Švédi vyšetrovali atentát na premiéra 34 rokov, závery mnohým dodnes nestačia

Atentát na Roberta Fica je najzávažnejším útokom na lídra Európskej únie za posledné desaťročia. Naposledy sa niekto pokúsil zabiť premiéra jednej z krajín, ktoré sú dnes členmi Únie, v roku 1986.

Bol ním obľúbený švédsky predseda vlády Olof Palme, ktorý útok neprežil. Jeho vražda a následné vlečúce sa vyšetrovanie traumatizovali krajinu, ktorej obyvatelia desaťročia nedostali presvedčivé odpovede na otázku, kto im zabil premiéra.

Meno vraha sa Švédi dozvedeli až v roku 2020, keď prokurátor Krister Petersson za hlavného podozrivého označil muža menom Stig Engström. Keďže si však Engström v roku 2000 vzal život, úrady ho nemohli trestne stíhať a vyšetrovanie bolo ukončené.

Vyšetrovanie Palmeho vraždy desaťročia sprevádzali rôzne konšpiračné teórie od zapojenia CIA cez sprisahanie tajných služieb viacerých krajín až po atentát kurdských militantov. Šéf vyšetrovania Hans Melander povedal, že k vražde sa polícii priznalo viac než 130 ľudí.

Skutočným strelcom však bol podľa záverov z roku 2020 muž, ktorého polícia vyradila nielen zo zoznamu podozrivých, ale pre rozporuplné svedectvá napokon aj z okruhu svedkov. Stiga Engströma médiá nazývali „Muž zo Skandie“, keďže pracoval v poisťovni Skandia neďaleko miesta činu.

O Engströmovi sa vedelo, že sa zhruba v čase vraždy pohyboval na ulici, kde Palmeho zastrelili.

Ako o možnom vrahovi sa však o ňom začalo viac hovoriť až v roku 2018, keď novinár Thomas Pettersson vydal niekoľko článkov a potom aj knihu s názvom Nepravdepodobný vrah, v ktorej presvedčivo argumentoval, že strelcom bol práve Engström.

Keď prokuratúra v roku 2020 prípad uzavrela, priniesla veľmi podobný opis, hoci stále chýbal forenzný dôkaz – napríklad vražedná zbraň –, ktorý by Engströma stopercentne usvedčil.

Ako Švédsko stratilo nevinnosť

Atentát na Olofa Palmeho otriasol Švédskom a bývalý premiér Stefan Löfven kedysi nazval neschopnosť úradov uzavrieť prípad „otvorenou ranou“ vo švédskej spoločnosti. Okolnosti streľby na Palmeho boli iné než pri utorkovom atentáte v Handlovej.

Predseda švédskej sociálnodemokratickej strany pri sebe 28. februára 1986 nemal žiadnu ochranku, čo však nebolo prekvapujúce. Palme ochranku často odmietal a aj v ten večer jej dal voľno. Aj vo funkcii premiéra sa snažil žiť čo najobyčajnejší život a ľudia ho stretávali v uliciach Štokholmu ako bežného človeka.

„Mohli ste sa s ním kedykoľvek porozprávať. Bola v tom určitá intímnosť,“ opisoval pre The Guardian švédsky etnológ Jonas Engman.

K atentátu došlo v noci o 23.21 h, keď sa Palme spolu s manželkou Lisbeth vracali z kina, kam sa vybrali spontánne. Keď kráčali po ulici Sveavägen, zozadu k nim pristúpil muž v tmavom kabáte a jediným výstrelom usmrtil Palmeho, ďalším zranil jeho manželku.

Často sa hovorí, že Švédsko v ten deň „prišlo o svoju nevinnosť“.

„Tá vražda zmenila náš spôsob nazerania na politikov,“ hovoril pred rokmi pre AFP Jens Orback, švédsky sociálnodemokratický politik a bývalý šéf Medzinárodného centra Olofa Palmeho.

„Olof Palme raz povedal, že chce byť zapísaný v telefónnom zozname ako všetci ostatní… aby sa mohol spájať s ľuďmi bez toho, aby ho obklopovali strážcovia. Ale ako sa ukázalo, nie vždy je to možné,“ povedal Orback.

Ako píše The Guardian, k poslednej vražde švédskeho vládneho predstaviteľa pred streľbou na Palmeho došlo v roku 1792, keď atentátnici na maškarnom plese zastrelili kráľa Gustáva III.

„Bolo to doslova neuveriteľné – niečo, čo sa v peknom, bezpečnom a kontrolovanom Švédsku ani nemohlo stať,“ hovoril o zabití premiéra novinár Andrew Brown, ktorý dlhé roky žil v krajine.

Charizmatický Palme bol najvplyvnejším švédskym politikom 20. storočia a je považovaný za architekta súčasného Švédska. Pre svoje ľavicové idey bol veľmi obľúbený, no zároveň mal veľa odporcov.

Veľké pochybenia vyšetrovateľov

Vyšetrovatelia od začiatku urobili veľa chýb. Polícia riadne neuzavrela miesto činu, čím dovolila zvedavým ľuďom kráčať po jeho okolí a ničiť možné forenzné dôkazy – niektorí napríklad prišli na miesto činu klásť kvety.

V prvých hodinách po vražde neboli v Štokholme zavedené žiadne uzávery či iné dopravné obmedzenia. Jedna z vystrelených guliek sa našla až o dva dni, keď ju zdvihol náhodný okoloidúci.

Týždeň po vražde hlavný vyšetrovateľ Hans Holmér zverejnil skicu údajného páchateľa, ktorá sa však zakladala len na jednom nespoľahlivom svedectve a viedla k záplave falošných tipov.

Palme ako premiér otvorene kritizoval USA za vojnu vo Vietname a odsúdil Sovietsky zväz za inváziu do Československa v roku 1968. Zapojil sa do protijadrovej kampane, kritizoval Francov režim v Španielsku a odsudzoval apartheid v Juhoafrickej republike. „Apartheid nemožno reformovať, treba ho eliminovať,“ znel jeden z jeho najznámejších výrokov.

Zároveň však podporoval Organizáciu za oslobodenie Palestíny, osobne sa stretol s Fidelom Castrom na Kube a bol priateľom diktátora zo Zimbabwe Roberta Mugabeho.

Palme vyjadroval podporu národnooslobodzovacím hnutiam v Latinskej Amerike a Palestíne, odmietol však vyjadriť rovnakú podporu republikám v ZSSR vrátane pobaltských republík Estónska, Litvy a Lotyšska.

Možno aj pre jeho postoje vyšetrovatelia spočiatku inklinovali k teóriám o sprisahaní. Vyšetrovateľa Holméra najviac zaujala teória, že Palmeho zabili členovia militantnej Strany kurdských pracujúcich (PKK). Túto skupinu, ktorá mala základňu v Štokholme, Palmeho vláda predtým vyhlásila za teroristickú organizáciu.

Proti skupine však neexistovali žiadne dôkazy a nič nové nepriniesla ani razia v jej základni, pri ktorej polícia zadržala 50 členov.

V decembri 1988 – takmer tri roky po atentáte – polícia už pod vedením nového hlavného vyšetrovateľa Hansa Ölvebra zatkla kriminálnika a narkomana Christera Petterssona. Ten bol už v roku 1970 usvedčený z vraždy a ako páchateľa ho označila aj manželka premiéra Lisbeth Palmeová.

Zdalo sa, že vyšetrovatelia majú toho správneho, no súd po odvolaní Petterssona oslobodil. Dôvodmi boli neschopnosť obžaloby nájsť vražednú zbraň, chýbajúci motív, pochybnosti o spoľahlivosti svedectva Lisbeth Palmeovej a chyby polície pri identifikácii podozrivých.

Verzia s Petterssonom sa ukázala ako nepravdivá a vyšetrovanie sa nikam neposúvalo. Časom sa začali objavovať ďalšie konšpiračné teórie.

Hovorilo sa o tom, že Palmeho dala zabiť juhoafrická vláda, CIA alebo juhoslovanské tajné služby. Verejnosť však roky nedostávala žiadne relevantné odpovede a spoločenská trauma sa prehlbovala.

