Keď premiérovi operovali v roku 2016 srdce, hovoril o tom operatér. Teraz o Ficovom zdraví informuje Kaliňák

Premiér Robert Fico (Smer) je po atentáte stále vo vážnom stave, od útoku prešlo niečo viac ako 48 hodín. V piatok absolvoval ďalší chirurgický zákrok: po kontrolnom CT vyšetrení mu odstránili odumreté tkanivo, ktoré zostalo po strelnej rane. Predseda vlády komunikuje, je pri vedomí, naďalej však zostáva na ARO, kde sú medicínsky nároční pacienti.

„Niekoľko dní bude trvať, kým budeme definitívne vedieť, ako sa to bude vyvíjať,“ povedal minister obrany Robert Kaliňák (Smer).

Podpredseda vlády a roky najbližší Ficov politický spojenec je ten, kto informuje o zdravotnom stave premiéra. Doteraz o jeho stave neinformoval lekár, ktorý je súčasťou tímu, čo sa o premiéra stará.

Takýto postup, keď o zdravotnom stave informujú prevažne politici, nie je obvyklý. Okrem politikov o stave premiéra hovorí riaditeľka Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici Miriam Lapuníková, tá však nemá medicínske vzdelanie.

Na porovnanie: keď operovali Robertovi Ficovi v roku 2016 srdce po podozrení na infarkt, po zákroku prišiel informovať vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker, riaditeľ nemocnice Mongi Msolly aj operujúci lekár a prednosta kliniky kardiochirurgie Michal Hulman.

Fico bol vtedy premiérom tak ako dnes.

V Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave vtedy novinárov informovali o tom, ako operácia prebehla. „Kardiologický zákrok prebehol štandardným spôsobom. Pacient je v súčasnosti absolútne stabilizovaný. Nachádza sa na ARO,“ vysvetľoval operujúci lekár. Rodina viac informácií nechcela poskytnúť.

Po atentáte lekári o stave premiéra informácie nepodávajú. „Hospitalizácia ústavného činiteľa pre nás predstavuje veľkú výzvu a zodpovednosť, ku ktorej sa staviame s rešpektom,“ napísala Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici s tým, že akúkoľvek komunikáciu o zdravotnom stave premiéra koordinujú s úradom vlády. Ten na otázky neodpovedá.

Ministerstvo zdravotníctva, pod ktoré nemocnica patrí, tento postup nevysvetlilo a odkazuje na úrad vlády.

Kým v roku 2016 mala verejnosť po operácii srdca predsedu vlády informáciu, kto ho operoval, teraz informácie o zložení lekárskych tímov nie sú dostupné.

Podobne ako pri Ficovej operácii srdca postupovali v roku 2016 aj pri operácii predsedu SNS Andreja Danka. Vtedy bol v pozícii predsedu parlamentu a patril medzi troch najvyšších ústavných činiteľov.

Danka operovali v Národnom onkologickom ústave a informácie poskytli vtedajší riaditeľ Národného onkologického ústavu Jozef Dolinský, vedúci operačného tímu Juraj Pechan a hlavný operatér Daniel Pinďák. Zákrok spravili predpoludním a už poobede toho istého dňa lekári opísali jeho stav a oznámili, že mu odstránili nález na žalúdku aj časť žalúdka.

Ako informujú dnes

Prvé oficiálne informácie o premiérovom stave dostala verejnosť od ministra obrany Kaliňáka v deň atentátu o 20.00 hodine, teda zhruba osem hodín po atentáte a štyri hodiny potom, čo ho previezli vrtuľníkom do nemocnice v Banskej Bystrici. Na tlačovej besede bol aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). Po nich hovorila ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas), odvtedy sa k premiérovmu stavu nevyjadrila.

Premiéra počas tejto tlačovej besedy ešte stále operovali. Kaliňák v stredu oznámil, že premiér je v kritickom stave a ohrození života. O tom, ako operácia dopadla, v ten večer už neinformovala vláda ani nemocnica. Médiá tak mali o ukončení operácie len neoficiálne informácie.

Brífing o stave premiéra a operácii spravil Robert Kaliňák s riaditeľkou nemocnice vo štvrtok ráno spolu s námestníkom pre liečebno-preventívnu starostlivosť nemocnice Milanom Urbánim, ktorý je lekár, je zástupcom prednostu dermatovenerologickej kliniky. K premiérovmu stavu sa Urbáni vyjadruje len minimálne.

Vo štvrtok poobede o zdravotnom stave premiéra informoval novozvolený prezident Peter Pellegrini. Ten s ním strávil krátky čas v nemocnici a potvrdil, že Robert Fico môže komunikovať, ale jeho stav je vážny.

Doteraz posledné oficiálne informácie poskytol v piatok po 13.00 opäť Robert Kaliňák potom, čo prišiel premiéra navštíviť do Banskej Bystrice. Navštevovať ho bude každý deň. V piatok bol už minister obrany optimistickejší.

„Mám lepšiu náladu, lebo vidím progres,“ priznal, no pripomenul aj to, že prvé štyri dni po strelnom zranení sú najnáročnejšie. „Pravidelne sa robí nejaká kontrola tých vecí, sú na to lekárske protokoly, ja som lekár od iného fachu,“ povedal.

Potvrdil, že zo zahraničia dostali ponuky na prevoz premiéra. „Všetci vrátane predsedu vlády máme absolútnu dôveru ku kapacitám Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici,“ odmietol však takýto scenár riešenia. Riziko, že sa pozitívna prognóza zvráti, podľa Kaliňáka stále existuje.

Je možné, že neskôr prevezú premiéra do Bratislavy, no dva dni po útoku nie je v takom stave, že by to prichádzalo do úvahy. Riaditeľka prisľúbila, že nemocnica bude každý deň informovať o premiérovom stave na sociálnych sieťach.

Právnici: Lekár môže prispieť k odbornosti

Ako je to teda s právom verejnosti na informácie o zdravotnom stave verejných činiteľoch a na druhej strane s právom každej osoby určovať si, v akom rozsahu bude zverejňovať detaily o svojom zdravotnom stave?

Právnik Ivan Humeník z kancelárie h&h PARTNERS hovorí, že povinnosť mlčanlivosti nie je rozlišovaná podľa postavenia pacienta. „Je však možné legitímne očakávať, že občania sa budú dožadovať práva na informácie o zdravotnom stave premiéra, a to najmä s ohľadom na to, aby vedeli, či je alebo bude schopný naďalej vykonávať svoju funkciu.“

To však podľa Humeníka nemení nič na zákonnej povinnosti mlčanlivosti. Vo všeobecnosti platí, že ak je pacient schopný komunikovať, môže povinnosť mlčanlivosti a jej rozsah určovať. „Pacient môže rozhodnúť o tom, že informácie o jeho zdravotnom stave môže zdravotnícky pracovník poskytnúť, pričom môže určiť aj, v akom rozsahu sa majú poskytnúť a tiež komu,“ povedal.

Lenka Kavarniková z rovnakej advokátskej kancelárie dodáva, že nie je výslovne nevyhnutné, aby o zdravotnom stave ústavného činiteľa informoval priamo jeho lekár. „Ale môže to prispieť k zachovaniu odbornosti informácií poskytovaných verejnosti. Pokiaľ ide o ústavného činiteľa, možno by bolo na mieste, aby o jeho zdravotnom stave informoval verejnosť napríklad priamo hovorca príslušného úradu,“ povedala.

Ak neinformuje lekár, bolo by podľa advokátky vhodné, aby pre zachovanie odbornosti a správnosti informácií bol pri informovaní aj lekár, ktorý vie bližšie vysvetliť stav z medicínskeho pohľadu.

Detailné tlačovky lekárov o Trumpovi

Prístup k informovaniu o zdravotnom stave politikov sa vo vyspelom svete rôzni. Ku krajinám, kde sú verejní činitelia pod väčším drobnohľadom verejnosti, patria Spojené štáty. Opakom je napríklad Rusko – o zdravotnom stave Vladimira Putina sa roky len špekuluje a z času na čas jeho tlačový úrad potom informuje, že informácie o zdravotných komplikáciách nie sú pravdivé.

Keď začiatkom októbra 2020 Biely dom informoval, že vtedajšieho prezidenta Donalda Trumpa pozitívne testovali na covid, obavy boli na mieste. Vakcína ešte neexistovala a vtedy 74-ročný Trump mal niektoré rizikové faktory, okrem veku aj nadváhu.

Tretieho októbra ho hospitalizovali, v nemocnici strávil pár dní. Jeho lekári každý deň usporiadali tlačovú konferenciu, kde podrobne informovali o jeho zdravotnom stave. Zverejnili aj detaily: aký mal tlak, tep, intenzitu dýchania či saturáciu. Novinárom odpovedali na otázky a vysvetľovali, prečo začali s tou-ktorou liečbou. Niektoré veci však neprezradili – napríklad, čo im ukázal röntgen pľúc.

Prezidenti v Spojených štátoch už 50 rokov pravidelne zverejňujú výsledky preventívnej prehliadky. Otázka je, nakoľko sú úplné. V minulosti sa stalo, že prezidenti utajili zdravotné problémy pred občanmi. Napríklad Lyndon Johnson mal rakovinu kože, podstúpil aj operáciu, no verejnosť sa o tom dozvedela až po jeho smrti.

S covidom skončil v roku 2020 v nemocnici aj vtedajší britský premiér Boris Johnson, ktorého museli umiestniť na jednotku intenzívnej starostlivosti. O jeho stave vtedy informoval iba úrad vlády a novinári nemohli klásť otázky priamo lekárom.

Zdravotné informácie pred verejnosťou do veľkej miery tají britská kráľovská rodina. Napríklad o tom, že otec Alžbety II. Juraj VI. mal rakovinu pľúc, sa Briti dozvedeli až po jeho smrti. Niektorí historici si podľa AP myslia, že ani samotnému kráľovi nepovedali, že je smrteľne chorý.

Veľmi skúpy na informácie o zdravotnom stave bol Buckinghamský palác aj v prípade kráľovnej Alžbety II. Podľa AP posledné roky zverejňovali iba to, že má „problémy s mobilitou“, a dodnes sa nevie, na čo vlastne v roku 2022 zomrela. Úmrtný list uvádza ako dôvod vysoký vek.

Keď začiatkom tohto roka kráľ Karol III. informoval o tom, že má rakovinu, išlo o novátorský prístup. Mnohí chválili otvorenosť paláca, aj keď veľa detailov o chorobe známych nie je. Na druhej strane v tom istom čase tajila podobnú chorobu manželka následníka trónu Catherine.

Zemanove problémy

Veľmi chaoticky informovali úrady o českom prezidentovi Milošovi Zemanovi, ktorého stav bol kritický na záver jeho funkčného obdobia, najmä koncom roka 2021. Ako vraví reportér českého Deníka N Lukáš Prchal, ktorý túto tému dlhodobo sledoval, Zeman spočiatku sľuboval, že bude o svojom zdraví otvorene hovoriť, a zverejnil niekoľko správ. No neskôr, keď sa mu priťažilo, boli informácie o jeho stave „úplnou katastrofou“.

„Niekoľkokrát musel ísť do nemocnice na operácie, o ktorých vopred neinformoval. Nakoniec ho v októbri 2021 pred parlamentnými voľbami prijali na jednotku intenzívnej starostlivosti vo vojenskej nemocnici, kam ho previezli v stave bez reakcie. Lekári Zemana presviedčali, že je na tom zle a musí sa liečiť v nemocnici a nie na diaľku, a on súhlasil len pod podmienkou, že to bude až po voľbách a keď prijme Andreja Babiša,“ hovorí Prchal.

Zeman podľa neho nedovolil lekárom podávať detailné informácie.

„My novinári sme to museli pre verejnosť zisťovať bokom a veľmi starostlivo overovať. Napríklad trpel chronickými problémami s pečeňou, čo Zemanov tím bagatelizoval a zamlčoval, až kým sme o tom nenapísali. Jeho tím sa vtedy veľmi obával, že Zeman bude dočasne zbavený právomocí, a robil všetko pre to, aby sa tak nestalo. Informácie nedostali ani najvyšší ústavní činitelia,“ dodáva Prchal.