Soňa MäkkáKeď minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) minulý týždeň podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v súvislosti s lykožrútovou kalamitou v okolí Čierneho Balogu, spomenul aj miesto, kde sa devastácia týchto lesov začala.
Takéto miesto však neexistuje a ministrovi nesedí ani druhá zásadná poznámka o tom, že kalamita sa rozšírila z bezzásahovej doliny.
„My dobre vieme, pravdepodobne odkiaľ táto kalamita prišla. Prišla z Hluchej doliny, z lokality, ktorá bola bezzásahová, a presne toto všetko spôsobilo to, že musíme vyťažiť množstvo stromov, ktoré sú totálne napadnuté lykožrútom, ktoré spôsobujú to semenište a ďalší následný postup lykožrúta,“ skonštatoval minister.
Realita je však taká, že lesy v okolí Čierneho Balogu sú v prvom, najnižšom stupni ochrany, kde mohli lesníci hospodáriť bez akýchkoľvek obmedzení zo strany ochranárov.
„Ak by aj taká dolina existovala s nejakým miestnym názvom, nebol tam zákaz od ochrany prírody spracovať kalamitu,“ hovorí bývalý námestník Štátnych lesov SR Eduard Apfel. To potvrdzuje aj správa Chránenej krajinnej oblasti Poľana. „Správa CHKO Poľana zdôrazňuje, že v tejto lokalite nevydala žiadne obmedzenia na spracovanie dreva, pričom neboli žiadané ani zakazované žiadne postreky.“
Jediné rezervácie široko-ďaleko sú pomerne malé lesné plochy Klenovský Vepor a Dobročský prales, tie sú však ďaleko od Čierneho Balogu. Z Vepra do stredu Čierneho Balogu je to približne 10 kilometrov, z Dobročského pralesa vyše sedem kilometrov. Minister Takáč tvrdil, že lykožrút dokáže preletieť približne 500 metrov, čo potvrdzuje aj Eduard Apfel.
V oboch týchto rezerváciách sú zmiešané lesy, rastú tam teda aj listnaté stromy, ktorými sa lykožrút smrekový neživí. Rovnako ani jedľou, ktorá je v nich vysoko zastúpená. Podľa CHKO Poľana sa z týchto rezervácií lykožrút nešíril. Lykožrút podľa Apfela, naopak, postupuje odspodu a pokračuje smerom k chráneným územiam.
Od ministerstva sme sa opakovane snažili zistiť, ktorú lokalitu mal Richard Takáč na mysli, keď spomenul Hluchú dolinu a bezzásahovú zónu. Jeho hovorkyňa Veronika Daničová nám do telefónu povedala, že sa to netýka Dobročského pralesa ani Klenovského Vepra a minister myslel bezzásahovosť v súvislosti s tým, že lesníci nespracovali kalamitu, ako mali.
Keď sme namietali, že jednoznačne hovoril o bezzásahovosti v zmysle ochrany prírody, sľúbila, že si ešte raz pozrie video z tlačovej konferencie a pošle odpoveď. Potom už však nereagovala na e-mail ani na pokusy o telefonát. Z facebookovej stránky rezortu zmizli aj prvé minúty videa z tlačovej konferencie, na ktorých Richard Takáč o Hluchej doline hovorí. Celé video sa však dá pozrieť na webstránke Národnej rady.
Lesníka, ktorý na problém upozorňoval, vyhodili
Hoci minister Takáč datuje vznik kalamity na obdobie 2020 – 2021, podľa Apfela mali balocké lesy problém s kalamitou už predtým. „Keď som v roku 2020 prišiel ako výrobný riaditeľ na lesy, tak som riešil, kde sú kalamity. Vtedy mal celý podnik asi 500-tisíc kubíkov nespracovanej kalamity na celom Slovensku, z toho v okolí Čierneho Balogu to bolo cca 60- až 70-tisíc kubíkov.“
Apfel oslovil vtedajšieho riaditeľa miestneho odštepného závodu s tým, že by bolo dobré posilniť kapacitu na spracovanie kalamity. Ten mu povedal, že to zvládnu aj vlastnými silami. Na mieste Apfel videl, že kalamitu spracovávali, boli tam holiny a bolo vidieť aj to, že smrečiny chradnú, boli zožltnuté a oslabené.
„Kalamita bola dlhodobého charakteru, ale do roku 2020 – 2021 to závod mohol zvládať v rámci svojich výrobných kapacít. Lenže potom prišiel rok 2022, ktorý bol extrémne suchý na celom Slovensku a na Horehroní a v okolí Čierneho Balogu osobitne. Nízke Tatry tu tvoria zrážkový tieň. Plus tie smrečiny boli oslabené už predtým, rastú v nadmorskej výške od 500 do 1000 metrov a pôvodne patria do výšky 1200 a viac.“
Suchý rok 2022 bol podľa Apfela spúšťačom obrovského oslabenia. „Stromy už boli oslabené a vtedy dostali poslednú ranu z milosti. Podnik mal reagovať a výrazne posilniť kapacitne ten odštepný závod. V teréne mali byť lykožrútoví pozorovatelia, stromy odkôrňovať a ťažiť, no nereagovali.“
Sú to Lesy SR, kto za túto situáciu nesie ako obhospodarovateľ lesa zodpovednosť. Znamená to vyťažiť kalamitné drevo, alebo použiť iné vhodné opatrenia na ochranu lesa, aby nedošlo k premnoženiu škodcov najneskôr do šiestich mesiacov od vzniku problému. Obyvatelia a vedenie obce Čierny Balog na zlý stav lesov upozorňovali dlhšie.
Takáč minulý týždeň kritizoval „progresívnych politikov“ a mimovládne organizácie, ale aj „určitých ľudí, či z ministerstva alebo štátnych lesov, ktorí neriešili túto situáciu v predchádzajúcich rokoch“. Zodpovednosť podľa neho leží na minulej vláde.
Už v roku 2021 sa podľa neho mala kalamita riešiť ťažbou napadnutých stromov a voči ľuďom, ktorí situáciu včas neriešili, musí byť vyvodená zodpovednosť.
Štátne Lesy SR teraz plánujú v oblasti Čierneho Balogu vyťažiť milión metrov kubických dreva napadnutého lykožrútom, čo je mimoriadny objem. Napríklad v roku 2020 sa na celom Slovensku legálne vyťažilo desať miliónov kubických metrov dreva. Poslanec Rudolf Huliak (SNS) tvrdí, že v Čiernom Balogu a okolí sa bude musieť vyťažiť až osem miliónov kubických dreva.
Huliak na tlačovej konferencii s ministrom Takáčom hovoril, že vznikli obrovské ekologické aj ekonomické škody spôsobené ochranármi a mimovládnymi organizáciami, a že drevo sa bude odvážať za tzv. odvoznú cenu, teda si ho niekto vezme zadarmo.
Podľa Apfela to nie je pravda. „Predajná cena toho dreva je okolo 60 eur za meter kubický bez DPH. Výrobné náklady sú 20 – 25 eur. Zisk tam je.“
Lesník Ján Mičovský mladší vidí za kalamitou manažérske zlyhanie. Bol spoluautorom protokolu o internej kontrole v roku 2022, ktorá identifikovala pochybenia pri spracovaní kalamity v Čiernom Balogu a neplnenie povinností podľa zákona o lesoch.
Mičovský v relácii RTVS Reportéri povedal, že kalamita v súčasnom rozsahu vôbec nemusela nastať. Vidí za ňou zlyhanie bývalého vedúceho Odštepného závodu Horehronie, lesnej správy Šaling a hovorí aj o pochybení generálneho riaditeľa Lesov SR. Tým bol Ján Marhefka, bývalý riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u.
Mičovský kontroloval stav a evidenciu kalamity. „Výsledkom bolo zistenie hrubého a veľmi závažného porušenia zákona, zatajovali sa tisíce kubíkov kalamity. Zákon hovorí, že kalamita sa musí spracovávať prednostne a bezodkladne,“ povedal pre RTVS. Bývalý riaditeľ Odštepného závodu Horehronie aj bývalý vedúci lesnej správy Šaling toto tvrdenie odmietli.
Mičovský neuspel u generálneho riaditeľa, na okresnom úrade, na ministerstve ani na polícii. V apríli 2024 ho zo štátnych lesov vyhodili.
Profesor Karol Ujházy z Technickej univerzity vo Zvolene na diskusii s obyvateľmi Čierneho Balogu povedal, že vymieranie smrekových lesov je následok klimatickej zmeny v kombinácii so sadením nepôvodných smrečín, ktoré sa ukázali ako nestabilné.
„Vyučujem lesnícku typológiu a tieto lesy boli v piatom vegetačnom stupni, teda jedľovo-bukový, a teraz sa posúvame do stupňa dubovo-bukový. Pre mnohých z vás je to asi nepredstaviteľné, ale skrátka už tu nie sú podmienky pre pestovanie smreka a ten odumiera. A nezáleží vôbec na tom, ako budú hospodáriť lesníci, proste ten smrek bude odchádzať.“
Na stretnutí s občanmi čítal starosta Čierneho Balogu Michal Vetrák list z Národného lesníckeho centra, ktoré konštatovalo, že za roky 2018 až 2020 bol vo vegetačnej sezóne zaznamenaný deficit zrážok oproti dlhodobému priemeru. Tiež bolo extrémne sucho v júni a júli 2022, čo výrazne prispelo k oslabeniu stromov a tým zvýšeniu úspešnosti zakladania nových generácií podkôrneho hmyzu na smreku.
Národné lesnícke centrum konštatovalo, že tento faktor má určite vplyv na nárast kalamity podkôrneho hmyzu, no sucho a teplo postihlo aj iné regióny bez takého výrazného nárastu kalamít. Na takýto prudký nárast má podľa NLC najväčší vplyv objem nespracovanej kalamity z predchádzajúceho roka, úlohu tu teda zohral aj ľudský faktor.
Aj podľa analýzy Štátnej ochrany prírody je základná príčina možnosti vzniku podkôrnikových kalamít vysoké zastúpenie smrečín v lokalitách, kde pôvodne rástli a mali by rásť bukové a jedľovo-bukové lesy. Tieto faktory znásobila narastajúca teplota a absencia zrážok vo vegetačnom období.
„Postup kalamity sa dal zmierniť cieleným spracovávaním len aktívnych chrobačiarov (ešte zelené stromy, ktoré sú už napadnuté podkôrnym hmyzom – pozn. red.). Celkovo sa však vzhľadom na výrazne neprirodzené zastúpenie smreka kalamite zabrániť nedalo.“
Smrekové lesy tu vznikli v 19. storočí ako náhrada za zmiešané, ktoré vyrúbali
Do 16. storočia rástli v údolí, kde je teraz Čierny Balog, najmä buky, jedle, do desať percent smreka, javory, jasene a bresty. V Banskej Bystrici a okolí však nastal zvýšený dopyt po dreve pre potreby baní a tiež na výrobu dreveného uhlia.
„Turzovci a Fugerovci požiadali cisára, aby to riešil, lebo krachovali. Lesník, ktorého poslali v roku 1547, navrhol, že keďže v okolí Banskej Bystrice je všetko vyťažené, treba začať ťažiť na Horehroní. Drevo sa splaví do Bystrice a z neho sa bude vyrábať uhlie pre veľké huty,“ opisuje Eduard Apfel to, ako sa dostal do okolia Balogu smrek.
Do údolia prišli v roku 1550 alpskí drevorubači na pozvanie cisára Ferdinanda I. Vedeli ťažiť drevo a stavať vodné diela na jeho spracovanie. Na jednej z tabúľ miestneho náučného chodníka sa dočítame, že názov Balog vznikol spojením slov Balk-lag, v preklade drevo, ležať.
Eduard Apfel hovorí, že do začiatku 19. storočia boli stráne vyťažené dohola. „Národné hospodárstvo začalo mať problém a začali sa zamýšľať, ako tam ten les vrátiť, keďže dovtedy nikto nezalesňoval. Mária Terézia vydala v druhej polovici 18. storočia Tereziánsky lesný štatút, ktorý prikázal zalesňovať a hospodáriť udržateľne.
Od 19. storočia sa začal podľa nemeckej školy sadiť smrek. „Darilo sa mu tam, bolo tam chladnejšie a vlhkejšie a to aj majú v hlavách miestni obyvatelia, podľa nich tam smrek bol vždy. Ale nebol. Dokazujú to tie dve rezervácie v okolí, Klenovský Vepor a Dobročský prales. Sú to posledné maličké ostrovčeky pôvodného lesa a je to ukážka toho, ako by to malo vyzerať,“ hovorí Apfel.
Smreku sa podľa neho darilo v okolí Balogu približne do 70. – 80. rokov minulého storočia, potom sa začínala prejavovať klimatická zmena, na ktorú vedci upozorňovali už pred 30 rokmi. „Ale len málo lesníkov na Slovensku to pochopilo, napríklad Pavol Dendys z lesnej správy Zákamenné. Ako jediný systematicky a komplexne prebudoval štruktúru smrečín. Tu na Horehroní takýto lesník nebol, s výnimkou pána Ilčíka na Sihle, ktorý tiež tieto porasty začal prebudovávať.“
Apfel ďalej vysvetľuje, že v Čiernom Balogu sa dlhodobo neťažilo, koľko sa mohlo, lebo štátne lesy mali limit na ťažbu a v prvom rade vždy museli niekde spracúvať kalamitu a až potom sa venovať plánovanej ťažbe. Preto tam boli obrovské zásoby dreva, lesy boli husté a vyžadovali obrovské množstvo vody v pôde.
„Plus korunová vrstva je hustá a nepustí dole dostatok zrážok. Aj toto je činiteľ, ktorý prispel k obrovskému rozsahu tejto kalamity. Tam sa malo viac pracovať s porastom, púšťať tam svetlo, nechať prirodzené zmladenie, podsádzať tak, aby sa zmenila drevinová skladba. Ako to robil Pavol Dendys. Je zarážajúce, že v rámci jednej firmy, Lesov SR, sa to niekde dalo a inde nie. Tie smrečiny tam nemajú čo robiť.“
Povodeň do troch rokov
Podľa ministra pôdohospodárstva teraz v Čiernom Balogu po vyťažení kalamitného dreva vznikne tisíc hektárov holín. Súbežne s ťažbou plánujú robiť vodozádržné a protipovodňové projekty. Eduard Apfel upozorňuje, že vytváraním holín vzniknú ideálne podmienky pre ďalšie šírenie lykožrúta.
„Oslabia ďalšie živé stromy, ktoré sú na kraji tej holiny. Svieti na ne slnko, je tam výrazne teplejšie, na kôre môže byť 40 – 50 stupňov, čo je ideálne pre lykožrúta. Smrek sa oslabí, lebo predtým bol v tieni,“ hovorí Apfel, ktorý by zvolil iný postup.
V prvom rade sa podľa neho treba zamerať na vyhľadávanie tzv. aktívnych chrobačiarov, teda ešte zelených stromov, ktoré sú už napadnuté podkôrnym hmyzom. „Treba do terénu nasadiť veľké množstvo ľudí, ktorí budú chodiť a vyhľadávať ich. Za nimi by mali nastúpiť partie, ktoré by tie stromy ťažili, a nielen vytiahli, ale aj odkôrnili. Ak je v tom lykožrút a budú stromy ťahať a kôra začne opadávať, lykožrút ostane na mieste.“
Ďalšou možnosťou sú chemické zakrývacie plachty, ktorými sa drevo prikryje a ak z neho lykožrút vyletí, zdochne.
Suché stromy na kraji porastov by Apfel nechal na tienenie a vyhľadával by napadnuté stromy v strede. Po suché stromy sa podľa neho dá vrátiť aj o päť či desať rokov, keď živé už budú vyriešené. Pripomína, že suché stromy, ktoré sa nechajú stáť, chránia pôdu pred prehrievaním a zachytia aj časť zrážok.
„Keď sa drevo spracúva, mechanizmy utláčajú pôdu, upchávajú póry a voda stečie po tých linkách dolu do koryta a ohrozí Čierny Balog ako obec. Pokiaľ to tam celé odkryjú, do troch rokov Čierny Balog spláchne. Môžu robiť zábrany a hrádze, koľko chcú.“
Po skončení ťažby treba lesné cesty prerušovať ryhami a na holinách robiť bagrom jamy do zeme, aby sa prevzdušnila. Robiť len priečne hrádze v koryte podľa Apfela nepomôže, treba sa snažiť zadržať vodu v teréne.
„Je to síce drahé, ale je to jediná možnosť, ako zamedziť plošnému splaveniu. Prívalové dažde určite prídu. Keď si pozriete povodie nad Čiernym Balogom, jedna obrovská dolina je nad Čiernym Hronom, druhá nad Vydrovom a zlieva sa to v Čiernom Balogu. Ak sa tam na chvíľu zastavia zrážky, z dvoch dolín sa vyvalí obrovské množstvo vody naraz do dediny. A nižšie je Hronec, Podbrezová a Banská Bystrica.“
Hrádze podľa Apfela nie sú riešením, môžu sa prevaliť. „Potrebné je zachytiť vodu v teréne, v širokom priestore a vôbec neumožniť vznik povodňovej vlny.“
Je šanca, že vyšetrovanie nájde konkrétneho vinníka? „To pôjde do stratena, podľa mňa sa nedokáže nič. Ale je správne, že to ako verejní činitelia urobili, chránia verejný majetok a jednoznačne tu k nejakým škodám došlo a dôjde.“
Štátni lesníci aj Richard Takáč hovoria, že v týchto lokalitách sa už budú vysádzať zmiešané lesy. Lesníci plánujú sadiť dreviny ako smrek, buk, jedľa či javor. Zasadia však aj prípravné dreviny, ako napríklad brezu. Dôvodom je to, aby lesné porasty čo najskôr plnili svoje funkcie, minimálne vodozádržné.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
