Denník N

Iveta Radičová: Bojím sa, že zostane len špina

Iveta Radičová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Iveta Radičová. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Referendum žiadnej rodine nepomôže,“ hovorí bývalá ministerka práce a premiérka IVETA RADIČOVÁ, ktorá teraz prednáša v Berlíne. Má obavu, že tému registrovaného partnerstva homosexuáli po tejto diskusii ešte dlho neotvoria.

Keby ste boli teraz v politike, napríklad premiérkou…

To je dosť zlá predstava… (smiech)

… povedali by ste verejne, že sa referenda nezúčastníte?

Povedala by som to isté, čo aj teraz. Každá občianska iniciatíva má právo na referendum, ale dôležitý je obsah. Nie je to referendum o rodine, iba o jednej z jej foriem. Nerieši aktuálne problémy. To, čo je v referende, máme v zákonoch dávno vyriešené. Predstavme si, že referendum bude platné, čo sa zmení? Trvám na odpovedi, že nič. Ani to nezlepší postavenie rodín a manželstiev, ani nepribudnú deti.

Prečo väčšina politikov hovorí, že na referendum pôjde, aj keď s ním mnohí nesúhlasia?

Obávam sa, že táto téma sa už posunula k čistej ideológii, dokonca až k dogme. Len čo niečo uzavriete do dogmy, skončila diskusia. Normálne je, aj o registrovaných partnerstvách, otvorene rozprávať. Tu sa hrozí, vyvoláva sa atmosféra strachu. To je nenormálne. Inštitúcie manželstva aj rodiny sa vyvíjajú a treba na to reagovať. V demokratických spoločnostiach takéto diskusie prebiehajú desaťročia. Základ je búranie stereotypov, dogmatického správania sa a predsudkov, pretože tie rozbíjajú spoločnosť.

Ako teda hodnotíte politikov?

Snažia sa nadbiehať prevládajúcemu postoju vo verejnej mienke. Politici však nemajú len reagovať na vlny vo verejnej mienke, ale ju aj tvoriť. A potom majú prichádzať s riešeniami. Hlavné problémy, ktorými žije rodina poznáme – nutnosť dvojpríjmového modelu, skĺbenie pracovných povinností so starostlivosťou o deti, nezamestnanosť. Voči rodine máme dlh. Treba pokračovať v zmenách zákonov.  Napríklad riešiť konflikt medzi rodinou a trhom práce. Ten totiž stále vníma iba jednotlivca a nemyslí na celú rodinu. Riešiť rodinnú mobilitu, rodinné sociálne zabezpečenie.To je zadanie, ktoré máme na stole. S touto ponukou politici neprichádzajú. Žena, ktorá sa trápi s každodenným prežívaním, strachuje sa o stratu zamestnania, rozhoduje sa, že nebude mať ďalšie dieťa, lebo ho rodina nedokáže uživiť, sa asi úprimne pýta, čo to riešime? Jej v ústave zakotvená ochrana manželstva nepomôže, ak je voči nej manžel agresívny. Takáto žena žije inými problémami. Zároveň však má v sebe vieru, ktorá jej pomáha tú každodennosť prežiť. Aj preto pilier viery považujem v takto problémovej dobe za nesmierne dôležitý.

Je to naozaj väčšinový názor – byť proti homosexuálom?

Odpoveď dá referendum účasťou. Kladiem si skôr otázku, akí budeme po ňom. Referendum vnieslo do spoločnosti konflikt. Diskusia sa vyhrocuje. Slovensko nebude demokratickejšie, ani ústretovejšie. Prečo  si potrebujeme ešte takto ublížiť?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kolega Konštantín Čikovský pochválil premiéra Fica aj prezidenta Kisku za to, že sa referenda zúčastnia, lebo „potreba ctiť demokratické inštitúcie je dobrý zvyk, ktorý sa stratí, ak naň budú kašlať aj služobne najvyšší politici“. Je referendum ako voľby, kde je dobre, ak sa ľudia zúčastnia?

Je to zásadný rozdiel. Takto sa referendum nechápe. V referende je účasť alebo neúčasť prvý krok rozhodnutia, ktorým hovorím, či sa s touto témou stotožňujem. Neúčasť je dôležitý postoj a nie je to odmietnutie inštitútu.

Myslíte si, že táto téma môže zostať témou až do volieb?

Tí, ktorí budú chcieť prekryť skutočné problémy, po nej siahnu. Už niekoľko mesiacov prehlušuje iné zásadné témy. Otvorila priestor takým agresívnym postojom, ktoré sú na hrane s neonacizmom. Dušan Ondrušek to prirovnal k strašeniu detí Židmi. Určite to nie je cesta k ľudskej dôstojnosti.

Martin M. Šimečka napísal, že v spoločnosti, ktorá sa ešte poriadne nevyrovnala so svojou zodpovednosťou za holokaust organizovaný Slovenským štátom za pomoci katolíckej cirkvi, je opäť  jedna menšina vykresľovaná ako vred na tele národa. Vidíte aj vy paralelu s fašizmom?

Je tu časť spoločnosti, ktorá dodnes Slovenský štát hodnotí pozitívne. Rovnako je tu časť, ktorá hodnotí pozitívne komunizmus. Keď sme sa stali demokratickou krajinou, títo ľudia stratili svoje pozície. Špecifikum Slovenska v stredoeurópskom priestore je vo veľkosti tejto skupiny s nostalgiou za totalitami. Sociológ Vlado Krivý dokonca v regiónoch odhalil kombináciu ľudáctva a komunizmu. Tam je miera tolerancie voči inakosti nulová. Tieto skupiny sú dnes povzbudené, aktivizujú sa, je ich oveľa viac vidieť, počuť. Nad hlúposťou a dogmou sa nedá zvíťaziť, ale je to o trpezlivosti. Preto diskusie o rôznych formách spolunažívania trvajú dlho.

Prečo tak neznášajú menšiny?

Xenofóbia je v každej spoločnosti. Je to strach z nového, nepoznaného a iného. Keď máte strach napríklad z budúcnosti, ste otvorení väčšej útočnosti voči skupinám, ktoré vnímate, že by vás mohli ohrozovať, alebo sa vám podsunie, že by vás mohli ohrozovať. V krajinách, kde majú dlhoročné skúsenosti s existenciu manželskej, partnerskej formy rodiny aj s registrovanými partnerstvami, vidno, že to nijako neoslabilo tradičnú rodinu. Ani sa to neprejavilo v menšom počte detí. Prejavilo sa to v menšom napätí v spoločnosti. Jedno ohrozenie bolo dešifrované, že nie je ohrozením, a strach z neznámeho bol zmenšený. To isté platí aj o sexuálnej výchove. Máme veľa rodín, ktoré nemajú schopnosť informovať deti v oblasti sexuálnej výchovy. Ak v takýchto situáciách nastúpia školy, skúsenosti zo zahraničia sú jednoznačné – menej pohlavných chorôb, posunutý vek sexuálnych skúseností, menej nechcených tehotenstiev, jednoznačne pozitívne výsledky.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Kedy na Slovensku prijmeme registrované partnerstvo?

Netrúfam si to odhadnúť, ani neviem, či bude niekto po tomto zážitku požadovať, aby sa to prijalo.

Rozprávate sa o referende s vaším partnerom, bývalým františkánskym kňazom Mariánom Balázsom?

Samozrejme. Ani on sa ho nezúčastní, pretože všetko je už zapísané v zákonoch. Niet silnejší dôkaz ako platné zákony, že formu manželstva na Slovensku nikto neohrozuje, nespochybňuje. Skôr je tu otvorený problém neriešenia vzťahov medzi inými skupinami.

Keby ste boli prezidentka, vypísali by ste referendum?

Áno, rešpektovala by som zákon. Pokúsila by som sa však vstupovať do diskusie s odborníkmi, možno aj organizovať okrúhly stôl. Mám obavy chvíľami až z hysterických pozícií, ktoré tu vyplávali.

Považujete za správne, že prezident povedal, že pôjde na referendum, aj ako bude hlasovať?

Je to jeho plné právo. Poznáme ho, vieme, aký má postoj. Z osobnej skúsenosti muža, ktorý je v druhom manželstve, určite vie, čo znamená rozpad manželstva, má zažitý rozvod, a preto si myslím, že je otvorený aj iným formám spolunažívania.

Ste si istá, že referendum nebude úspešné?

Výsledkom si nie som istá. No dovolím si povedať, že už dnes má za sebou neúspech vďaka tomu, ako sa vedie diskusia. Je to jedno obrovské negatívne znamienko. To, či na otázky niekto odpovie áno, alebo nie, na realite nič nezmení. Viete, čítala som aj také reakcie, že to je dobré, keď špina vypláva na povrch a že nás to niekam posunie, ale ja mám obavu, že zostane len tá špina.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie