V čom mali pravdu a kde sa mýlili Kaliňák a Šutaj Eštok, keď kritizovali zahraničných novinárov

Slovensko je v týchto dňoch hlavnou témou svetových médií. Do Bratislavy, Handlovej aj do Banskej Bystrice prišli skúsení reportéri a reportérky New York Times, BBC či veľkých svetových agentúr.

A členovia vlády sú nespokojní s tým, ako o Slovensku zahraniční novinári píšu – najavo im to dávajú aj osobne.

Tlačová beseda po štvrtkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady po atentáte Roberta Fica mala niekoľko netradičných momentov. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a minister obrany Robert Kaliňák okrem už dlhodobej kritiky slovenských médií spochybnili aj prácu zahraničných novinárov a poučovali ich, čo majú zmeniť.

Prešli sme si znovu konfrontáciu ministrov so zahraničnými novinármi, ich otázky, jednotlivé body kritiky a aj zverejnené texty. Ukazujeme, čo vyšlo v BBC, čo sa pýtali novinári a ako reagovali slovenskí politici.

1. Ako ministrov podráždili otázky BBC, ako Kaliňák hovoril o liberálnom spolku a ako to bolo s brancami

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok na tlačovej besede hovoril, že dôvodom útoku páchateľa Juraja C. bolo politické dianie – jeho politický nesúhlas so zastavením vojenskej pomoci na Ukrajine, so zrušením špeciálnej prokuratúry, so zásahmi vlády do RTVS či s odvolaním predsedu súdnej rady.

Na ministra vnútra v otázke zareagovala britská novinárka Sarah Rainsford. Minister podľa nej prezentoval obraz, že strelec podporoval politiku opozície a vlády.

„Ale z jeho profilu na sociálnych sieťach skôr vyplýva, že je podporovateľom postojov premiéra Roberta Fica, špeciálne pokiaľ ide o jeho [Ficove] proruské postoje. Aj v súvislosti s jeho [útočníkovými] spojeniami s touto polovojenskou organizáciou (Slovenskí branci – pozn. redakcie). Ak by ste mohli odpovedať na tento rozpor,“ začala svoju otázku britská novinárka Sarah Rainsford.

Medzi ministrami a ministerkami nastúpenými za Šutajom Eštokom a Kaliňákom to vyvolalo šum, pre ktorý sa minister obrany najskôr k nim otočil a následne sa naklonil cez pult, aby novinárku lepšie počul.

„Zároveň by som sa chcela opýtať pána ministra obrany, ak môžem: Veľa sa dnes hovorí o potrebe pokoja, ale naznačujete aj to, že opozícia a médiá prilievajú na Slovensku olej do ohňa a vytvárajú napätie. Len ma zaujíma, keďže pán Fico osobne často zvykol používať veľmi konfrontačný jazyk, či súhlasíte s tým, že vláda aspoň čiastočne prispela k súčasnému napätiu na Slovensku,“ pokračovala Rainsfordová

Kaliňák na to reagoval slovami, že redaktorka sa možno stala obeťou nepresných informácií. Potvrdil síce, že útočník sa v roku 2016 stretol so Slovenskými brancami, hovoril však, že ako pacifista ich chcel presviedčať o tom, aby nepoužívali zbrane.

Z dostupných informácií o strelcovi vyplýva, že útočník síce v minulosti vyjadril sympatie k organizácii Slovenskí branci a necitlivo sa vyjadroval o Rómoch, v ostatnom čase však zastával protivládne názory. Tie vyjadroval účasťou na protivládnych protestoch a v konečnom dôsledku aj pokusom o vraždu predsedu vlády.

„Skutočná pravda a fakty sú tie, že on [útočník] ako zakladateľ združenia Boja proti násiliu a liberálneho literárneho krúžku Dúha prišiel na podujatie Slovenských brancov, kde im chcel predniesť báseň a chcel ich vyzvať, aby prestali používať zbrane,“ reagoval na novinárku Kaliňák s tým, že následne tam zrejme došlo k hádke.

Tu sa oplatí pristaviť pri dvoch tvrdeniach Roberta Kaliňáka:

Prvým je, že označil Literárny klub Dúha za liberálny. Nič však nenasvedčuje tomu, že ide o liberálne zoskupenie. Naopak, jeho predsedníčka Mária Cibulová v reakcii na atentát zdôraznila, že politika „na klubových stretnutiach nemá miesto“ a že klub je „iba a len o literatúre“.

Druhým sporným tvrdením minister obrany je, že Juraj C. chcel Slovenských brancov vyzvať, aby prestali používať zbrane. Táto informácia sa nedá nezávisle overiť.

Českému časopisu Respekt sa podarilo získať vystrihnuté scény z dokumentárneho filmu o skupine Slovenskí branci od režiséra Jana Geberta, ktoré zachytávajú atentátnika Juraja C. Zábery a rozprávanie režiséra ukazujú situáciu inak, ako ju vykresľoval minister obrany.

Z príspevku, ktorý útočník v deň stretnutia s brancami zverejnil na Facebooku, však vyplýva, že so zbrojením nemal problém. „Oni si sami za vlastné peniaze zháňajú výzbroj a výstroj. Oni si sami v čase svojho voľna osvojujú taktiku a stratégiu,“ napísal Juraj C. v súvislosti s brancami. „Do Európy, ktorej sme trvalou súčasťou, prichádzajú státisíce migrantov. Slovenskí branci sa nepripravujú na boj, ale na obranu,“ dodal.

2. Šutajovi Eštokovi prekážali štyri tvrdenia. Aj to o posune Fica od ľavice

Na Kaliňákove slová a otázku britskej novinárky zareagoval aj minister vnútra Šutaj Eštok.

„Chcem vás veľmi úctivo požiadať, aby ste si fakty, o ktorých píšete, overovali. Aby ste nečerpali len z názorov politických komentátorov,“ obrátil sa minister vnútra priamo na britskú novinárku a bod po bode menoval, čo v článku BBC podľa neho nesedelo. Z týchto výčitiek minister zverejnil aj samostatné video.

„BBC uverejnilo informáciu o Robertovi Ficovi, kde píšete, že to bol pôvodne ľavicový politik, ktorý dnes už je pravicovým politikom. Chcem do BBC odkázať, že Robert Fico je predsedom vlády, ktorú tvoria dve sociálnodemokratické strany,“ začal Šutaj Eštok a zdôraznil, že Fico je ľavičiar.

Článok, o ktorom Šutaj Eštok hovoril, bol publikovaný 15. mája. Skúsená novinárka BBC Lyse Doucet v krátkom príspevku zhrňuje, čo bolo v tom čase známe o útoku.

Text obsahuje aj krátke zhrnutie politického vývoja Roberta Fica. Práve s touto časťou mal minister vnútra problém a tvrdenia sa pokúsil bod po bode vyvrátiť.

Doucet opisuje štvornásobného premiéra ako politického veterána, ktorý za svoju tridsaťročnú kariéru zastával názory naprieč politickým spektrom.

„Jeho populistická strana začala ako ľavicová a čoraz viac sa posúva doprava. Jeho pozície sú čoraz ráznejšie; proti EÚ, proti posielaniu pomoci Ukrajine, proti právam LGBTQ ľudí,“ píše Doucet.

Hlavná zahraničná korešpondentka BBC priamo nenapísala, že Fico je pravicový politik, opisuje ho ako predsedu populistickej strany, ktorá sa posúva doprava.

Odklon od ľavicových hodnôt si všimla aj Strana európskych socialistov, ktorá vlani pozastavila plné členstvo Smeru aj asociované členstvo strany Hlas. „Predsedníctvo k tomuto kroku pristúpilo po tom, čo sa líder Smeru-SD Robert Fico jasne odklonil od hodnôt rodiny PES. A navyše v dôsledku obáv, ktoré sa objavili po ohlásení vládnej koalície Smeru-SD, Hlasu-SD a radikálnej pravicovej strany,“ citoval vtedy PES portál Euractiv.

Frakcia vo vyhlásení poukázala aj na homofóbne a transfóbne vyjadrenia predstaviteľov strany Smer. Spoločné memorandum Hlasu, SNS a Smeru, ktoré strany podpísali pred zložením vlády, podľa PES nie je kompatibilné s ich progresívnymi hodnotami socialistov. „Nedávne verejné vyjadrenia a postoje lídrov strán Smer a Hlas k ruskej vojne proti Ukrajine, migrácii, právnemu štátu a ku komunite LGTBIQ vyvolávajú vážne obavy a nemajú miesto v progresívnej rodine,“ dodala frakcia.

O politickom vývoji Smeru hovorí otvorene už roky aj jeho spoluzakladateľ a bývalý člen Boris Zala. V rozhovore pre Denník N z roku 2022 povedal, že Robert Fico sa začal „definitívne orientovať nacionalisticko-konzervatívnym smerom“ už v roku 2016.

Bývalý politik a niekdajší Ficov spolupracovník Peter Weiss po prezidentských voľbách povedal, že nevyhrala sociálna demokracia, ale národno-konzervatívna až nacionalistická politika. „Vláda má čo vracať radikálnemu pravicovému voličstvu. Pre Slovensko nebude dobré, keď toto voličstvo bude vláda obsluhovať. A to pritom ešte v roku 2016 chcel Smer stavať hrádzu proti extrémizmu a Hlas sa pred parlamentnými voľbami proti nemu jasne vymedzoval. Teraz mu priamo nadbiehajú,“ hodnotil v apríli Weiss.

Ten vlani odišiel z čela Inštitútu sociálnej demokracie, ktorý založil Hlas. Prekážalo mu, že išiel do vlády so Slovenskou národnou stranou. Weiss bol roky s Ficom v Strane demokratickej ľavice, ktorá sa neskôr postupne stala súčasťou Smeru.

3. Ficov postoj k EÚ BBC zjednodušila

„Ďalej o pánovi Ficovi hovoríte, že sa zradikalizoval a že je proti Európskej únii. Tak vás chcem upozorniť, že pred dvoma týždňami sme tu mali oslavu vstupu do Európskej únie a že Robert Fico aj celá táto vládna koalícia sa hrdo hlásia k členstvu v Európskej únii,“ pokračoval Šutaj Eštok v kritike článku BBC.

Je pravda, že zhrnúť politiku súčasnej vlády ako jednoznačne protieurópsku je prinajmenšom nepresné. Fico Úniu často tvrdo kritizuje. Pri príležitosti 79. výročia konca druhej svetovej vojny na Slavíne kritizoval EÚ, že nepredstavila mierový plán ku konfliktu na Ukrajine. Inokedy zase označil zasadnutia Európskej rady za vojnové kabinety. Je hlasným kritikom nového migračného paktu a tvrdí, že by sa „vôbec nečudoval“, keby Slovensku za „suverénne správanie“ siahli na eurofondy.

Premiér však zároveň viackrát zdôrazňoval, že si členstvo v Únii váži a rázne odmieta, že by sa vláda pokúšala opustiť EÚ.

Nech žije Slovenská republika, nech žije Európska únia, vyhlásil na konferencii k 20. výročiu Slovenska v EÚ, ktorú organizovalo ministerstvo zahraničných vecí. Fico povedal, že rád vyvráti fámu médií, ktoré nemajú rady vládu, že Slovensko ťahá mimo EÚ. „Členstvo Slovenska v EÚ je nenahraditeľné, my predsa veľmi dobre vieme, aký obrovský prínos pre Slovensko malo,“ povedal slovenský premiér.

Ešte pred Ficom mal prejav minister zahraničných vecí Juraj Blanár, ktorý o EÚ hovoril ako o unikátnom európskom projekte, jedinečnom zoskupení demokratických krajín, životnom priestore, najvýznamnejšej udalosti v dejinách našej samostatnosti.

Blanár pripomenul, že doteraz sme dostali z fondov EÚ takmer 28 miliárd eur, občania môžu cestovať do takmer 184 krajín bez toho, aby potrebovali víza, a hovoril aj o projekte výmeny študentov Erasmus.

Chválil aj spoločný európsky trh a povedal, že „vo všetkých neľahkých časoch bolo Slovensko konštruktívnym a zodpovedným partnerom“. Aj Blanár hovoril, že Slovensko podporuje integráciu krajín, „ktoré chcú byť v našej rodine, či už západný Balkán, Ukrajina, alebo Moldavsko“.

4. Ficova vláda a pomoc Ukrajine – zdôrazňujú, že odmietajú zbrojenie

Šutaj Eštok na štvrtkovej tlačovej konferencii pripomenul, že BBC uviedla, že slovenská vláda je proti pomoci Ukrajine. Spomenul, že slovenská vláda mala s ukrajinskou stranou rokovanie o konkrétnej pomoci. „Jediné, čo odmietame, je posielanie zbraní na Ukrajinu a predlžovanie tohto nezmyselného zabíjania,“ vyčítal BBC minister vnútra.

Aj v tomto bode má slovenský minister vnútra pravdu. V článku od BBC je opäť skôr zjednodušene napísané len to, že Fico je „proti posielaniu pomoci na Ukrajinu“, čo môže vzbudzovať dojem, že Slovensko neposiela žiadnu pomoc, ani humanitárnu.

Súčasná vláda pritom odmieta posielať k našim východným susedom len vojenskú pomoc. Zo Slovenska na Ukrajinu naďalej prúdia napríklad lieky, transformátory, civilné vozidlá a ďalšie dôležité materiály. V posledných mesiacoch slovenská vláda dvakrát rokovala s ukrajinskou – najskôr v Užhorode a potom v Michalovciach.

Zároveň však platí, že mnohí koaliční politici majú často protiukrajinské výroky a aj osobne Robert Fico už ako premiér preberal mnohé tvrdenia proruskej propagandy.

5. Výrokov proti LGBTI+ ľuďom má Fico niekoľko

Minister vnútra sa vrátil ešte k jednej informácii z článku BBC, a to, že Robert Fico je proti LGBT+ ľuďom.

„Ukážte mi jeden jediný výrok Roberta Fica namierený voči tejto skupine,“ hovoril minister vnútra. „Naopak, vám chcem povedať, že táto vláda je pripravená podporiť štandardné práva pre túto skupinu, ktoré sa týkajú zdravotnej dokumentácie, dedenia a podobných vecí. Takže, prosím, overujte si informácie, ktoré vy ako BBC o Slovensku šírite, pretože v tomto prípade, musím to povedať takto, BBC klamalo a to ma veľmi mrzí.“

Šutaj Eštok zopakoval, že to, čo BBC uviedla, „boli lži“, a požiadal britskú stanicu, aby ich opravili.

Medzi štandardné a základné práva patrí podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva napríklad aj možnosť, aby si transrodoví ľudia mohli zmeniť rodovú identitu v oficiálnych dokumentoch aj bez toho, aby najprv museli podstúpiť kastráciu či chirurgický zákrok. Túto možnosť zrušila štvrtá vláda Roberta Fica krátko po nástupe k moci. Bol to dokonca jeden z prvých krokov ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej z Hlasu.

Niekoľko mesiacov po tom, čo boli fakticky úplne pozastavené právne tranzície, Robert Fico v parlamente označoval transrodových ľudí za nenormálnych. Konkrétne vyhlásil: „Viem, čo je normálne, a žena s guľami to nie je.“

V apríli dal zasa Fico ponuku KDH rozprávať sa o zákaze adopcií homosexuálmi.

Predseda Smeru aj v minulosti hovoril, že súhlasí s uľahčením „praktických vecí“ v živote LGBTI+ ľudí, zároveň však v roku 2019 označil adopcie detí homosexuálmi za zvrátenosť a hovoril aj o snahe o ústavný zákaz registrovaných partnerstiev.

V máji 2021 Fico využil LGBTI+ tému aj na kritiku vtedy ešte konkurenčného Hlasu. „Nechcem, aby podstatou sociálnej demokracie na Slovensku bola otázka, či budeme mať tri záchody – pre mužov, ženy a tých, ktorí sa nevedia rozhodnúť. Partiu okolo Petra Pellegriniho vnímam ako liberálnych chlapcov orientovaných na Brusel,“ povedal v dezinformačnom rádiu Infovojna.

V roku 2021 Fico vyčítal ešte z opozície vtedajšej ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej prideľovanie dotácií LGBTI+ organizáciám. Za to si vyslúžil kritiku od svojej spolustraníčky a dlhoročnej europoslankyne za Smer Moniky Beňovej: „Neviem, prečo predseda Fico zbytočne používa takúto rétoriku voči LGBTI. V minulosti sme predsa ako Smer chceli predkladať úpravu niektorých práv pre túto skupinu ľudí,“ reagovala Beňová. „Sociálni demokrati vždy práva menšín obhajovali a obhajujú. Mrzí ma, že sa nechal uniesť k takejto rétorike. Čo sa týka jeho postoja k adopciám detí, je to jeho názor, každý má právo na svoj názor v etických otázkach.“

Video ministra vnútra Šutaja Eštoka, kde kritizuje BBC

6. Ako Kaliňák poučoval Českú televíziu

Tlačová beseda ministrov vnútra a obrany prešla aj do poučovania Českej televízie.

Novinár David Miřejovský z Českej televízie sa ministrov pýtal, či dôjde k obmedzeniu kampane pred blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu. „Obmedzíte kampaň? Obmedzíte kontaktnú kampaň s voličmi, ktorá v prípade voličov Smeru (…) bola veľmi silná a veľa ste sa na ňu spoliehali? Je tam nejaké odporúčanie aj pre ďalších politikov na slovenskej politickej scéne?“ spýtal sa český novinár.

Kaliňák reagoval, že vzhľadom na vážny stav Roberta Fica nemá nikto chuť robiť nič iné ako „pokúšať sa pomôcť, aby sa táto situácia zmenila k lepšiemu“.

Minister obrany však nezostal len pri odpovedaní na otázku Českej televízie.

„Keď už mám naporúdzi Českú televíziu, tak takisto je to jedna z tých vecí, ktorú som vždy mal záujem povedať,“ uviedol Kaliňák. „Keď niekedy máte hostí, ktorí hovoria o Slovensku v Českej televízii, skúste tiež vyvážiť obidva tábory, aby ste mali informácie objektívne. A vy viete, o čom hovorím,“ dodal bez uvedenia podrobností.

O komentár ku kritike od slovenských ministrov sme požiadali BBC aj Českú televíziu.

Český expert na mediálnu etiku: Treba zastaviť demontáž demokracie

„Z týchto vyjadrení je, bohužiaľ, zrejmé, že slovenskí vládni politici chcú zneužiť tragédiu na svoje vlastné ciele a že budú aj naďalej zvaľovať vinu za tragédiu na médiá,“ konštatuje expert na mediálnu etiku Jan Motal.

Odborník tvrdí, že vládni politici síce hovoria o pokoji a o zmierení, ale „naďalej útočia na jeden z pilierov demokracie, čo sú slobodné médiá“.

„Médiá majú byť strážnymi psami demokracie a ich úlohou je kontrolovať, kritizovať a viesť k zodpovednosti mocných vrátane politickej reprezentácie,“ pokračuje Motal z českého Centra pre mediálnu etiku a dialóg.

Zdôrazňuje, že to nie je „nevyváženosť“, ale jedna z kľúčových funkcií spoločnosti. „Predstava, že médiá majú iba dávať priestor politikom na vyjadrenia, je v rozpore s ich poslaním. Vyváženosť znamená podávať realistický obraz skutočnosti, v ktorom sú zastúpené rôzne hlasy a perspektívy, nie byť hlásnou trúbou politickej moci,“ pokračuje Motal.

Dodáva, že všetky novinárske kódexy na svete sú písané v tomto duchu – a ak chce Slovensko hľadať cestu k dialógu, je potrebné „prestať s demontážou mechanizmov, ktoré sú na dialóg potrebné, teda slobodných a nezávislých médií“.