu. Majú iba tú úlohu, že pomôžu človeku zbaviť sa na chvíľu napätia alebo zlého pocitu.

Ak niekto napíše na Facebook „Teraz to začne!“, tak si síce uľaví od napätia, ale dáva to ako bremeno všetkým ostatným a niektorým to môže aj priťažiť. 

To vedie k nekonečnej eskalácii, pretože okamžite prichádza aj reakcia z druhej strany.

Čo ak cítia znechutenie a chcú sa vypnúť od správ? 

Myslím, že to časť ľudí aj spraví. Ale nie je to dobrá dlhodobá cesta. Mali by sme sa zaujímať o veci verejné, pretože sa nás týkajú a majú dôsledky na náš život. Odstrihnúť sa a povedať si, že ma to vôbec nezaujíma, nepomôže na celospoločenskej úrovni.

Čo ak sú v rodinách protichodné politické názory – ako zvládnuť vypäté emócie? O tejto téme sme sa rozprávali aj pred Veľkou nocou. 

Mali by sme sa naučiť byť zdržanliví, kým nemáme viac informácií. Je lákavé nájsť okamžite nejakého nepriateľa a vinníka, ale je to tá najhoršia cesta.

Zo slov Andreja Danka na tlačovke vyplynulo, že líder PS Michal Šimečka navrhol zorganizovať spoločnú tlačovku politických strán. Bol by dobrý nápad, ak by koalícia a opozícia vystúpili spoločne? 

Zdá sa mi to ako primeraný signál. Hovorí to, že pre nás sú aj dôležitejšie veci než vzájomné spory a obviňovanie sa. Násilný akt je niečo, čo odsúdime všetci, bez ohľadu na naše politické postoje a na spoločnú konfliktnú minulosť. Bola by to dobrá odpoveď. Ale vyžaduje obrovskú zrelosť a nevidím ju zatiaľ v slovenskom politickom priestore.