Denník N

Divočina uprostred skanzenu alebo ako sa menili výklady na Obchodnej

Knihu Obchodná 1984 – 2014, ktorá mapuje tridsať rokov jednej ulice, vydali O.K.O. v spolupráci so Slovartom v decembri 2014. Foto – Ľubo Stacho
Knihu Obchodná 1984 – 2014, ktorá mapuje tridsať rokov jednej ulice, vydali O.K.O. v spolupráci so Slovartom v decembri 2014. Foto – Ľubo Stacho

Obchodná ulica v Bratislave je jednou z najznámejších slovenských ulíc vôbec. Fotograf Ľubo Stacho tridsať rokov fotografoval, ako sa menili jej výklady.

Obsiahnete ju jedným pohľadom, ale uchopiť ju v hlave na jeden raz je prakticky nemožné. Rovnako, ako je nemožné ocitnúť sa tu osamote. Je to náš Václavák, či sa nám to páči, alebo nie. Vystihuje nás.

Asi nie je človeka, ktorý by sa ocitol v Bratislave a aspoň sa o ňu náhodou neobtrel. Milujeme ju a nenávidíme. Snažíme sa prehliadať jej obludnosti, ako keď nám niekto na ulici núka pochybné letáky, ale nejde to. Aspoň raz za čas sa zabudneme, podvedome načiahneme ruku, otvoríme oči a je to tam.

Je to periféria centra a centrum periférie. Sú tu domáci, cezpoľní, prisťahovalci, turisti, študenti aj dôchodcovia. McDonald’s aj Viecha u sedliaka. Všetci spolu a zároveň každý sám. Dokonalá anonymita veľkomesta, o akej písal Georg Simmel v eseji z roku 1906, aj napriek tomu, že máločo možno v Bratislave označiť za skutočne veľkomestské.

„Kúsok divočiny uprostred skanzenu, na ktorý sa centrum Bratislavy mení,“ ako píše sociológ Miroslav Tížik. Obchodná je fenomén. A hovorí o tom aj nová kniha fotografií, ktorá ukazuje, ako sa Obchodná menila v priebehu posledných tridsiatich rokov na snímkach jedného fotografa.

Tridsať rokov výkladu v dome číslo 24 na Obchodnej ulici v Bratislave.
Tridsať rokov výkladu v dome číslo 24 na Obchodnej ulici v Bratislave.

Parte v lahôdkach

Ľubo Stacho nemohol vo februári 1984 tušiť, ako bude Obchodná vyzerať dnes. A ani ho to nezaujímalo. To, čo ho prinútilo vytiahnuť fotoaparát, bolo čosi úplne iné. Najprv stál na druhej strane ulice a fotil z dostatočnej vzdialenosti. Podísť bližšie by mohlo byť príliš nebezpečné. Súdruh Jurij Vladimirovič Andropov, generálny tajomník komunistickej strany, bol mŕtvy. Urobiť už nemohol nič, strana však mohla – všetko.

Andropovov portrét s čiernou stuhou sa vynímal vo výklade obchodu. Ak by nad ním nebolo napísané Hydina, hútať, čo vo vnútri nájdete, by hraničilo minimálne s čiernym humorom, v tom čase však oveľa pravdepodobnejšie so zvýšeným záujmom ŠtB o vašu osobu. Nikto sa preto nepýtal. Napokon, Andropov bol aj vo výklade klenotníctva, v obchode s pečivom, s drogériou, s oblečením, v lahôdkach aj vo fotozberni. Bol všade. Tak ako dva roky pred ním Brežnev. Tak ako o rok po ňom Černenko. Tak ako každý jeden rok Víťazný február, Veľká októbrová socialistická revolúcia, Deň oslobodenia Bratislavy, 1. a 9. máj, oslavy Slovenského národného povstania či znárodnenie. Tak ako dlhé fronty pred nimi, keď prišiel tovar. Z Číny alebo z Kuby. Ako vrelý pozdrav.

„Keď zomrel Brežnev, nemal som odvahu odfotiť to. Spojenie názvov obchodov a smútočného parte vo výklade mi prišlo nesmierne tragikomické, ale veľmi dobre som si uvedomoval, že nebude vinen ten, čo to naaranžoval, ale ten, čo na to ukáže,“ hovorí fotograf Ľubo Stacho.

Dobre poznal prípad českého dokumentaristu Jindřicha Štreita, ktorému v roku 1982 zhabali všetko vybavenie a poslali ho do basy za hanobenie republiky, nehovoriac o množstve ďalších. „Môj brat emigroval, ľudia prechádzali na druhú stranu chodníka, aby sa s nami nestretli, chodili sme na vypočúvania na Februárku. Mal som mladú rodinu a hoci som bol vždy presvedčený, že život môže byť aj úplne iný ako v socialistickom zriadení, bál som sa. Fotografia bola mojím snom. Obava, že o ňu prídem a nebudem sa mať ako postarať ani o rodinu, bola príliš silná.“

Obchodná 24 (1984)
Obchodná 24 (1984)
Obchodná 1 (1984)
Obchodná 1 (1984)
Obchodná 57 (1986)
Obchodná 57 (1986)

Prečo to zeleninár urobil

Po Brežnevovej smrti však ucítil závan prichádzajúcej zmeny, a keď o dva roky neskôr zomrel Andropov, odfotil prvý výklad a založil ho do šuplíka. „Dlho som mal tie fotky iba pre seba. A až keď som sa osmelil, ukázal som ich niektorým kamarátom, no tí sa ma len pýtali, či za to bude Ilava alebo Leopoldov,“ spomína Stacho. Fotiť neprestal. Po roku prešiel cez cestu a fotil aj zblízka. Negatívy a kontakty v zväzku Obchodná pribúdali.

Odvtedy uplynulo tridsať rokov. Obchodná je stále Obchodná. Čísla domov sú rovnaké, akurát obchody v nich sa počas tej doby zmenili aj sedemkrát. Socialistické heslá postupne vystriedali odkazy Novembra od Nedajme sa učičíkať! až po Metalisti, jednotu preneste aj na ulicu!, aby ich neskôr nahradili slogany dneška: Totálne výpredaje, Likvidácie a Zľavy. Hlavne Zľavy.

Hrdých vojakov a funkcionárov z výkladov vypoklonkovali zakázaní Štefánik, Dubček, Ján Pavol II., Coca Cola, Algida aj Havel. Paradoxne, ten istý Havel, ktorý sa v eseji Moc bezmocných v roku 1978 pýta a zároveň odpovedá na otázku, prečo dal zeleninár do výkladu heslo Proletáři všech zemí, spojte se! „Proč musel vlastně náš zelinář postavit své vyznání loajality až do výkladní skříně? Což neprokázal svou poslušnost už dostatečně různými interními nebo poloveřejnými způsoby? (…) Vždyť lidé, kteří míjejí jeho výklad, se tam rozhodně nezastavují proto, aby si přečetli, že proletáři všech zemí by se měli podle zelinářova názoru spojit.“

To ešte netušil, že o pár rokov sa tiež ocitne vo výkladoch. No v čase, keď sa jeho fotografia vynímala napríklad na pozadí elegantných dámskych pančúch predajne Efekt na Obchodnej, už „výkladové aranžérstvo“ fungovalo celkom inak. „Ulica sa stala hlavným informačným zdrojom. Ľudia počúvali zahraničné rádiostanice a na výkladoch obchodov si nechávali odkazy, termíny stretnutí a rôzne heslá,“ hovorí Stacho.

Obchodná 30 (1990)
Obchodná 30 (1990)
Obchodná 48 (1989)
Obchodná 48 (1989)
Obchodná 24 (1989)
Obchodná 24 (1989)

Nová etapa

Fotografický projekt Obchodná sa v roku 1990 pokojne mohol skončiť. Na jednej strane by zachytával mašinériu povinných „výzdob“ rôznej kvality a absurdity, a na druhej – živelnosť novembrových hesiel, ktoré tam už nikto nelepil z obáv, že poruší „pravidlá hry“. Skončiť však nebolo také jednoduché.

„Kdesi v podvedomí som stále mal nutkanie, že raz za čas musím Obchodnú prejsť a odfotiť ju. Doma to už poznali. Raz za čas som sa vydal po jednej aj druhej strane a snažil sa zachytiť, čo sa deje, ako sa Obchodná vyvíja. Kapitalizmus totiž do nej zasiahol razantnejšie ako vlečúci sa socializmus. Celkom som si vychutnával, ako sa mi darí kriticky pozerať aj naň, lebo aj v kapitalizme sa dá veľa vecí zlepšovať,“ hovorí Stacho.

Potraviny vystriedali kebaby a bistrá. Opravovne pančúch, hodín a obuvi zanikli. Opravovne umelých nechtov pribudli. Klenoty prežili aj 90. roky, dokonca pribudli, bižutéria neprežila nulté. Názov Lahôdky sa zaradil medzi poetické archaizmy. Knihou Obchodná 1984 – 2014 tak kráčate ako slovníkom, dejepisom aj sociologickou štúdiou súčasne.

Väčšinu z tých fotografií nikto nikdy nevidel. Z vyše štyritisíc negatívov bolo vyvolaných iba zopár fotografií, ostatné mal Ľubo Stacho založené v šanónoch a ďalšie tisícky digitálnych súborov boli v počítači. V istom momente si uvedomil, že ich má tak veľa, že sa v nich už nevie orientovať. „Bol som bezradný. Stále som akosi veril, že sa mi ich raz podarí roztriediť, no zároveň som si uvedomoval, že nie som schopný urobiť to.“

V domácom archíve ich objavila jeho žena Monika a zdalo sa jej, že keď už raz jej muž urobil to šialenstvo, že tridsať rokov fotil jednu ulicu, bolo by ešte väčším, ak by to nechala tak.

Obchodná 47 - 49 (1985)
Obchodná 47 – 49 (1985)
Obchodná 47 - 49 (1985)
Obchodná 47 – 49 (1985)

Nie je to happyend

Zdigitalizovala negatívy a priradila výklady k popisným číslam domov. Obchodnou kráčala s pomocou Street View od Googlu aj tridsaťkrát denne, aby ich správne identifikovala. Postupne sa pred ňou vynárali príbehy hlbokých vinohradníckych domov, ktoré tu stáli kedysi.

„Prvý raz som ju spoznala, keď som prišla do mesta na skúšky. Potrebovala som si kúpiť ponožky, tak som išla rovno na Obchodnú. Ale dnes poznám ľudí, ktorí radšej chodia okľukou, aby cez ňu nemuseli prejsť,“ hovorí Monika Stacho. Obchodná jej vyhovuje, nerozumie však, ako je možné, že ostala mimo záujmu developerov či architektov; koncentrácia vizuálneho smogu tu podľa nej iste dosiahla vrchol v rámci celého Slovenska.

„Dnes je tam všetko krikľavé, nahádzané. V minulosti boli výklady strašné tým, čo demonštrovali, no z istého pohľadu boli aspoň esteticky ladné, ak ich porovnáme s tým, aké sú dnes. Tiež sa mi zdá zaujímavé, že kedysi tu bolo veľmi veľa predajní a služieb, ktoré ľudia využívali. Bolo by skvelé, keby dnes Obchodná fungovala napríklad ako farmárska ulica, kde dostať čerstvé potraviny. Je predsa príjemné byť vonku a na rozdiel od nákupného centra vojsť len do toho obchodu, do ktorého človek ísť potrebuje,“ hovorí Monika.

O knihe Obchodná hovoria s Ľubom Stachom ako o „fotografickom románe“, otázka teda je, aký má podľa nich koniec. „Nie je to šťastný koniec. Je to skôr akési osobné konštatovanie, že ani jeden systém nie je skutočne humanistický. Naopak, pod vlajkou egoizmu a slobody jednotlivca dnes dochádza k ďalším deformáciám. A každý deň zažívame, ako tí silní, čo majú peniaze, manipulujú celú spoločnosť,“ hovorí Ľubo Stacho.

„Dnes sa nám zdá smiešne, keď vidíme plagáty vojaka v prilbe v obchode s nápisom Módne odevy. Takto sa však kedysi propagoval mier. Dnes opäť cítime vojnový závan, lebo Rusko sa nikdy nevzdalo túžby po vplyve a moci. Desaťročia plnili svojou propagandou výklady nielen v Bratislave, no propaganda sa šíri aj dnes – niekedy má iný obsah a iné kanály, no stále je to o tom, že mocní si vždy nájdu cestu, ako dosiahnuť svoj cieľ,“ dodáva Monika Stacho. „Napokon, kedysi sme si mysleli, že už budeme žiť iba v mieri, a to sa nestalo.“

Obchodná 24 (1994)
Obchodná 24 (1994)
Obchodná 19 (1991)
Obchodná 19 (1991)
Kniha Obchodná 1984 - 2014.
Kniha Obchodná 1984 – 2014.

[info] Ľubo Stacho (1953) – študoval na FAMU v Prahe, v Bratislave v roku 1990 založil na VŠVU štúdium fotografie. Získal viacero medzinárodných ocenení, vystavoval doma i v zahraničí. Od roku 2008 tvoria s manželkou Monikou Stacho umeleckú dvojicu a pracujú na spoločných konceptuálnych a dokumentárnych projektoch. Knihu Obchodná 1984 – 2014 vydali O.K.O. v spolupráci so Slovartom (2014). Autori ju uvedú 17. februára v Berlinke SNG. [/info]

Teraz najčítanejšie