Nepravdepodobný vrah

Stig Engström, ktorého v roku 2020 vyšetrovatelia označili za pravdepodobného vraha, v prípade spočiatku figuroval ako svedok. Engström bol jedným z dvadsiatich ľudí, ktorí sa približne v čase atentátu pohybovali na ulici, kde Palmeho zastrelili.

Engströma však polícia nepovažovala za podozrivého, hoci sa podozrivo správal. Už deň po vražde sám volal do médií, aby im poskytol vlastné svedectvo. Televízia Sveriges Television dokonca odvysielala jeho vlastnú rekonštrukciu udalostí z 28. februára 1986.

Pre rozporuplné svedectvá Engströma v čase vraždy polícia vyradila z okruhu svedkov a v prípade potom vôbec nefiguroval.

Engström, ktorého médiá prezývali „Muž zo Skandie“, bol aj podľa svojho okolia excentrický a rád pútal pozornosť. Pred prácou v poisťovni si odslúžil povinnú vojenčinu a krátky čas sa angažoval v Umiernenej strane, ktorá bola vtedy ešte konzervatívna.

Polícia ho za podozrivého začala považovať až v roku 2017, keď prípad prevzal prokurátor Krister Petersson. Engström preukázateľne klamal a jeho svedectvá sa výrazne líšili od toho, čo opisovali ostatní svedkovia. V inkriminovanú noc navyše spĺňal opis vraha.

„Engström bol členom streleckého klubu a bol súčasťou kruhov kritických voči Palmemu. Mal problémy s alkoholom a peniazmi,“ povedal podľa Svenska Dagbladet Krister Petersson.

Verzia, s ktorou vyšetrovatelia v roku 2020 prípad uzavreli, teda že vrahom bol Stig Engström, sa zhoduje so závermi novinára Thomasa Petterssona.

Ten v roku 2018 vo svojej knihe Nepravdepodobný vrah označil Engströma ako vraha a tvrdil, že sa svojím správaním snažil odpútať od seba pozornosť a vytvárať pochybnosti. Jeho motívom bol podľa neho odpor k premiérovi, ktorého stretol náhodne po práci a zastrelil ho.

Thomas Pettersson si celé roky myslel, že vyšetrovatelia majú nejaký verejnosti neznámy kľúčový dôkaz, pre ktorý Engströma nikdy nezatkli. V roku 2020 po uzavretí prípadu zostal rozčarovaný. „Ako im to mohlo uniknúť?“ povedal pre Euronews.

Na motívy jeho knihy vznikol aj rovnomenný seriál, ktorý v roku 2021 zverejnil Netflix.

Mnohým závery nestačia

Stig Engström si v roku 2000 vzal život, úrady ho už nemohli trestne stíhať a vyšetrovanie ukončili. V rámci vyšetrovania sa nikdy nenašla ani vražedná zbraň, hoci vyšetrovatelia preskúmali 788 zbraní.

Rozčarovaná preto po roku 2020 zostala aj časť švédskej spoločnosti. Vyšetrovatelia nepriniesli žiadne nové forenzné dôkazy alebo stopy po zbrani.

Mnohí ľudia sa pýtali, prečo úradom trvalo tak dlho, kým prišli so záverom založeným prevažne na svedeckých výpovediach. Ďalší sa hnevali, že Engström nebude čeliť spravodlivosti.

Existujú aj skeptici, ktorí neveria, že páchateľom bol Engström. Švédsky publicista Jan Stocklassa napríklad vo svojej knihe Engströma vnímal len ako vedľajšiu postavu prípadu a rozvíjal teóriu o pravicovom extrémizme.

Stocklassova kniha nesie názov Odkaz Stiega Larssona: Po stopách vraždy Olofa Palmeho, pretože v nej nadväzuje na poznatky slávneho spisovateľa Stiega Larssona, ktorý sa sám zaoberal Palmeho vraždou.

Po rokoch bez odpovedí, počas ktorých sa šírili konšpirácie, nie je prekvapením, že závery vyšetrovania z roku 2020 mnohým ľuďom dodnes nestačia a vyvolali skôr frustráciu a sklamanie.

Ak sa dnes švédska spoločnosť na niečom zhodne, tak je to skutočnosť, že vyšetrovanie bolo obrovským zlyhaním.