Denník N

Brixi: Každá kauza oslabuje nielen stranu a jej vplyv, ale aj krajinu

Hoci bol Otto Brixi aktívnym poslancom, z nezvoliteľného miesta kandidátky sa do parlamentu nedostal. No tvrdí, že ho neúspech Smeru naštartoval.

Čo hovoríte na výsledky volieb?

V plnej miere ich akceptujem a rešpektujem. Som si vedomý, že výsledky mohli byť v prospech strany Smer-SD aj o niekoľko percent lepšie, ale treba brať stav taký, aký je, a s číslami, ktoré sme dosiahli, pracovať do budúcna. Pokiaľ si chceme zachovať nielen hodnotovú tvár, ale aj elektorát, o ktorý sme v dôsledku štvorročného samovládnutia mohli istým spôsobom prísť.

Čím si vysvetľujete takú stratu voličov?

Myslím si, že volič – bez ohľadu na to, či ide o voliča Smeru alebo akejkoľvek inej strany – je z politiky unavený a možno aj frustrovaný. Žiaľ, často sa zo zúfalstva utieka aj k voľbe nie úplne štandardných politických strán a novotvarov na politickej scéne, ktoré neprinášajú hodnotový program či konkrétne riešenia, ale skôr prvky, ktoré možno polarizujú a vytvárajú napätie. To, že sa volič k takým stranám utieka, podľa mňa nie je najšťastnejšie, ale výsledky volieb ukázali, že možné to rozhodne je.

Nemyslíte si, že strana Smer si za ten prepad môže sama? Namiesto záujmu a snahy riešiť skutočné problémy tu boli počas štyroch rokov vašej vlády mnohé kauzy spojené aj s niekdajším predsedom parlamentu a podpredsedom strany Pavlom Paškom, ale aj nesplnené sľuby, ktoré nakoniec viedli k protestom zdravotných sestier alebo učiteľov.

Nikdy nebudem personalizovať žiadnu kauzu s konkrétnymi menami. Isté však je, že každá kauza oslabuje nielen stranu a jej politický vplyv, ale aj spoločnosť a krajinu. Žiaľ, často sa na takéto kauzy dívajú nielen občania, ale aj opozícia len z marketingového pohľadu a z pohľadu ich politického využitia, bez ohľadu na to, či kauzy majú alebo nemajú reálny základ. Na druhej strane si však myslím, že k politike patrí poukazovanie na to, keď veci nefungujú. Ako väčší problém však vidím to, že  slovenská politika, a tieto voľby to do značnej miery ukázali, akoby až na niektoré strany stratila svoj pôvodný obsahový a hodnotový konflikt. Začali sme sa vymedzovať ako politici voči sebe skôr osobne. Často to sprevádzali invektívy, správali sme sa k sebe agresívne. A to je to, čo podľa môjho názoru už voličov na Slovensku nebaví. Chcú vidieť v prvom rade prácu politikov a výsledky ich politickej práce, a nie vzájomné hašterenie.

Čo hovoríte na prienik strán ako Sme rodina Borisa Kollára a ĽS NS Mariana Kotlebu do Národnej rady?

Strana Borisa Kollára aj Ľudová strana Naše Slovensko sú úplne odlišné, či už politicky, hodnotovo, ale aj marketingovo. To, že ľudia volili stranu Borisa Kollára, ma v princípe až tak neprekvapuje. Je to strana, ktorá využila svoj potenciál a potenciál svojho lídra, a každý hlas, ktorý získala, možno považovať za politicky relevantný. Čo ma prekvapilo je, že dokázala vytesniť iné politické subjekty, ktoré boli hodnotovo na úplne opačnom konci politického spektra, ako je napríklad KDH. Je úplne zrejmé, že ku kresťanskej tradícii sa na Slovensku hlási početná skupina obyvateľstva, pričom táto strana nezískala mandát na to, aby bola v parlamente. Zatiaľ čo strana, ktorej líder sa hlási skôr k liberálnejšiemu zmýšľaniu a pohľadu na svet, sa dostala aj na úkor tradičných strán do parlamentu. To je podľa mňa zarážajúcejšie, ale to je skôr otázka na politológov a na politikov, aby povedali, kam sa hodnotová orientácia voličov na Slovensku uberá. Lebo nielen strana Borisa Kollára, ale aj strana Mariana Kotlebu ukázala, že ten hodnotový posun je dnes niekde úplne inde ako pred pár rokmi. Ak by mi niekto povedal ešte pred dvomi týždňami, že extrémna pravica na Slovensku bude mať potenciál na politický úspech, tak by som mu povedal, že nie je úplne pri zmysloch. Dnes vidíme, že extrémna pravica má nielen úspech, ale aj potenciál ďalej rásť, spájať sa, čo považujem pre tradičný stredoeurópsky kresťanský hodnotový systém za absolútne nebezpečné.

Vyzerá to tak, že najmä prvovoliči volili neštandardné strany. Ako si vysvetľujete, že sa vám nepodarilo osloviť tieto skupiny ľudí?

V prvom rade je to otázka do budúcna pre vedenie strany, akým spôsobom, akými kanálmi a hlavne témami vplývať na skupiny mladých ľudí. Dnes je úplne zrejmé, že mladí ľudia nevolia hodnotovo a programovo. Volia v prvom rade marketingovo a z pozície akéhosi spoločenského vzdoru, čo je v princípe u mladých ľudí obvyklé, ale takéto rozhodovanie nie je z pohľadu fungovania štátu a parlamentného systému úplne najzodpovednejšie a najpragmatickejšie.

Vy ste boli v minulom volebnom období nielen najmladší, ale dokonca aj najaktívnejší poslanec parlamentu. Napriek tomu ste sa na kandidátke pred týmito voľbami dostali na nezvoliteľnú 98. pozíciu. Čím si to vysvetľujete?

Politika je nevyspytateľná a nikto v nej nikdy nemá žiadne miesto isté. To, že som bol pred štyrmi rokmi na zvoliteľnom mieste a teraz na opačnom konci, znamená úplne prirodzený politický aj kariérny posun. Z pohľadu pôsobenia v politike a v politickej strane to však nemusí znamenať v zásade absolútne nič. Vedenie strany má právo vyhodnotiť každého poslanca podľa vlastných parametrov. To, že je niekto na 150. mieste, ešte neznamená, že nie je platný človek do inej spoločenskej alebo výkonnej funkcie. Isté je to, že v parlamente nateraz nie som, ale nerobil by som z toho tragédiu.

Ako si teda predstavujete svoje ďalšie pôsobenie či už v rámci strany, alebo v rámci verejného života?

Som poslancom v meste Košice aj v mestskej časti Košice-Staré Mesto, takže som naďalej plne aktívny a funkčný poslanec. Samozrejme, pri výsledkoch volieb, ktoré tu máme, nemôžem povedať, že by ma politická situácia, v akej sme sa ocitli a v akej sa ocitla sociálna demokracia, tešila. Mám síce rôzne ponuky aj z privátnej sféry, ale po tom všetkom, čo som v politike za deväť rokov urobil, by mi prišlo nezodpovedné, keby som sa mal vzdať a povedať si, že je mi jedno, akým smerom sa bude táto krajina uberať a aké miesto v nej bude mať sociálna demokracia. Ak niekoho tento volebný neúspech odradil alebo frustroval, tak mňa, naopak, do značnej miery naštartoval. Myslím si, že Smer je strana, ktorá na slovenskej politickej scéne má svoje stabilné miesto a jej programový a hodnotový rámec je veľmi silný. Možno len treba klásť otázky, či našiel prijímateľa, ktorého sme chceli, aby našiel, a či tie komunikačné kanály, ktoré používame, sú také zrozumiteľné a jasné, aby to prijímateľ pochopil, prípadne aby sme našli nových prijímateľov, nových voličov a ľudí, ktorí uveria, že sociálna demokracia je politický pojem, ktorý v európskom aj vo svetovom priestore má svoje miesto.

V uplynulom období sa dosť hovorilo o tom, že „košická klika“ ovláda slovenské zdravotníctvo. Nebol práve to dôvod, prečo mali Košice slabšie zastúpenie na kandidátke Smeru? Na zvoliteľných miestach sa ocitli dvaja Košičania: primátor mesta Richard Raši a minister životného prostredia Peter Žiga. Čím si vysvetľujete pokles pozícií Košičanov na kandidátke Smeru?

Nie som v žiadnych relevantných štruktúrach strany, a preto si nedovolím hodnotiť, prečo bolo umiestnenie toho-ktorého kolegu také či onaké. Chcem veriť, že vedenie strany zohľadnilo potenciál každého jedného kandidáta v širšom kontexte. Vôbec by som nespochybňoval, či má niekto vysoké alebo nízke miesto. Kvality každého môžu byť niekde úplne inde. A vôbec si to nedovolím hodnotiť. Myslím si, že je dôležité, aby sa vnútropolitické pomery v strane Smer konsolidovali natoľko, aby sme dokázali v krátkom čase dať dôslednú odpoveď na súčasnú politickú situáciu na Slovensku, ktorá v horizonte najbližších mesiacov alebo rokov neveští ideálnu stabilitu či rozloženie politických síl.

Hovorili ste s Pavlom Paškom o výsledkoch volieb? Čo na ne hovorí?

S pánom Paškom som sa od volieb nestretol a aj napriek tomu, že žijeme v jednom meste, máme relatívne malý kontakt, pretože je podpredsedom strany a prevažnú väčšinu času trávi v Bratislave. Stretávame sa len sporadicky pri spoločenských udalostiach.

Prezident oznámil, že zostavením kabinetu poverí ako víťaza volieb predsedu strany Smer-SD Roberta Fica. Ako vidíte to, čo bude nasledovať?

Isté je jedno. Bez ohľadu na to, kto bude zostavovať vládu, bude to mať zložité. Rozloženie politických síl v parlamente je komplikované a bez ohľadu na to, aká vláda bude, je isté, že bude zložená z neobvykle veľkého počtu politických subjektov. Otázka znie len, či tých subjektov bude príliš veľa, alebo len veľa. Ideálne riešenie neexistuje. Aj vyjadrenia predsedov politických subjektov na Slovensku naznačujú, že ideálne riešenie sa ani nenájde. Pokiaľ by nedošlo k absolútne hraničnej situácii a nebudeme sa baviť o úradníckej vláde, ktorá by krajinu doviedla do predčasných parlamentných volieb. Netrúfam si dnes povedať, ako povolebné rozhovory dopadnú.

Smer

Teraz najčítanejšie