Pozrite sa, kto z vašich susedov kandiduje v eurovoľbách (mapa)

Silvia Stebila je trinásta na kandidátke Hlasu a v rámci Slovenska je „najvýchodnejšou“ uchádzačkou vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať už v túto sobotu. Trvalý pobyt má evidovaný v Snine.

Čo sa týka vzdialenosti od Bratislavy, ale aj Bruselu a Štrasburgu, kde europarlament zasadá, konkuruje jej 66-ročný dôchodca Ľubomír Varchola z Lekároviec kandidujúci za stranu Srdce. Lekárovce totiž ležia na hranici s Ukrajinou.

Denník N pripravil mapu kandidátov, v ktorej si môžete pozrieť, kto z vášho mesta či obce kandiduje v sobotňajších eurovoľbách. Mapu si môžete filtrovať podľa strán, a to kliknutím do legendy.

Približne každý tretí kandidát je z Bratislavy alebo jej bezprostredného okolia. Trvalý pobyt v Bratislavskom kraji má 113 z 308 kandidátov. Priamo z hlavného mesta ich je 90.

Do akej miery sú teda eurovolebné kandidátne listiny strán „regionálne“?

Tento aspekt stojí za analýzu, pretože niektoré politické strany – napríklad vládny Hlas – často hovoria o nedostatočnom politickom zastúpení regiónov. Navyše regionálnosť a možnosť krúžkovať niekoho z regiónu môže byť pre niektorých voličov dôležitá a rozhodujúca pri výbere, koho budú voliť.

Najviac bratislavských kandidátov majú v týchto voľbách Demokrati. Až dvanásť z pätnástich je z Bratislavského kraja. Priamo z hlavného mesta sú ôsmi z nich.

Nasleduje Progresívne Slovensko a Sloboda a solidarita, ktoré mávajú veľký pomer bratislavských kandidátov aj v parlamentných voľbách.

Na opačnom konci rebríčka sú Hlas a Republika.

V politike – ale aj v mediálnom diskurze – sa často v rôznych obmenách opakuje argument, že politici na regióny zabúdajú. No zároveň platí, že Bratislava je ako hlavné mesto ekonomickým, politickým, kultúrnym a vzdelávacím centrom Slovenska, a tak generuje viac politických elít.

A prirodzené je aj to, že strany, ktoré sa uchádzajú predovšetkým o mestského liberálneho voliča, na kandidátku zaradia skôr ľudí z veľkých miest.

Cieľom tohto článku nie je hodnotiť, či nedostatočné zastúpenie regiónov, respektíve centralizmus kandidátnych listín, je ich nedostatkom. Dominancia Bratislavy je však veľmi výrazná.

Metropola východu Košice, čo je takisto mesto s dôležitými inštitúciami, má len 15 kandidátov. To je oproti Bratislave zlomok, hoci Košice sú počtom obyvateľov polovicou hlavného mesta.

Prešov, krajské a tretie najväčšie mesto na Slovensku, má len troch kandidátov.

Opačným príkladom je Poprad. Toto okresné mesto vygenerovalo až sedem kandidátov.

Zaujímavým fenoménom je, že eurovolebné kandidátky vykazujú nižšiu mieru regionálnosti než tie, z ktorých si vyberáme v parlamentných voľbách.

Vysvetlením môže byť, že v eurovoľbách strany môžu nominovať len 15 miest a vo voľbách do Národnej rady je to až 150, čo je už pre politické strany často problém obsadiť, a tak sa na kandidátky prepracuje aj viac kandidátov z regiónov.

Pozreli sme aj na to, ako sa regionálnosť kandidátov vyvíjala v čase. Ukazuje sa, že strany, ktoré majú podľa prieskumov verejnej mienky v týchto eurovoľbách šancu na úspech, majú na výber najmenej regionálne kandidátky.