Mirek Tóda
S veľkým hnevom reagoval izraelský premiér Benjamin Netanjahu na žiadosť hlavného prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karima Khana o zatykač, v ktorom sa okrem troch lídrov palestínskeho teroristického hnutia Hamas ocitol aj on a izraelský minister obrany Joav Gallant.
Napriek tomu, že o prípade ešte môžu niekoľko mesiacov rozhodovať tri sudkyne ICC, je pondelkové rozhodnutie pre izraelské vedenie veľmi nepríjemné. Netanjahu sa tak môže ocitnúť v takej istej situácii ako ruský prezident Vladimir Putin, na ktorého vydal ICC zatykač vlani za vojnové zločiny na Ukrajine.
Vo vojne v Pásme Gazy, ktorú vyprovokoval masaker Hamasu zo 7. októbra, sú podľa Khana obe strany zodpovedné za zločiny.
Kontroverzný krok Karima Khana a reakcie svetových lídrov
Na jednej strane lídri Hamasu Jahjá Sinvár, Mohammed Deif a šéf jeho politického krídla Ismáíl Haníja nesú podľa Khana zodpovednosť za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti v Izraeli a Pásme Gazy, ako je vyhladovanie, vraždenie, branie rukojemníkov či mučenie a znásilňovanie.
Na druhej strane Netanjahu a minister obrany Joav Gallant by sa mali podľa šéfa ICC zodpovedať za používanie vyhladovania civilistov ako vojnového nástroja v Pásme Gazy, či úmyselné spôsobenie veľkého utrpenia a civilných obetí.
Krok hlavného prokurátora ICC označil Netanjahu v nahnevanom prejave za „morálnu nehoráznosť historických rozmerov“. Karim Khan je podľa neho jeden z najväčších antisemitov moderných čias a prirovnal ho k sudcom v nacistickom Nemecku, čo oberali Židov o základné práva.
Izrael podľa Netanjahua „vedie spravodlivú vojnu proti Hamasu, genocídnej teroristickej organizácii, ktorá spáchala najhorší útok na židovský národ od holokaustu“. Za zločin historických rozmerov to označil aj opozičný líder a zároveň člen vojnového kabinetu Benny Ganc, pretože Izrael podľa neho vedie jednu z najspravodlivejších vojen modernej histórie.
Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac Khanovo rozhodnutie prirovnal k útoku na obete zo 7. októbra. Teroristi Hamasu vtedy počas teroristických útokov zavraždili vyše tisíc ľudí, na čo Izrael reagoval spustením vojny, ktorá trvá už sedem mesiacov a podľa úradov Hamasu si vyžiadala viac ako 35-tisíc obetí.
Khanovo rozhodnutie vyvolalo rozhorčenie medzi viacerými svetovými lídrami, podľa ktorých to môže viesť k celkovému naštrbeniu medzinárodného súdneho systému. Naopak, podporil ho Paríž.
Za Izrael sa postavil americký prezident Joe Biden, ktorý Khanovu žiadosť označil za nehoráznu a zdôraznil, že Izrael určite nepácha genocídu v Pásme Gazy. Podľa šéfa americkej diplomacie Anthonyho Blinkena to môže ohroziť snahu o vyjednanie prímeria v Pásme Gazy.
Britský premiér Rishi Sunak to vidí ako neužitočný krok a nemecká vláda zopakovala, že Izrael má právo a povinnosť brániť svoje obyvateľstvo. Dať na jednu rovinu predstaviteľov Hamasu aj Izraela označil za neprijateľné a desivé aj český premiér Petr Fiala či rakúsky kancelár Karl Nehammer.
„Nesmieme zabúdať, že to bol Hamas, kto v októbri zaútočil na Izrael a zabil, zranil a uniesol tisíce nevinných ľudí. A práve tento úplne nevyprovokovaný teroristický útok viedol k súčasnej vojne v Gaze a utrpeniu civilistov v Gaze, Izraeli a Libanone,“ napísal Fiala na sociálnej sieti X.
Naopak, francúzska diplomacia podporila nezávislosť súdu a podporila boj proti beztrestnosti.
Čo sa teraz bude diať?
O žiadosti Karima Khana teraz bude rozhodovať trojčlenná komora ICC.
Ako píše nemecký Zeit, jej predsedníčkou je rumunská sudkyňa Iulia Motoc a ďalšími členkami sú sudkyne z Mexika a Beninu. Na svoje rozhodovanie majú neobmedzený čas, čo spravidla trvá približne dva mesiace. Ak dospejú k záveru, že existujú rozumné dôvody domnievať sa, že boli spáchané vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, tak zatykač vydajú.
Je možné taký vydaný zatykač zvrátiť?
Podľa pravidiel súdu, ktoré rozoberá Zeit vo svojej analýze, by tak mohla urobiť Bezpečnostná rada OSN rezolúciou, ktorou by mohla trestné stíhanie odložiť na neurčito. V BR OSN má však päť stálych členov právo veta (USA, Rusko, Čína, Francúzsko, Veľká Británia), a tak by to mohol ktorýkoľvek z nich zablokovať.
Pre Izrael a jeho vrcholných predstaviteľov predstavuje Khanova žiadosť o zatykače najmä reputačný problém a zároveň by mohol viesť k tomu, že by mu museli výrazne obmedziť stretávanie sa so svetovými lídrami a cestovanie po svete.
Judikatúru Medzinárodného trestného súdu, ktorý vznikol v roku 2002, aby sa venoval vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti, uznáva 124 štátov, ktoré ratifikovali Rímsky štatút. Tie by mali povinnosť osoby na zatykači zadržať a vydať do Haagu, kde ICC sídli.
Patrí medzi ne aj Slovensko alebo Česko, naopak, veľmoci ako USA či Rusko a Čína súd neuznávajú. Hoci Izrael nie je členom ICC, Palestínske územia sú jeho zmluvným štátom, a preto má nad jeho územím jurisdikciu.
Ako píše Haarec, rozhodnutie súdu by tiež mohlo viesť k sankciám, ako je zbrojné embargo či ekonomické sankcie. Izrael by sa tak ocitol medzi krajinami ako Rusko, Irán či Severná Kórea.
V tejto chvíli sa podľa izraelského denníka Izrael so spojencami pokúsi vytvoriť tlak na súd, aby sa nakoniec vyhol vydaniu zatykačov na predstaviteľov Izraela. Môže napríklad motivovať vládu USA, aby presadila v kongrese sankcie proti ICC.
„Izrael nie je Rusko a západné sankcie by mali dosah na každý aspekt života,“ napísal izraelský novinár Amos Harel. Khanova žiadosť o zatykače pre Netanjahua a jeho ministra Gallanta postavili Izraeli pred diplomatickú realitu, v akej sa ešte nikdy neocitol.
Štyri kľúčové otázky podľa Gideona Rachmana
Podľa komentátora Financial Times Gideona Rachmana teraz bude kritické, ako sa k situácii postavia Spojené štáty. Bezprecedentný Khanov krok podľa neho vyvoláva hneď štyri otázky.
Tou prvou je, aký to bude mať vplyv na domácu politiku v Izraeli. Doma je premiér Netanjahu veľmi nepopulárny a v predčasných voľbách by po historickom bezpečnostnom fiasku zo 7. októbra prehral. Opoziční lídri ho vyzvali, aby začal otvorene hovoriť o tom, ako si predstavuje budúcnosť Pásma Gazy po vojne, a volajú po príprave na nové voľby.
Na druhej strane, jeho krajne pravicoví partneri vo vláde tlačia Netanjahua do kontroverzných rozhodnutí. Ten zároveň čelí súdu pre korupciu a zneužívanie právomocí. Podľa autora jeho biografie Anshela Pffeffera sa Netanjahu ocitol v najťažšom momente svojej dlhoročnej kariéry najdlhšie vládnuceho premiéra Izraela.
Ak by naňho ICC vydal zatykač, bolo by to preňho oveľa nepríjemnejšie ako pre lídrov Hamasu, ktorí sa musia schovávať tak či onak. Paradoxne však Khanovo rozhodnutie môže podľa izraelského novinára Netanjahuovi pomôcť v tom, že z neho vyrobil akéhosi martýra, ktorý je stíhaný zaujatým súdom.
„To však môže trvať iba krátko,“ myslí si Pffeffer. Izrael si podľa neho nebude môcť dovoliť mať takého ostrakizovaného lídra, ktorý nemôže navštevovať svetové metropoly a stal sa symbolom vyvrheľa.
Tou druhou je otázka, čo sa bude diať s vojnou v Gaze.
V tomto momente ešte podľa izraelského novinára Harela nie jasné, ako môže kontroverzné rozhodnutie hlavného prokurátora ICC ovplyvniť izraelskú ofenzívu v Rafahu, ktorá sa postupne rozbehla po evakuácii státisícov palestínskych utečencov, ktorí žijú mesiace v neznesiteľných podmienkach.
Po tretie, pýta sa Rachman, neprecenil ICJ svoje sily a neohrozil vlastnú budúcnosť? Po tomto rozhodnutí Khana mnohí kritizujú, že na jednu rovinu postavil teroristickú organizáciu a demokraticky zvolenú vládu, ktorá má právo na sebaobranu.
To štvrtou otázkou je, čo teraz spraví Washington.
Optimisti by podľa britského komentátora mohli dúfať, že rozhodnutie ICC vyvolá tlak na rokovanie o vzniku Palestínskeho štátu a pokus o rozlúsknutie desaťročia sa ťahajúceho izraelsko-palestínskeho konfliktu cez riešenie dvoch štátov.
Paralelne s ICC sa vojnou v Gaze zaoberá aj Medzinárodný súdny dvor, kam podala žalobu na Izrael Juhoafrická republika, ktorá ho viní z genocídy. Tento proces môže trvať niekoľko rokov a na rozdiel od ICC sa nezaoberá jednotlivcami.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
