Denník N

Navrhli interiér supermarketu Yeme: Inšpiráciou nám boli skôr tržnice ako obchody

Soňa Salnerová (35, vľavo) absolvovala Fakultu architektúry STU v Bratislave a je autorizovaná architektka. V roku 2006 založili s Katarínou Mňahončákovou ateliér winwin. Pôsobia hlavne v oblasti verejného a súkromného interiéru a rodinných domov. Katarína Mňahončáková (36) vyštudovala Fakultu architektúry STU, pracuje v ateliéri winwin, v roku 2009 so Soňou Salnerovou založili Školu interiérového dizajnu designDOT, ktorá sa venuje ďalšiemu vzdelávaniu dospelých. Foto N – Tomáš Benedikovič

Architektky bratislavského supermarketu hovoria, ako vytvorili intímne zóny v priestoroch veľkej haly a v čom sa Yeme odlišuje od konkurenčných obchodov.

Na Slovensku ešte stále hrá prím uniformita predajní, no veľa reťazcov už začína chápať, že sa musia odlíšiť, ak chcú na zákazníkov zapôsobiť, vravia architektky SOŇA SALNEROVÁ a KATARÍNA MŇAHONČÁKOVÁ, ktoré spolu s Petrom Hyránkom v ateliéri winwin navrhli nový bratislavský supermarket Yeme. Pri jeho tvorbe sa inšpirovali slovenskou dedinou a remeslami, no tradície sa pokúsili aplikovať v súčasnej forme, často len náznakovo. Aj tak si však myslia, že v obchode, ktorý stojí na predaji čerstvých potravín, je najdôležitejšia ponuka. „Keď zákazník nie je spokojný s kvalitou výrobkov, môžete mať akékoľvek krásne regály a nestačí to,“ vravia.

Navrhovali ste už interiér reštaurácie, kaviarne aj pivárne. V čom sa od nich odlišovala práca na interiéri nového supermarketu?

Interiér predajne sa podobne ako naše iné spomínané zadania tiež orientuje v prvom rade na zákazníka. Práca na supermarkete Yeme bola iná mierkou a náplňou, pretože ide o veľký priestor s inými nárokmi. Okrem dizajnu interiérov sa tu riešilo množstvo technických detailov, pretože súčasťou obchodu je aj výroba. Pečie sa tu chlieb v peci na drevo, je tu mäsovýroba pripomínajúca malý mäsokombinát. Veľká časť našej práce preto pripadla riešeniu technického zázemia. Ale až toľko rozdielov tam nebolo, v každej reštaurácii riešime varňu, sklady, priestory pre zamestnancov, zásobovanie.

V obchode s potravinami je zrejme viac limitujúcich faktorov, ktoré sú dané normami na skladovanie a chladenie potravín aj na výrobu, ale tiež zvyklosťami, kde sa nachádza aký tovar.

Museli sme rešpektovať nielen technické podmienky výrobných častí, ale aj predaja. Tie sú relatívne striktne dané – ako sa zákazníci po predajni pohybujú, ako majú byť smerovaní, ako má byť tovar umiestnený. Z cenového aj praktického hľadiska sme použili typové regály, ktoré sme doplnili atypovými prvkami. Dôležité pri navrhovaní jednotlivých zón v obchode je aj osvetlenie. Farba svetla má vplyv na vnímanie tovaru, mäso sa musí nasvetľovať inými farbami svetla ako ovocie či fľaše s alkoholom. V zázemí sa musia naplniť hlavne technické a hygienické normy. Okrem toho všetko musí ísť hladko, pohyb ľudí, kto kde pracuje, kto s kým môže prísť do kontaktu v „čistej“ a „špinavej“ prevádzke. Toto všetko sme museli zakomponovať do existujúcej stavby, ktorá mala isté rozmery, nešlo ju nafúknuť. Takže v zázemí to bolo hranie sa s centimetrami.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Robili ste už interiér v historickom objekte aj v novom nákupnom centre, prerábali ste obchod na reštauráciu. Ako veľmi bola práca na Yeme odlišná, keď ste na obchod prerábali veľkú halu, kde bola v minulosti IKEA aj farmárska tržnica?

Adaptácia bývalého skladu nábytku, neskôr farmárskej tržnice, na účel potravín Yeme problémom nebola. Halový priestor aj jeho poloha s dopravným napojením a dobrou možnosťou zásobovania bola pre supermarket v zásade výhodná. Takáto veľká prevádzka s výrobou však potrebuje zázemie, ktoré tržnica pôvodne nemala. Takže to nešlo bez množstva žiadostí na úrady a technických zásahov do stavby. Potrebovali sme 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie