Denník N

Grécky veľvyslanec: Fico svojou xenofóbnou kartou pomohol extrémistom

Veľvyslanec Grécka na Slovensku Nicolas Plexidas (1956). Narodil sa v Solúne, kde vyštudoval školu práva a ekonomiky na Aristotelovej univerzite, neskôr Diplomatickú akadémiu v Aténach. Pôsobil v New Yorku, Teheráne či Vancouveri, Kolíne, Bruseli a Prištine. Foto N - Tomáš Benedikovič
Veľvyslanec Grécka na Slovensku Nicolas Plexidas (1956). Narodil sa v Solúne, kde vyštudoval školu práva a ekonomiky na Aristotelovej univerzite, neskôr Diplomatickú akadémiu v Aténach. Pôsobil v New Yorku, Teheráne či Vancouveri, Kolíne, Bruseli a Prištine. Foto N – Tomáš Benedikovič

Politika nie je vojna, ale umenie možného, neprehľadné výsledky volieb môžu ešte spevniť vašu demokraciu, hovorí grécky veľvyslanec na Slovensku Nicolas Plexidas.

Hovorí, že posledné mesiace boli preňho veľmi nepríjemné a ako veľvyslanec čelil mnohokrát urážlivým útokom voči svojej krajine. Slovenský premiér Fico volal počas predvolebnej kampane po vylúčení Grécka zo Schengenu a zatvorení jeho hraníc s Macedónskom. „Nebolo to fér,“ povedal v rozhovore pre Denník N grécky ambasádor Nicolas Plexidas.

Čo hovoríte na výsledky volieb? Celkom chaos, nie?

Niet pochýb, že po voľbách sa tu vytvorila veľmi neprehľadná situácia, ale platí, že v demokracii nie sú slepé uličky. Dokonca by som povedal, že práve v takých situáciách môže demokracia dozrievať. Berte to pozitívne, politika je umenie možného, umenie hľadania kompromisov. Politika nie je, akoby ste boli vo vojne. Výsledky volieb interpretujem tak, že slovenskí voliči dali mandát stranám, aby sa dali dokopy a našli konvergentné riešenie. Ja by som pre to použil grécke slovo „synthesis“ – je čas na syntézu. Som presvedčený, že nakoniec dáte dokopy koalíciu, a Fico, samozrejme, ako víťaz volieb, má ako prvý šancu ju zložiť.

Má šancu ju zložiť?

Teoreticky áno, všetky scenáre sú možné. Je to však veľmi komplikovaná výzva pre každého, povolebná matematika nie je pri týchto výsledkoch vo výhode. Veľa záleží na tom, nakoľko sú strany ochotné ku kompromisom.

O pár mesiacov sa Slovensko ujíma predsedníctva Rady EÚ – môže to urýchliť hľadanie riešenia?

Samozrejme, to bude fungovať ako urýchľovač a stmeľovač strán. V politike, kde sa dostalo až osem strán, to voláme krájanie salámy. Toto je veľmi chúlostivá situácia, ale Slovensko má pred sebou „deadline“ aj výzvy – to vytvoreniu vlády pomôže. Inak, a hovorím to zo svojej skúsenosti odtiaľto, vaša krajina disponuje vysoko kvalifikovanými odbornými pracovníkmi ministerstva zahraničných vecí, ktorí v princípe tvoria solídnu záruku toho, že vaše predsedníctvo bude úspešné.    

Počas kampane slovenský premiér veľmi často kritizoval Grécko, ako nezvláda chrániť svoje hranice, že by dokonca malo byť vyhodené zo Schengenu. Ako to na vás pôsobilo? 

Nebolo to fér, v prvom rade voči nášmu národu. Naša krajina stále čelí obrovským problémom, preto by sme čakali od krajiny, ktorej sme v ťažkých časoch vždy ukazovali veľkú solidaritu, iný prístup. Grécko bolo jednou z krajín, ktoré dôsledne podporovali vstup Slovenska do euroatlantických štruktúr. Očakávali by sme menej konfrontačný prístup. Pre mňa ako veľvyslanca nebolo práve najpríjemnejšie byť toho svedkom, a to toľkokrát – opakujem: toľkokrát – ako za posledný rok. Toľko odsudzujúcich, útočných, ba až urážlivých výrokov proti mojej krajine. Úniu, nielen Grécko, prekvapil obrovský rozsah tej krízy. Nie preto, že by sme nečakali tento fenomén po deštruktívnej vojne v Sýrii, ale pretože veľkosť prúdov bola taká, že prekračovala možnosti, aby to zvládla jedna malá krajina, akou je Grécko. A to ešte v situácii, keď čelíme mnohým iným krízovým problémom. Čakal by som teda od vašej politickej elity, aj premiéra, ak to chcel urobiť, skôr kritiku voči Únii a jej slabosti čeliť kríze. Tak ako to on sám chcel čo najefektívnejšie a nie, aby neustále ukazoval prstom na nás. Ak sa to nejaví ako komické, môže to byť niektorými ľahko považované aj za politickú zlomyseľnosť, vracať sa opakujúcim spôsobom nielen k odchodu Grécka zo schengenu, ale aj z eurozóny, po takmer jednom roku od dohody, ktorú sme dosiahli s EÚ.

Grécka diplomacia sa nakoniec neudržala a skritizovala premiéra Fica za to, ako využíva ľudskú tragédiu, a prirovnala to k delíriu – celkom silné slová, nie?

To nie je len moja diplomacia, čo to tvrdí. Zoberte si svetové médiá, aj tie písali, že predvolebná kampaň premiéra Fica bola postavená na protiimigračnej agende.… Naša verejná reakcia, striktne, ale nie silne, prišla, pretože sa slovenský premiér rozhodol systematicky zatiahnuť do tejto antimigračnej agendy meno mojej krajiny. A to negatívnym spôsobom ešte aj v posledný deň predvolebnej kampane.   

Nedoplatil na to? Hral xenofóbnou kartou, hoci o sebe tvrdí, že je sociálny demokrat, a nakoniec aj tak prišiel o množstvo hlasov.

Hral tou kartou a všetci súhlasia s tým, že preňho to nebola úspešná taktika. Prispel k tomu, že v spoločnosti len narástol xenofóbny sentiment medzi Slovákmi, a z toho pohľadu je celkom prirodzené, že ľudia hľadali útočisko v autentických protiimigračných a xenofóbnych silách, ako je napríklad strana pána Kotlebu. Sociálna demokracia v západnej Európe je veľké politické hnutie s históriou. Je založená na konkrétnych hodnotách, ktoré sú veľmi európske. Bol to samotný pán Fico, kto definoval svoju stranu na sneme Smeru ako sociálnu demokraciu so svojím vlastným štýlom. Zdalo sa, že prijíma označenie rustikálna sociálna demokracia, a že mu ani neprekáža, ak ich nazývajú „prirodzenými“, „neotesanými“ či „ľudovými“. Možno preto sa jazyk, ktorý miestami používal vo svojej obviňovacej hre proti mojej krajine a v hľadaní obetných baránkov, vzťahuje k tomuto predošlému priznaniu.

Spomenuli ste Kotlebu, pre nás je to prvý raz, keď sa fašisti dostali do parlamentu, u vás máte veľmi podobnú extrémistickú stranu Zlatý úsvit – prečo ich ľudia volia?

Vírus je rovnaký. Je stále ten istý vo všetkých krajinách, len má v každej svoju vlastnú podobu. Bolo neodvratné, aby sa prejavil aj tu na Slovensku a nakoniec inštitucionalizoval v parlamente. Neistota medzi mladými ľuďmi, ich bezvýchodiskové problémy a nespokojnosť sa prejavili práve v podpore takých extrémnych strán. Kotleba mal najviac hlasov medzi prvovoličmi. Našli u neho útočisko, neviem, do akej miery súhlasia s jeho pohľadom na tragickú minulosť Európy v 20. storočí, skôr si myslím, že mnohí nie. Osobne nechcem veriť, že by si v roku 2016 z týchto temných časov ľudia brali inšpiráciu.

Ako čeliť vzrastajúcej popularite fašistov?

Ak by sme mohli nájsť na celom tomto vývoji niečo pozitívne, je to, že následne s ich inštitucionálnym parlamentným statusom budú povinní dodržiavať zákony ešte viac ako predtým, a rešpektovať pravidlá parlamentnej demokracie. Myslím, že ich potom ešte lepšie budeme vedieť posúdiť podľa toho, ako sa správajú, a či nejdú proti Ústave Slovenskej republiky a dodržiavajú jej hodnoty a princípy. Protijedom na fašizmus, nielen na Slovensku, ale aj na celom svete, je viac demokracie.  

Vaša krajina je veľmi zasiahnutá prívalom utečencov. Ako k nim pristupuje vaša spoločnosť – tiež je všeobecne prijateľné hádzať ich do jedného vreca a útočiť na nich ako hrozbu? Je normálne povedať, že budeme sledovať každého moslima? 

U nás máme historicky významnú moslimskú menšinu, ktorá je plne uznaná, jej predstavitelia sú členmi parlamentu. Žijeme mierumilovne s našimi moslimskými patriotmi. V 90. rokoch sme tiež čelili nevídanému návalu utečencov z Albánska, bolo ich viac ako pol milióna. Dokázali sme spolu žiť v mieri. Boli sme schopní dať im prvé potrebné prostriedky, aby tu mohli žiť dôstojne. Väčšina z nich sa neskôr vrátila domov aj so svojimi zárobkami, ktoré im umožnilo získať Grécko. Mohli sa vrátiť bohatší a prispieť domácej ekonomike. Našli si u nás prácu, niektorí sú stále v Grécku a nemáme žiadne výrazné problémy. Gréci sú veľmi otvorení ľudia a ich humanitárne správanie voči týmto zúfalým ľuďom prichádzajúcim z vojnovej Sýrie je objektom chvály hlavných správ vo svete. Všeobecný pohľad v Grécku je založený na ľudských hodnotách, ako pomôcť týmto nešťastným ľudom. Napokon, to všetko je jedna veľká ľudská dráma.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Práve pre túto ľudskú drámu prebehol summit medzi EÚ a Tureckom, ktorý priniesol nejasnú dohodu. Jej pointou je výmena jedného migranta za skutočného utečenca. Môže to fungovať?

No, prinajmenšom by sme mali skúsiť, či to bude fungovať. Som mierne optimistický, že by to mohlo zasiahnuť pašerákov a tým aj zmenšiť prúdy. Dôležité bude, aby sa EÚ dohodla na tom, ako presídliť utečencov medzi seba. Chcel som využiť príležitosť a zmieniť sa, že všetky členské krajiny EÚ by mali niesť zodpovednosť, ukázať solidaritu a podeliť sa o to bremeno. Veríme, že by mal byť konsenzus, ako sa ujať výzvy presídlenia utečencov na celom našom európskom území. Napríklad v našej krajine je obrovský počet utečencov, a niekde by mali byť rovnocenne prerozdelení medzi všetky členské krajiny bez výnimok.

Ale ako viete, premiér Fico dal kvóty na súd, možný alternatívny premiér Sulík hovorí, že náš horný limit je nula pre prijímanie utečencov. Čo s tým?

Ako ste mohli vidieť na samite EÚ v Bruseli tento týždeň, toto nevystihuje prevládajúci trend medzi európskymi krajinami. Niečo sa musí v praxi stať, aby sme začali riešiť túto krízu, bez spoločného postupu sa nám to nepodarí. Ak sa budete vylučovať, potom stvoríte Európu dvoch rôznych uhlov pohľadu.  

Nie je riskantné dohodnúť sa s Tureckom v čase, keď tam sloboda slova čelí veľkému tlaku?

Sú isté európske hodnoty a princípy, ktoré nie sú vyrokovateľné, ako sloboda slova a tlače. To sa nemôže stať súčasťou vyjednávania s Tureckom ako na orientálnom bazári. Ak sa akákoľvek krajina chce jedného dňa stať členom politickej rodiny, ktorá sa volá Európa, musí plne rešpektovať jej princípy a hodnoty.

Grécko definitívne nezmizne zo slovenskej politickej scény, aj keby sa nakoniec vlády ujali opozičné strany. Ich lídri ako Sulík, Procházka aj Danko útočia na Grécko ako zlyhávajúci štát, ktorý by mal byť mimo eurozóny. Ste na dobrej ceste zvrátiť cestu z krízy?

Každý nesie zodpovednosť za to, čo hlása. Chcem veriť, že nezmyselná rétorika o grexite, ktorú chceli niektorí politici vo vašej krajine vrátiť do popredia, mala slúžiť iba ich predvolebnej účelovosti. Sme na dobrej ceste dohodnúť sa s partnermi, finišujeme s reformou dôchodkov či daňovou reformou. Keď bude toto hotové, približne po dvoch mesiacoch otvoríme veľkú kapitolu, ktorá sa nazýva zmiernenie dlhu.

Čo je najproblematickejšie, dôchodky?

Najproblematickejším zo všetkého je neudržateľný dlh. Ale vo veľkej miere aj dôchodky, pretože sa týkajú kúpnej sily ľudí, ktorí čelia zvýšeným nákladom na živobytie. Za posledných päť-šesť rokov sme stratili viac ako štvrtinu z nášho HDP. Nezamestnanosť – 28-percentná – je najvyššia v Európe. Ak príde na mládež, hovoríme dokonca o tragédii, ide až o vyše 55 percent. Každý druhý mladý človek v Grécku nemá prácu.

Môže to Tsipras zvrátiť?

Snaží sa skombinovať, ako najefektívnejšie sa len dá, reformy, investície a rast s ochranou nízkopríjmových skupín, čo predstavuje základnú politickú voľbu ľavicovej vlády. Toto spojenie predstavuje ťažkú rovnicu, pretože veľakrát nie je jednoduché vyhovieť týmto dvom cieľom, ktoré v sebe často skrývajú protiklady.   

Keď hovoríme o protikladoch, Tsipras vyhlásil referendum o reformách, ktorým ľudia povedali nie, nakoniec Tsipras urobil o nich dohodu s „trojkou“. Mení postoje, pretože ho zmenila zodpovednosť politika?

Opakujem, že politika je umenie možného, to platí aj pre tento prípad. Išiel do Bruselu rokovať s plnohodnotným silným ľudovým mandátom, ktorý mu dalo referendum, o najlepšom možnom riešení, o riešení, ktoré by neprinieslo späť do krajiny väčšiu mizériu.   

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Migrácia

Voľby 2016

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie