Denník N

Akú kresťanskú politiku potrebuje Slovensko po Kotlebovi?

Teraz treba opustiť svet kadidiel, mentálnych get a slnkom zaliatych reklamných úsmevov „ideálnych rodín“ a konečne vstúpiť do reality Slovenska.

Autor je historik a politológ, Historisches Kolleg, Mníchov

Pôvodne som túto úvahu zamýšľal ako, v istom zmysle posledné, varovanie pre KDH, samo-intronizovaného gazdu a v širšom zmysle systémovú pravicu. Lenže… Výsledky volieb predbehli aj moje nevalné očakávania. KDH, personálne a myšlienkovo čoraz viac pripomínajúce neduživé politbyrá zahnívajúcich komunistických režimov, sa ocitlo mimo parlamentu. Gazda sa svojím príslovečným – ani čihí, ani hotá – „vyfarbil“ ako jájopájovský mäsiar krkovička a ledva preliezol päťpercentné kvórum. A túžba Bélu Bugára po celoslovenskej občianskej strane zostáva, aspoň nateraz, snením…

Domnelými víťazmi sú človek, ktorý je v mene fantazmagorických teórií schopný povaliť vlastnú vládu, a Igor Matovič so svojou stranou-nestranou. Skutočnými víťazmi však sú dve neoľudácke inkarnácie: SNS, ktorá je len slabým – a zrazu akceptovateľným – odvarom fúzkatého župana z Bystrice.

„Druhá“ strana Slovenska

Tu sa však akákoľvek irónia končí, keďže všetky tie naratívy o „rádoby“ tupo Fico-, Kotlebo- a neviem ešte koho voličoch mi pripadajú viac ako infantilné. Cez tieto hlasy sa totiž pripomenula „tá druhá“ strana Slovenska. Sú to regióny, ľudia a rodiny, pre ktorých trojčlenka „deregulácia, liberalizácia a privatizácia“ neznamená ani slušný život, nieto ešte mastodontné Q7 získané vyplácaním nízkych miezd alebo fixľovaním s DPH. (Samozrejme, nemám nič proti niekomu, kto podniká čestne.)

Sú to rodičia a ich deti, ktorí uverili tomu, že diplom z pofidérnej univerzity zaručí niečo viac ako miesto za pásom v Kauflande. Sú to matky samoživiteľky ako tá, čo ma jednej noci viezla do Mníchova a uspávala svoju dcéru cez telefón. Sú to aj ľudia z rodín, ktoré sa farizejsky nazývajú neúplné. Je to žena z bohom zabudnutého Spiša alebo Gemera po potrate, lebo ďalší hladný „krk“ si už rodina nemôže dovoliť alebo by TO z nej ožratý manžel vytĺkol, prípadne by ju postrčil zo schodov. A je to aj nezanedbateľná časť otcov, ktorí si možnosť voľného pohybu „neužívajú“, ale v otrockých podmienkach drú na lepší život niekde v skladoch v Anglicku, pričom sa so svojou rodinou nevidia poriadne ani na Vianoce.

Nie sú to kryptonacisti

Sociológovia, etnológovia, štatistici a terénni pracovníci, ktorí sa zaoberajú témami ako sociálna vylúčenosť, chudoba, ekonomicky a inak marginalizované skupiny a ľudia žijúci na periférii, veľmi dobre vedia, o čom píšem. Veľa sa dá z výskumných dát a priamych či odpočutých rozhovorov vytušiť aj o miere frustrácie a politických preferenciách týchto ľudí.

Ak teda politológovia a zástupy analytikov tvrdia, že nástup Kotlebu sa nedal očakávať, lebo prieskumy verejnej mienky o tom nič nehovorili, tak podľa mňa žili doteraz v akomsi paralelnom vesmíre alebo bubline, ktorá s každodennou realitou života na Slovensku na východ od Trnavy a Nitry nemá nič spoločné. A pomerne nepochopiteľné je aj to, že si „trieda politických analytikov“ nenašla čas prečítať čosi z produkcie slovenskej sociológie a etnológie… Čo je čisto z profesijného hľadiska samo osebe dosť smutné a priam až symptomatické.

Otázkou teda nebolo či, ale kedy sa nájde niekto, o kom bude mať „to druhé Slovensko“ pocit, že jeho záujmy artikuluje. A keďže štandardné strany v tomto zlyhali, prišiel Kotleba. Nie, väčšina Kotlebových voličov ho nevolila preto, že sú kryptonacisti, ale preto, že ani Mečiar, ani Dzurinda, ani Fico nespravili pre ekonomický a sociálny rozvoj periférnych regiónov nič a ničnehovoriace frázy eurokomisijného rentiera a pseudodedinského narcisa s vyhrnutými rukávmi ich len štvali a frustrovali.

Slovensko potrebuje kresťanských politikov. Nie však takých, ktorých zmyslom existencie je vyhrievať sa na slnku kresťanských woodstockovských happeningov a na vlne amerického evanjelikálneho radikalizmu „variť“ z periférnych tém a rozosievať strach prakticky z akejkoľvek inakosti. Biskup Lach ukázal, akým smerom treba vykročiť… Tým ľudom treba dať zmysluplnú a konštruktívnu perspektívu a nádej na lepší život. Títo ľudia potrebujú znovuzískať svoju dôstojnosť, a ak im túto šancu neponúkne stredová kresťansko-sociálna alternatíva, pôjdu k ľuďom ako Kotleba.

Vyjsť zo sveta kadidiel

Čo teda treba spraviť? Treba vyjsť zo sveta kadidiel, mentálnych get a slnkom zaliatych reklamných úsmevov „ideálnych rodín“ a konečne vstúpiť do reality Slovenska. Tí ľudia si tú nádej zaslúžia…

Tém, s ktorými možno začať, je habadej. Urgentne a razantne treba riešiť katastrofálny stav zdravotníctva (ako je možné, že môj pes má lepšiu zdravotnú starostlivosť ako moje deti?), upadajúce školstvo, justíciu a prokuratúru treba očistiť od stále pretrvávajúcich komunistických móresov a pochybných „freundschaftov“, nebuzerovať vodičov na nezmyselných päťdesiatkach, ale zatvárať skutočných zločincov a grázlov, nech by už ich politické krytie a konexie boli akékoľvek. Inými slovami, je potrebné konečne po 25 rokoch  dokončiť na Slovensku transformáciu, aby tu konečne vznikol právny štát so silnými prvkami sociálno-trhového hospodárstva (Erhard).

Pre Ježiša boli súdobí „lúzri“ cieľovou skupinou, kedy na to nájde odvahu kresťanská politika na Slovensku? Ide o veľa. Táto krajina si nezaslúži, aby sa jej zmocnili ľudia ako Kotleba…

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Marian Kotleba

Komentáre

Teraz najčítanejšie