Denník N

Iveta Radičová: Smer aj SNS sú neprijateľné. Mali by byť predčasné voľby

Iveta Radičová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Iveta Radičová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Prezident Andrej Kiska mal podľa bývalej premiérky prijať aj Mariana Kotlebu.

Čo sa stalo v týchto voľbách?

Vidím tri príčiny. Po prvé, namiesto politickej súťaže sme boli svedkami osobných útokov medzi politikmi. Vzájomné spochybňovanie politikov vedie aj k ich spochybňovaniu zo strany občanov a vytvára to priestor pre nové tváre a nesystémové subjekty. Súťaž sa zamenila za osobné útoky. Druhou príčinou je reálna životná situácia občanov. Témy, ktoré sa riešili v kampani, boli vzdialené každodenným problémom. Patríme medzi krajiny s najmenšou spokojnosťou a šťastím obyvateľov. Otázka, či sú občania spokojnejší so svojím každodenným životom, je v politike mimoriadne dôležitá. Ak niekto vyhodnocuje svoje vládnutie ako úspech len na základe ekonomického rastu a primárne štatisticky znižovanej nezamestnanosti, pričom pretrváva rozdiel medzi obrazom na základe čísel a každodennou realitou ľudí, logicky sa to prejaví v hodnotení vlády občanmi. Tretím faktorom je vnesenie veľkého napätia, až nenávisti v súvislosti s utečeneckou krízou do našej spoločnosti.

Dá sa súťažiť v kampani neútočením na politického súpera?

Vo vyspelých parlamentných demokraciách je to primárne o súťaži riešení. Ak sa upozorňuje na zlyhania, tak na zlyhania ako politika. Súkromie je pasé.

Viete si predstaviť, že by v nejakom členskom štáte EÚ premiér vystúpil s daňovými dokumentmi svojho súpera?

V štandardnej parlamentnej demokracii by takýto politik nemohol zotrvať na svojom mieste. Je to vylúčené.

Ľudia, ktorí odchádzali z mítingov Smeru, sa tešili napríklad z vlakov zadarmo. Nestačilo to voličom Smeru?

Výsledky volieb ukazujú, že ani zďaleka nie. Niečo viac ako 28 percent občanov vyhodnotilo vládnutie Roberta Fica pozitívne, ale to je len jedna pätina oprávnených voličov. Sociálne darčeky neriešia každodenné problémy, nízke príjmy z práce, neistotu zamestnania, nekvalitné verejné a zdravotnícke služby, nemenia atmosféru v spoločnosti. Navyše všetko, čo človek dostáva, ho poteší, keď to príde, ale potom sa to stane samozrejmou súčasťou života a očakáva ďalší krok. Aj vratky za plyn prišli všetkým do schránok. Ani takéto prerozdeľovanie nebolo dostatočné na potvrdenie výsledkov volieb Roberta Fica spred štyroch rokov. Hodnotenie vlády považujem za presné a zodpovedá realite. Rozdiel 44 percent v roku 2012 a 28 percent teraz je významný.

Ako podľa vás utečenci ovplyvnili voľby?

Výrazne – tým, že sa tu vniesla atmosféra hnevu, strachu, nenávisti do spoločnosti, veľmi agresívneho typu politiky a vytváral sa priestor pre extrémizmus a radikalizmus na politickej scéne.

Prečo všetky protiutečenecké hlasy nepozbieral Smer?

Okrem Mosta-Híd a čiastočne strany Sieť mali strany o utečeneckej kríze veľmi agresívnu rétoriku. Poznačilo to celkovú atmosféru v spoločnosti. Vznikol jednoliaty zhluk politických subjektov, ktorý spôsobil aj to, že občania ich prestali rozlišovať. Často to bolo predbiehanie sa, kto povie silnejšie a tvrdšie vyjadrenie. Le Penová bledla závisťou. Neznamená to, že radikálne prúdy tieto strany aj uchopia, ale ich povzbudili, a to sa presne udialo. Potlačilo to podľa mňa najdôležitejší výdobytok novembra 1989 – slobodu, ľudské práva a právny štát. Protagonisti ľudských práv boli označovaní za svätuškárov, pričom to bolo to, čo sme sa snažili vložiť do našej spoločnosti, aby sme boli rovnocenní a sebavedomí občania tohto sveta. Neexistuje dôvod, ktorý dovoľuje šliapať po slobode a ľudských právach. Ak to urobíte v jednom prípade, vytvárate precedens a neviete to zastaviť. Je to nesmierne riskantná hra, ktorá sa v histórii veľakrát vypomstila.

Je za úspechom Mariana Kotlebu rétorika Smeru?

Viacerých politických reprezentantov. Naozaj to nebola len rétorika Roberta Fica, Richard Sulík v ničom nezaostával. Ale aj Igor Matovič s Danielom Lipšicom. Rolu zohrala aj prevládajúca frustrácia na Slovensku, veľké sklamanie z politickej reprezentácie, ktorá tu fungovala, živená jednotlivými útokmi medzi nimi, spochybňovaná celá politická elita, permanentné korupčné kauzy. Kotleba desať rokov pracoval na získavaní podpory. Nejde len o to, že chodil v nedeľu do kostola, ale navštevoval tie najchudobnejšie regióny, kde aj získaval podporu. A navyše oslovil prvovoličov.

Ako sa dá vysvetliť taký veľký počet prvovoličov, ktorí ho podporili?

Prvý a jediný kontakt prvovoličov s politikou bol kontakt s rozštekanou, agresívnou politickou scénou. Významný zdroj sú aj sociálne siete, ktoré vytvárajú uzatvorený svet sebapotvrdzovania, sú tam informácie, ktoré nie sú dopĺňané žiadnym dialógom. My sociológovia zdôrazňujeme, že je tu prvá povojnová generácia mladých, ktorí sú na tom horšie ako ich rodičia. Čo im ponúkame? Sú stratení.

Naozaj sú stratení?

V slabých regiónoch, kde radikalizmus zarezonoval, sú stratení. Skončia školu a mnohí sú nezamestnaní. Chytajú sa jednoduchých pevných bodov. Čím oslovuje extrémizmus a terorizmus mladých? Tým, že ponúka jednoduchú ideológiu a akýsi nový zmysel. Neviem, či pre mladých máme ponuku, ktorej by sa chopili ako vízie, jasnej ponuky ako ďalej, ako riešiť problémy. Významná časť našej generácie mala víziu oslobodenia sa z totalitného režimu. Bola to silná motivácia, pozitívny príbeh a zážitok z posunu. Rovnako aj zážitok našich rodičov zo SNP a oslobodenia sa z fašizmu. Akú víziu ponúkame mladým, ak sa navyše pred ich očami zahrávame s dosiahnutým? Spochybňujeme zmysel integrácie, piliere liberálnej demokracie, hodnoty, na ktorých je postavená európska civilizácia. Príkladom sú aj utečenci. Keď sa pozrieme podrobne na to, čoho sa vlastne občania pri utečencoch boja, tak to nie sú otázky bezpečnosti ani kultúry a hodnôt, ale strach zo straty zamestnania. Obava z konkurencie, ktorá ohrozí ich neisté zamestnanie. To je hlavný dôvod obáv, neistota zamestnania, nízky príjem, veľmi nízka kvalita zdravotných a verejných služieb. To sú výzvy pre politiku.

Urobil prezident Andrej Kiska správne, keď Mariana Kotlebu nepozval na rokovanie s odôvodnením, že nevidí dôvod komunikovať s extrémistami?

Kotlebova strana nebola vyškrtnutá z registra ministerstva vnútra, jej predstavitelia neboli trestne stíhaní a uchádzali sa v demokratických voľbách o hlasy voličov. Som presvedčená, že prezident  mal prijať všetkých predsedov parlamentných strán. Toto stretnutie mohlo byť veľmi krátke a mohol ho využiť na to, aby svoj postoj k tejto strane vyjadril priamo pánovi Kotlebovi. A bolo by to prvé a posledné takéto stretnutie. Ak trestné oznámenia podané na Kotlebu nevedú k zákazu tejto strany, tak je to legálne zvolená strana. Voči jej extrémizmu a radikalizmu mám zásadné výhrady, ale treba ich aj nahlas a do tváre reprezentantom tejto strany formulovať. Ich neprijatie vyvolá úplne opačný efekt a zdvihne im to popularitu.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sa majú médiá postaviť ku Kotlebovi?

Je to politický subjekt, ktorý bude v Národnej rade. Asi sa nevyhnete informovaniu o tom, ako vystupuje, ako pôsobí. Máte možnosť vždy zaujať jasné stanovisko. Neznamená to, že by ste im robili reklamu. Všetko bude záležať na tom, aké riešenia bude predkladať nový vládny kabinet. Ak kvalitné, priestor na prezentáciu Kotlebovcov sa výrazne zúži. Naopak, poznanie toho, kto skutočne sú, môže pomôcť k vytriezveniu viacerých voličov. Myslím, že najmä u mladých vládnu o tejto strane veľké ilúzie. Už len to, že si ju nespájajú s rizikom fašizmu, je toho dôkazom.

Daniel Lipšic nechápe depresiu pravicových voličov po týchto voľbách aj oproti napríklad výsledku v roku 2012, keď vládol iba Smer, a hovorí, že sa majú tešiť z toho, že je tu šanca na vládu, ktorej dominantné strany chcú bojovať s korupciou. Je dôvod na depresiu?

Ak tomu nerozumie, potom nerozumie faktu, že sú ohrozené základné piliere liberálnej demokracie. Toto boli zlomové voľby práve z hľadiska ohrozenia pilierov liberálnej demokracie. V Národnej rade máme novotvary, ktoré sú vzdialené hodnotovému zadefinovaniu, sú nesmierne vnútorne rôznorodé. Nedá sa použiť ani klasifikácia ľavice a pravice. Nemáme sociálnu demokraciu, máme pragmatickú stranu. SaS nie je štandardná liberálna strana z dôvodu svojho postoja k slobodám a solidarite. OĽaNO je nesmierny mix rôznorodých reprezentantov a zámerne je budované ako antisystémový prvok, pri ktorom je nesmierne komplikované vedieť, ako sa postaví k zásadným riešeniam v ekonomike či sociálnych veciach. SNS má program, ktorý stále chápe štát ako etnické spoločenstvo Slovákov, a nie na občianskom princípe, a vo svojich základoch sa nezmenil. V ekonomických a sociálnych témach sa nie náhodou jej predstaviteľ vyjadril, že pol na pol môže byť aj v tej, aj v tej vláde. Áno, môže, taký majú program. Čo z toho sa bude realizovať?

Lipšic hovorí, že protikorupčný program.

Je dôležitý, ale toto ani zďaleka nevyčerpáva to, čo sa očakáva od vlády, ktorá nastúpi. Veď ju čaká výzva na riešenie krutých problémov v rámci EÚ. Nie sú to zďaleka len utečenci. Bude musieť riešiť ťažké ekonomické problémy – prežívajúci model rastu, ale s nízkymi mzdami, ktorý potrebuje zásadnú zmenu, reštart. Ťažké problémy v sociálnej oblasti, zamestnanosť, nášľapné míny školstva, zdravotníctva a dôchodkov. Myslieť si, že čarovný prútik riešenia je výlučne protikorupčný program, je omyl. Je nevyhnutný, ale ani zďaleka dostačujúci.

V parlamente nikdy nebolo toľko strán s protieurópskou rétorikou. Ako sa to stalo, že z konsenzu, že EÚ je pozitívom, zostala väčšina takých strán, ktoré na Európu útočia?

Áno, v parlamente je teraz len jedna proeurópska strana. Za nepriateľov sú označovaní utečenci aj Brusel. Pritom 80 percent populácie si myslí, že členstvo v EÚ bol prínos. V krízovom období je kritika úplne prirodzená a bolo by smiešne, keby sme sa po finančnej, ekonomickej a utečeneckej kríze tľapkali po pleciach, ako dobre to robíme. Druhá vec je, či nehazardujeme so samotnou podstatou existencie EÚ. Politické elity sa navzájom povzbudzujú k ešte ostrejším výrokom. Niektoré zo Slovenska, spolu s Orbánom a Poľskom, sú asi najkritickejšie voči EÚ. Najnovšie to pán Sulík posunul tak, že zrušme eurofondy, lebo priniesli korupciu. Z problému našej korupcie urobil problém eurofondov. Pri všetkej úcte, to je náš problém, že ešte aj eurofondy skorumpujeme.

Neskôr už povedal, že ak by bol vo vláde, nebude to presadzovať, lebo by to bol márny boj proti toľkým štátom.

Ale politika sa robí slovami. To nie sú len tak nejaké vyhlásenia, ktoré nikto nepočuje. Má to vážny dôsledok. Celú aktívnu politiku trhu práce platíme napríklad z eurofondov. Diaľnice sme postavili z eurofondov. To, že ich nevieme slušne obhospodarovať, je naše maslo na hlave, ale pre verejné financie je to obrovská pomoc. Jedným z dôvodov nášho ekonomického rastu je čerpanie eurofondov. Áno, EÚ je v kŕči, rovnako aj národné štáty. Sú to problémy, ktoré nemajú krátkodobé riešenia, k tomu možný Brexit. Napriek všetkému, zdravý rozum občanov Slovenska, ktorý sa premieta vo verejnej mienke, hovorí, že byť v EÚ je pre nás plus. Aj toľko kritizované nástroje na riešenie finančnej krízy, najmä ten, na ktorom padla moja vláda, sa ukázal ako funkčný. Otvorme si tabuľku a jeho výsledky. Všetky zúčastnené krajiny si záväzky a pomoc z dočasného eurovalu splnili a plnia a nástroj bol v roku 2015 ukončený. To je fakt. Navyše žiadny konkrétny štát EÚ nemôže ekonomikou konkurovať Číne, USA alebo Indii. Ale spoločný trhu EÚ má jednu z najsilnejších ekonomík sveta. Teraz to spláchneme, lebo nevieme nájsť riešenie na problém, ktorý teraz riešime? Niekto musí byť vinný, a tak je to teraz ten Brusel.

Máte z Bruselu nejaké reakcie na naše voľby?

Politická scéna, ktorá vznikla, kde je niekoľko ťažko uchopiteľných nesystémových prvkov, nielen Kotleba, ale aj Sme rodina, ale aj hnutie OĽaNO, a k tomu patová situácia, ktorá nastala, vyvolávajú obavy. Čaká nás predsedníctvo práve v situácii, keď schopnosť kompromisu a hľadania riešení je veľmi potrebná. Prichádza to v čase, keď viaceré strany začínajú relativizovať nacionalistický program SNS, v ktorom je napríklad otvorená výzva v tomto nečase otvoriť ešte aj Lisabonskú zmluvu. To by bol v situácii nakopených kríz obrovský hazard.

Ako tú prijateľnosť SNS, ktorú SaS alebo aj OĽaNO deklaruje, vnímate? Hovoria, že SNS je menšie zlo ako Smer.

Kategória menšieho zla neexistuje. Je to ako menšia pravda. Je to ešte pravda alebo už je to lož? Menšie zlo je zlo. SNS má vo svojom programe tézy, ktoré sú orientované proti garancii ľudských práv, proti otvorenosti Slovenskej republiky. Podstata tej strany sa nezmenila. V rokoch 2006 a 2010 sme ich považovali za ohrozenie liberálnej demokracie a na tomto sa vôbec nič nezmenilo.

Béla Bugár je v ťažkej situácii. Politickí kolegovia ho vyzývajú na historické zmierenie s SNS a buď bude musieť voličom vysvetľovať spoluprácu s SNS, alebo so Smerom.

Pokiaľ chce byť za každú cenu vo vláde. Všetci vychádzame zo zamlčaného predpokladu, že v tej vláde musí byť. Veď je tu aj riešenie do vlády neísť. Neprijímam argumentáciu, že musí niečo urobiť. Nejde o historické zmierenie SNS a Mosta-Híd, ide o otázku postavenia menšín, o garanciu školských, kultúrnych práv menšín, dominantne maďarskej, teda o občiansky princíp. Národná strana to má postavené na národnom princípe. Nejde o historické zmierenie dvoch rivalov, ale o to, či sa programy týchto strán môžu priblížiť. Veď ak SNS bude súhlasiť so zásadami Mosta-Híd, stratí svoju tvár, no platí to aj naopak. Dvadsaťpäť rokov pomenúvame, že máme neštandardnú scénu aj preto, lebo máme etnicky definované strany. Ale prečo ich tak máme zadefinované? Lebo sa tú isté menšiny stále cítia ohrozené, máme zákon, ktorý niektorých občanov zbavuje občianstva. Slovensko-maďarský spor za prvej vlády Roberta Fica nie je minulosť, to je živý zážitok.

S maďarskou kartou máte osobnú skúsenosť z prezidentských volieb.

Pravidelne sa otvára maďarská karta a neviem, o akom možnom zmierení je tu reč. Iba o jedinom – pragmatická voľba mať moc.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vláda sa však nedá zostaviť, ak si strany nevyberú Smer alebo SNS. Čo by ste si vybrali?

To nie je výber. Voliči postavili politikov do patovej situácie. Nepatrím k tým, ktorí chcú vládu udržať za každú cenu, a myslím, že to nemusím dokazovať. Sú limity a na patovú situáciu existujú štandardné riešenia.

Aké?

Vznikla situácia, v ktorej je namieste sa reálne rozprávať o menšinovej vláde, vláde odborníkov či úradníckej vláde do predčasných volieb. Považovala by som to za čisté riešenie na danú situáciu bez toho, aby sa hazardovalo s rizikom vytvárania atypických koalícií.

Viacerí politici hovoria, že rizikom predčasných volieb by bolo to, že Kotleba by mal ešte viac percent. Napriek tomu by ste ich preferovali?

To si vážne netrúfajú postaviť alternatívu voči tejto politickej skupine? Prečo dopredu prejudikujú svoju vlastnú prehru? Ak dokážu odpovedať na výzvy Slovenska a Európy, prinášať riešenia, oslabia silu hlasu opozície. Ak sami prestanú šíriť nenávisť, zásadne zmenia svoju vlastnú radikálnu rétoriku a postoje, oslabia aj podhubie radikalizácie našej spoločnosti. Ak sa budú zásadne dištancovať od pravicového extrémizmu vo svojej každodennej politike, nehrozí posilňovanie takýchto postojov vo verejnosti. Nie tak dávno pán premiér povedal, že Kotlebu porazí aj vrece zemiakov. Kde zmizlo odhodlanie a étos demokratických síl?

Prečo by nebola prijateľná napríklad vláda Smer, SaS a Most-Híd?

V štandardných demokraciách nie sú pravo-ľavé koalície ničím výnimočné. Lenže my nemáme pravo-ľavé spektrum. Čo by v takomto zoskupení presadzovali? Spoločnú nenávisť voči utečencom? Alebo zásadné ekonomické riešenia? Sú schopní sa na nich dohodnúť? Vidím to ako problém. Navyše ktokoľvek, kto sa dnes spojí so Smerom, legitimizuje ich spôsob vlády, a to je vážny problém. Smer zatiaľ každé svoje vládnutie ukončil tak, že odpudil a sám zlikvidoval akékoľvek možné spojenectvá.

Úradnícka vláda stále nie je vylúčená. Kto by mohol byť jej premiérom?

Nemám dôvod sa nad tým zamýšľať, ani to nerobím. Možno je cestou aj to, že sa politické strany zamyslia, či vedia postaviť vládu odborníkov samy. Môže to byť odpoveď na patovú situáciu. V takom prípade by sa zriekli svojho straníckeho vplyvu a je otázkou, či sú pripravené to urobiť.

Ak by prezident pristúpil k zostaveniu úradníckej vlády, boli by ste ochotná v nej prijať dočasne funkciu?

Neuchádzala som sa o dôveru voličov, a preto nemám žiadne oprávnenie uvažovať týmto smerom.

Čo sa pri zostavovaní vlády deje? Každý deň prichádza neuveriteľné množstvo informácií o tom, kto s kým, čo a proti komu urobil. Vy ste to zažili.

To áno a sama som bola prekvapená, čo som sa všetko vtedy podozvedala, že sa vraj odohralo. Upozorňujem, že obrovská masa takýchto rečí je vykonštruovaná. Obvykle sa deje to, že predsedníctvo každej strany sa snaží zadefinovať priority, pri ktorých nemôže ustúpiť vo vzťahu k svojim voličom. Zostavenie koaličnej vlády predpokladá, že každý zúčastnený je pripravený na veľký kompromis. Nemôže sa správať spôsobom, že trvá na svojom princípe a vy všetci ostatní máte ustúpiť zo svojich princípov, čo bol prípad dočasného Eurovalu. Je to ťažké vyjednávanie.

Ako ste prijali výsledok volieb z hľadiska, že lídrom pravice sa stal Richard Sulík, ktorý položil vašu vládu?

Richard Sulík v celej kampani formuloval svoj postoj neochoty spolupracovať so Smerom. Jednoznačne formuloval ekonomický proreformný program. Sulík niekoľkokrát zopakoval, že sa zo svojich chýb a omylu poučil, a garantoval, že sa niečo podobné nikdy nezopakuje. Vnímam to tak, že ho ľudia volili v gumených rukaviciach.

Je Sulík schopný sa poučiť?

Úprimne to neviem posúdiť. Uvidíme, ako sa prejaví vo vyjednávaniach.

Má na to, aby bol premiérom?

Rozdiel medzi nami je napríklad v tom, že mu nikdy nepošlem esemesku, akú poslal on mne: Nemáš na to, ale hrozne si to chcel.

Dokázal by ako premiér zmeniť svoju protieurópsku rétoriku tak, že by nepoškodzoval Slovensko?

Neviem, z čoho pramení jeho až skoro zásadný odpor a dištanc voči postupom a dohodám premiérov 27 krajín EÚ. Je to v ňom. Neviem, čo by tieto jeho postoje mohlo zmeniť.

Čo by to robilo s imidžom našej krajiny, keby išiel do nemeckej televízie ARD a hovoril o Angele Merkelovej, ako zlyhala?

To, či Angela Merkelová zlyhala, alebo nie, budeme vedieť povedať o dva-tri roky. Je to ako v prípade riešenia finančnej krízy v eurozóne. Či to, že Merkelová otvorila Nemecko migrantom, bola chyba, ako tvrdí Sulík, alebo, naopak, ako tvrdím ja, že to bol jediný spôsob, ako pomôcť krajinám, kde boli koncentrovaní utečenci a nevedeli ich zvládať, že to bola najsilnejšie podaná ruka pomoci, tak toto vyhodnotíme o dva-tri roky presnejšie.

Teraz chodí Sulík do nemeckých televízií ako europoslanec. Čo by sa zmenilo, keby to robil ako premiér?

Nepoznám odpoveď. Takúto komunikáciu som na summitoch nezažila. Panuje tam plný rešpekt k mandátu, ktorý má každý premiér, a prejavuje sa to vo vzájomnej komunikácii. Môžeme mať výhrady, premiéri sú z rôznych politických strán, ale na európskej rade sa osobné výhrady neriešia. Tam sa rokuje a rešpektuje legitimita zvoleného reprezentanta krajiny, a to tak voči Angele Merkelovej, ako aj ostatným premiérom.

Môže byť z SaS nová SDKÚ?

Nie. Bolo by fajn, keby z nej bola štandardná liberálna strana, úprimne by som sa potešila, keby v sebe mali zakódovaný ľudskoprávny rozmer, lebo nám to tu chýba ako soľ. SDKÚ vznikla vo veľmi konkrétnej historickej situácii ako vládou vytvorená politická strana, ktorá reagovala na výzvy vstupu do EÚ, NATO po ťažkej ére mečiarizmu. Takýto typ strany sa už dnes nebude opakovať, ale to, či vznikne dopyt po občiansky štandardne zadefinovanom slovenskom variante CDU-CSU, to si myslím, že vznikne. Čím dlhšie sa bude naťahovať čas neprijímania konkrétnych riešení, tým bude sklamanie ľudí väčšie.

Ak by vznikla pravicová vláda, myslíte si, že by Ľubomír Galko mohol byť ministrom?

Nie.

Prečo si myslíte, že Sieť vo voľbách pohorela?

Radoslav Procházka bol veľmi zdatný v prezidentskej kampani, ktorá je primárne o ústavnosti. On je naozaj skvelý ústavný právnik a odborne aj ľudsky sa pohyboval v oblasti, ktorá je jeho doménou, bol si v nej istý a to z neho aj vyžarovalo. Vstúpil však do iných vôd – ambície byť vo výkonnej politike, kde témy sú širokospektrálne, a on ako človek z akademickej pôdy a odborník sa v niektorých témach necítil isto. Nepatrí k politikom, ktorí sa suverénne vyjadrujú k téme, ak v nej nie sú odborníci, a táto neistota bola z neho zrejmá. Rovnako aj vyhýbavosť, emotívna spontánnosť, ktorá téme skôr ublížila ako pomohla. Čerešničkou na torte boli odpovede na možnú spoluprácu so Smerom, ale bol to len vrchol ľadovca.

Koho ste volili vy?

Volila som podľa svojho svedomia a nebudem túto voľbu zdieľať. Bolo to bez gumených rukavíc.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie