Navrhli interiér supermarketu Yeme: Inšpiráciou nám boli skôr tržnice ako obchody

Architektky bratislavského supermarketu hovoria, ako vytvorili intímne zóny v priestoroch veľkej haly a v čom sa Yeme odlišuje od konkurenčných obchodov.

Soňa Salnerová (35, vľavo) absolvovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a je autorizovaná architektka. V roku 2006 založili s Katarínou Mňahončákovou ateliér winwin. Pôsobia hlavne v oblasti verejného a súkromného interiéru a rodinných domov. Katarína Mňahončáková (36) vyštudovala Fakultu architektúry STU, pracuje v ateliéri winwin, v roku 2009 so Soňou Salnerovou založili Školu interiérového dizajnu designDOT, ktorá sa venuje ďalšiemu vzdelávaniu dospelých. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na Slovensku ešte stále hrá prím uniformita predajní, no veľa reťazcov už začína chápať, že sa musia odlíšiť, ak chcú na zákazníkov zapôsobiť, vravia architektky SOŇA SALNEROVÁ a KATARÍNA MŇAHONČÁKOVÁ, ktoré spolu s Petrom Hyránkom v ateliéri winwin navrhli nový bratislavský supermarket Yeme. Pri jeho tvorbe sa inšpirovali slovenskou dedinou a remeslami, no tradície sa pokúsili aplikovať v súčasnej forme, často len náznakovo. Aj tak si však myslia, že v obchode, ktorý stojí na predaji čerstvých potravín, je najdôležitejšia ponuka. „Keď zákazník nie je spokojný s kvalitou výrobkov, môžete mať akékoľvek krásne regály a nestačí to,“ vravia.

Navrhovali ste už interiér reštaurácie, kaviarne aj pivárne. V čom sa od nich odlišovala práca na interiéri nového supermarketu?

Interiér predajne sa podobne ako naše iné spomínané zadania tiež orientuje v prvom rade na zákazníka. Práca na supermarkete Yeme bola iná mierkou a náplňou, pretože ide o veľký priestor s inými nárokmi. Okrem dizajnu interiérov sa tu riešilo množstvo technických detailov, pretože súčasťou obchodu je aj výroba. Pečie sa tu chlieb v peci na drevo, je tu mäsovýroba pripomínajúca malý mäsokombinát. Veľká časť našej práce preto pripadla riešeniu technického zázemia. Ale až toľko rozdielov tam nebolo, v každej reštaurácii riešime varňu, sklady, priestory pre zamestnancov, zásobovanie.

V obchode s potravinami je zrejme viac limitujúcich faktorov, ktoré sú dané normami na skladovanie a chladenie potravín aj na výrobu, ale tiež zvyklosťami, kde sa nachádza aký tovar.

Museli sme rešpektovať nielen technické podmienky výrobných častí, ale aj predaja. Tie sú relatívne striktne dané – ako sa zákazníci po predajni pohybujú, ako majú byť smerovaní, ako má byť tovar umiestnený. Z cenového aj praktického hľadiska sme použili typové regály, ktoré sme doplnili atypovými prvkami. Dôležité pri navrhovaní jednotlivých zón v obchode je aj osvetlenie. Farba svetla má vplyv na vnímanie tovaru, mäso sa musí nasvetľovať inými farbami svetla ako ovocie či fľaše s alkoholom. V zázemí sa musia naplniť hlavne technické a hygienické normy. Okrem toho všetko musí ísť hladko, pohyb ľudí, kto kde pracuje, kto s kým môže prísť do kontaktu v „čistej“ a „špinavej“ prevádzke. Toto všetko sme museli zakomponovať do existujúcej stavby, ktorá mala isté rozmery, nešlo ju nafúknuť. Takže v zázemí to bolo hranie sa s centimetrami.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Robili ste už interiér v historickom objekte aj v novom nákupnom centre, prerábali ste obchod na reštauráciu. Ako veľmi bola práca na Yeme odlišná, keď ste na obchod prerábali veľkú halu, kde bola v minulosti IKEA aj farmárska tržnica?

Adaptácia bývalého skladu nábytku, neskôr farmárskej tržnice, na účel potravín Yeme problémom nebola. Halový priestor aj jeho poloha s dopravným napojením a dobrou možnosťou zásobovania bola pre supermarket v zásade výhodná. Takáto veľká prevádzka s výrobou však potrebuje zázemie, ktoré tržnica pôvodne nemala. Takže to nešlo bez množstva žiadostí na úrady a technických zásahov do stavby. Potrebovali sme 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Pridajte sa k predplatiteľom

Rozhovory

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |