Politika na Slovensku je taká polarizovaná ako za Mečiara. Nárast sa začal v roku 2016, ukazuje výskum

Spoločenská polarizácia na Slovensku patrí k najvyšším v Európskej únii. Podobne vysoká je už len v Poľsku a Maďarsku. Tesne za nami je Španielsko, Slovinsko a Bulharsko.

Vyplýva to z výskumu, na ktorom sa podieľa aj slovenský politológ Juraj Medzihorský z Durhamskej univerzity v Anglicku. Je súčasťou tímu, ktorý monitoruje stav v krajinách cez projekt V-Dem. Ich metodika funguje na dlhodobých opakovaných dotazníkoch expertov na rôzne témy v krajinách po celom svete.

Na základe týchto údajov sa ukazuje, že na Slovensku za posledné roky výrazne narástli nenávistné prejavy politikov, ale aj politická a spoločenská polarizácia.

Spoločenská polarizácia

„Spoločenská polarizácia stúpa zhruba od roku 2006. Vtedy bolo Slovensko nižšie než Poľsko a Maďarsko. Dnes ich už dobehlo. Merania toho, ako sa nej podieľajú rôzni aktéri – iní ako politické strany, pokiaľ viem, v súčasnosti nie sú dostupné,“ hovorí pre Denník N.

Spoločenskú polarizáciu merajú vedci od roku 2000.

V Maďarsku k nárastu polarizácie spoločnosti došlo po roku 2006. „Veľkým míľnikom bol uniknutý prejav socialistického premiéra Gyurcsánya, v ktorom sa priznal ku klamstvám v kampani. Došlo k vlne nepokojov, ako bolo rabovanie budovy verejnoprávnej TV, proti ktorým polícia zakročila silou,“ hovorí Medzihorský. Ďalší nárast badať po tom, čo sa k moci dostal Fidesz Viktora Orbána.

V Poľsku došlo k nárastu po leteckej tragédii pri Smolensku v roku 2010, respektíve po víťazstve strany Právo a spravodlivosť v parlamentných voľbách v roku 2015. Odvtedy sa v oboch krajinách spoločenská polarizácia drží viac-menej na rovnakej úrovni.

Naopak, spoločnosť v Británii bola polarizovaná v období referenda o brexite, respektíve krátko po ňom. Posledné roky došlo k istému poklesu, aj keď Medzihorský je pri tomto hodnotení opatrný.

Politická polarizácia

Politická polarizácia, ako ju meria V-Dem, ukazuje rozpory medzi politickými tábormi. Posledné roky narástla na úroveň, akú vedci namerali naposledy počas obdobia tretej vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 až 1998.

„Politická polarizácia stúpa od volieb v roku 2016,“ vraví Medzihorský. Voľby vtedy vyhral Smer a následne vytvoril koalíciu s SNS, Mostom a so Sieťou. Prvýkrát sa do parlamentu dostala ĽSNS Mariana Kotlebu.

Sprevádza ju takzvaná antipluralistická rétorika politikov. Tá sa podľa vedca skladá z démonizovania oponenta, priameho alebo nepriameho schvaľovania politického násilia, neochoty hlásiť sa k dodržiavaniu pravidiel (napríklad uznávaniu volieb) či nerešpektovania základných práv menšín.

Nie je to nová vec. Takúto rétoriku najvýraznejšie používali napríklad SNS a HZDS v rokoch 1994 až 1998. Silné antipluralistické tendencie mali podľa dát v roku 2002 KSS, v roku 2006 a 2010 SNS či v roku 2016 ĽSNS .

„V poslednom desaťročí ich mala krajná pravica. No používať ju v rôznej miere začali aj ďalšie strany. Niektoré s ňou uspeli menej, iné viac. Smer sa jej výraznejšie chytil po voľbách 2020. Už vo voľbách 2016 ju síce v nejakej miere použil, ale bol v nej (a dokonca aj SNS) plus-mínus tam, kde Sme rodina,“ dodáva Medzihorský.

Grafy, ktoré ukazujú antipluralizmus (zvislá os) a populizmus (vodorovná os) strán v rokoch 1994 až 2016. Zdroj – Juraj Medzihorský

Vedci zatiaľ neskúmali antipluralistické tendencie strán, ktoré uspeli vo voľbách na jeseň 2023.

Na porovnanie, antipluralisticka rétorika strany Právo a spravodlivosť v Poľsku a Fideszu v Maďarsku narástla ešte pred tým, ako tieto strany „poškodili tamojšie demokracie“. Čiže najskôr strany začínajú démonizovať oponentov, verbálne priamo či nepriamo schvaľovať násilie a až potom prejdú ku konkrétnym krokom, ktoré podkopávajú demokraciu či vládu zákona.

„Podobné príklady sú aj inde vo svete. Napríklad BJP (strana premiéra Módího – pozn. red.) v Indii, Erdoganova strana AKP v Turecku alebo Chávezovo politické zoskupenie vo Venezuele. Za Trumpa, ktorý ju takisto používa vo veľkej miere, síce až k takému poškodeniu demokracie nedošlo, no jeho stúpenci podnikli neúspešný útok na priebeh prezidentských volieb 6. januára 2021,“ hovorí.

Nenávistné prejavy

Ďalšou kategóriou, ktorú skúmajú sociológovia, sú nenávistné prejavy politikov. Na Slovensku používanie nenávistných slov v politike rastie už takmer 20 rokov. Výraznejší nárast prišiel po roku 2012. Vtedy sa k moci dostala jednofarebná vláda Roberta Fica, veľkou témou volieb bola kauza Gorila.

„V nenávistných rečiach strán sa za tých 20 rokov v nejakej miere menili ich terče alebo nálepky pre terče, ale trend posledných desiatich rokov pokračoval pomerne vyrovnaným tempom,“ hovorí Medzihorský, ktorý však upozorňuje, že ide už o jeho individuálne pozorovania, ktoré nevychádzajú z dát.

Z polarizácie slovenskej spoločnosti podľa neho v žiadnom prípade nemožno viniť len Smer, ĽSNS, Republiku a SNS či výlučne politické elity. „Podieľa sa na nej, vedome či nevedome, široký súbor aktérov. Vrátane elít v rôznych sférach a na oboch stranách polarizačnej barikády,“ hovorí.

Ako dodáva, aj na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, k polarizácii prispieva to, že jej stupňovanie často aspoň krátkodobo vyhovuje obom stranám.

Rozhodnutie Siete a Mosta-Híd

Medzihorský vypichol niektoré výrazné symbolické momenty na časovej osi slovenskej polarizácie. Patrí k nim podľa neho kampaň strany OKS z rokov 2016 a 2020, keď volala po „derathizácii“ a „dezinficácii“ vládnych politikov. Roberta Fica, Mariana Kotlebu či Andreja Danka ukazovali ako hmyz. No uznáva, že ide o malú stranu, ktorú neskúmali.

Medzihorský však spomína aj reakciu časti elít (a nielen politických) napravo od stredu na rozhodnutie strán Sieť a Most-Híd vstúpiť s Ficom do volebnej koalície v roku 2016. Obe strany za to zaplatili vysokú politickú cenu.

„Ukázalo to, že pre obe hlavné strany polarizácie je priechodnejšie vytvoriť koalíciu s časťami krajnej pravice než deeskalovať polarizáciu. V dôsledku toho zosilneli pohnútky pre oba tábory približovať sa ku krajnej pravici,“ vraví.

Ako príklad spomína, že v roku 2016 bolo pre stredopravé strany priechodnejšie vládnuť so Sme rodina a s SNS než so Smerom.

„Matovičova koalícia v roku 2020 opäť obsahovala Sme rodina. Plus netreba zabúdať, že cez OĽaNO sa do parlamentu dostalo viacero poslancov, ktorých možno radiť na pravý kraj. V súčasnosti Sme rodina už nie je relevantným hráčom, takže táto dilema pre PS, KDH a SaS aj hypoteticky odpadá,“ dodáva.

Prekážky deeskalácie politickej polarizácie strán sú podľa neho na oboch stranách. Napravo od stredu je silný odpor „časti (nepolitických) elít na vlastnej strane spektra, ako aj nedostatky v základných politických zručnostiach a organizácii“.

„Zo strany Smeru (a dnes aj Hlasu) hrá veľkú úlohu neochota alebo neschopnosť uľahčiť spoluprácu naprieč tábormi iným prístupom ku klientelizmu a korupcii vo vlastnom tábore,“ dodáva.

Ako symbolické míľniky polarizácie vníma aj reakcie na narušenie tlačovky Smeru v októbri 2019 zo strany Igora Matoviča, na ktorej došlo k menšej potýčke s vtedajším poslancom Jurajom Blanárom. „Konkrétne mám na mysli to, ako sa to u časti elít a verejnosti stretlo s priamym alebo nepriamym schvaľovaním,“ hovorí.

Podobný moment bol pred minuloročnými voľbami, keď Matoviča fyzicky napadli politici Smeru Richard Glück a Robert Kaliňák, keď narúšal tlačovku strany. „Opäť sa ukázalo, že záujem eskalovať polarizáciu mali obe strany,“ dodal.

Medzihorský tvrdí, že k polarizácii spoločnosti prispeli udalosti ako vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následná zmena vlády, príchod pandémie v roku 2020 a opatrenia vlády Igora Matoviča. „O tom asi málokto pochybuje. Ako veľmi však k nej prispeli, to je ťažšia otázka,“ dodáva.

Zdroj grafov – Juraj Medzihorský