Denník N

Beblavému vyšlo v živote veľa vecí, no stranu pre seba dodnes nenašiel

Bývalý podpredseda Siete Miroslav Beblavý. Foto N – Tomáš Benedikovič
Bývalý podpredseda Siete Miroslav Beblavý. Foto N – Tomáš Benedikovič

V stredu odstúpil z postu podpredsedu Siete a hrozí, že ak Procházkova strana pôjde do vlády so Smerom, nebude ju reprezentovať ani v parlamente. Dilemu, ako vydržať v strane, nerieši prvýkrát.

Miroslavovi Beblavému vyšlo v živote veľa vecí. Dokázal si získať uznanie na akademickej pôde, v parlamente ho považujú za odborníka, podarilo sa mu odhaliť viacero káuz od tety Anky až po zmluvy manažéra štátneho MH Development Ladislava Košeckého.

V ekonomických kruhoch mal takú autoritu, že bol vlastne jediný opozičný poslanec, ktorému vďaka dohode s ministerstvom financií prešlo viacero noviel zákonov. Jednu z nich, ktorá ľuďom výrazne zjednodušuje prestup z banky do banky za nižšími úrokmi, aj bankári nazývajú Beblavého novela.

Jedna z najzásadnejších vecí v politike – nájsť stranu, v ktorej by sa mohol presadiť on aj jeho postoje a princípy – sa mu však nedarí. Vyzerá to, že ani druhý pokus v podobe straníckej kartičky Procházkovej Siete úspešný nebude.

Politik, ktorý po šéfovi strany získal v sobotných voľbách druhý najväčší počet krúžkov (36 500), dnes rezignoval na miesto podpredsedu. A naznačuje, že môže odísť úplne – ak sa strana rozhodne ísť do vlády so Smerom.

Video: Procházka priznal stretnutie s Kaliňákom, Beblavý rezignoval
autor: Martina Pažitková

SDKÚ a šesťpercentné strany

V politike začal zhurta ako štátny tajomník na ministerstve práce (2002 – 2006), bol najmladší v histórii. Mal iba 25 rokov, keď sa rozbehol ako dvojka ministerstva za Ľudovítom Kaníkom.

Beblavý sa do Národnej rady dostal po prvý raz v roku 2010, keď kandidoval za Dzurindovu SDKÚ. Vtedy sa ešte nezdalo, že do strany prichádza vo chvíli, keď ju čaká už len bolestivý pád. Kandidátku viedla neskoršia premiérka Iveta Radičová, preferencie boli slušné a aj volebný zisk na úrovni 15 percent potešil.

No zároveň to už bola strana, ktorú pre škandály s financovaním nemohol do volieb viesť predseda Mikuláš Dzurinda a mala za sebou také kauzy, ako bol škandál s nákupom ľahkých motorových vlakov či podozrenia z tunelovania tunela Branisko.

S Frešom si nerozumeli. foto – TASR
S Frešom si nerozumeli. foto – TASR

Po páde vlády Ivety Radičovej už šlo všetko rýchlo: SDKÚ vo voľbách v roku 2012 získala len niečo vyše šesť percent, Mikuláš Dzurinda odišiel z funkcie predsedu a na jeho miesto prekvapivo, a vďaka dohodám regionálnych zväzov, prišiel Pavol Frešo.

Beblavý s ním mal konflikty prakticky od začiatku. Postupne sa dostával do čím ďalej jasnejšej opozície, až v roku 2013 s Luciou Žitňanskou založil iniciatívu Tvoríme Slovensko a nakoniec z SDKÚ odišli. „Od volieb 2012 vnímam, že strana sa mení na stranu, ktorá je ešte tak schopná zvoliť svojho predsedu za župana a ovládať jeden kraj alebo možno hlavné mesto, ale ktorá stratila autoritu v kľúčových témach,“ vysvetľoval to.

O svojej budúcnosti v tom čase rozprával nejasne, no tvrdil, že mu nejde o založenie vlastnej strany. „Je pliagou slovenskej politiky, že každý výraznejší politik si chce založiť vlastnú stranu, ale toto nie je moja ambícia, prísť s ďalšou šesťpercentnou stranou,“ povedal pre Hospodárske noviny.

Gazda pravice na obzore

Optikou sobotných volieb už bude táto veta vyzerať zvláštne, ale nádej na vytvorenie novej, a nie šesťpercentnej pravicovej strany prišla po prvom kole prezidentských volieb, v ktorých Radoslav Procházka získal 21 percent hlasov. Od začiatku sa zdalo, že ak Procházka stranu založí, Beblavý v nej nebude chýbať.

Pritom tak ako pri SDKÚ, aj pri Radoslavovi Procházkovi sa objavili varovné momenty už na začiatku. Prvým je už legendárna tlačovka, na ktorej mal Procházka s Milanom Kňažkom podporiť Andreja Kisku pred druhým kolom prezidentských volieb. Kňažko na ňu ani neprišiel a Procházka sa najprv akoby snažil odísť a potom povedal, že nebude ľuďom hovoriť, koho majú voliť, dokážu sa vraj rozhodnúť aj sami.

Napravil to na druhý deň, keď v parlamente už jasne vyzval voličov, aby volili Kisku. Vtedy sa k nemu prvýkrát postavil aj Beblavý s Andrejom Hrnčiarom. V tej chvíli ešte spoločnú stranu neohlasovali. Procházka o oboch hovoril ako o kamarátoch. Bol marec 2014, parlamentné voľby sa mali konať o dva roky.

Procházka s Beblavým po boku čoskoro oznámil založenie Siete. Novej strane vyleteli preferencie v prvých prieskumoch k sedemnástim percentám a zdalo sa, že Sieť nebude, Beblavého slovami, len ďalšou šesťpercentnou pliagou slovenskej politiky.

Oľutovali ste niekedy? Nie

Lenže potom prišlo ďalšie slávne video zo Zámockej ulice, zhulákaní chalani, čiže ľudia z Procházkovho štábu údajne zodpovední za nezrovnalosti vo financovaní prezidentskej kampane, a nakoniec Matovičova nahrávka, na ktorej Procházka pripúšťa, že zaplatí „pol na pol“ za volebnú inzerciu. Napriek tomuto všetkému Beblavý aj po roku a pol v strane, čiže vlani na jeseň, na otázku Denníka N, či vstup do Siete neľutuje, odpovedal, že nie.

Z kampane v roku 2014. foto – TASR
Z kampane v roku 2014. foto – TASR

„Sme si blízki,“ hovoril o svojom vzťahu s predsedom. „Na to, že sme obaja silné a vyhranené osobnosti, je náš vzťah až prekvapujúco dobrý. Dalo by sa očakávať, že sa na mnohých veciach zrazíme, no som veľmi príjemne prekvapený, že sme si našli cestu, ako si veci vydiskutovať a dôjsť k riešeniu, s ktorým sme obaja spokojní.“

Beblavý priznával, že Matovičova nahrávka strane uškodila, no tvrdil, že pre Procházku bola aj prínosom. „Rado Procházka odvtedy ľudsky aj politicky vyrástol, lebo sa musel vyrovnať s vlastnou nedokonalosťou. Ak by nahrávka nebola a my by sme mali 17 percent ako pred ňou, alebo možno už vyše dvadsať, tak by k tomu prinútený nebol. Rado Procházka je dnes iný človek.“

Keď sa týždenník Život Beblavého pýtal, či mu neprekáža, že sa Procházka snažil dohodnúť inzerciu bez bločku a porušiť tak zákon, odpovedal, že podstatné je, že ju nakoniec odmietol. Nahrávka mala navyše podľa Beblavého dokazovať, že Sieť nemá žiadnych majiteľov v pozadí, ako to o nej tvrdili mnohí politickí konkurenti.

„Keby Procházka mal nejakých bohatých majiteľov alebo sponzorov, nebol by odkázaný na to, aby išiel osobne dohadovať nejakú pártisícovú zľavu na inzerciu.“

Neúspech, Kaliňák, odstúpenie

Počas sobotnej volebnej noci bolo na Beblavom vidieť sklamanie. Teda, sklamanie bolo vidieť na všetkých straníkoch, ale u Beblavého bolo naozaj veľké. Strana, ktorá sa niekoľko mesiacov pasovala za premiérsku a za svoj cieľ vyhlasovala zisk 40 mandátov, nakoniec získala štyrikrát menej a ledva sa dostala do parlamentu.

foto – TASR
foto – TASR

Miroslav Beblavý sa šéfa strany v rozhovoroch vytrvalo zastával a zostal pri ňom aj vtedy, keď zo strany postupne odchádzali Ján Orlovský, Martin Dubéci či Radovan Choleva. No v utorok sa to zmenilo a prvý raz svojho predsedu verejne kritizoval, keď sa v Novom čase objavilo podozrenie, že za jeho chrbtom a bez jeho vedomia rokuje so špičkami Smeru.

„Radoslav Procházka ani Andrej Hrnčiar predsedníctvo ani mňa osobne neinformovali o žiadnej schôdzke na úrade vlády, a to ani vopred, ani následne,“ kritizoval to Beblavý. „Ak by sa informácie Nového času potvrdili, považoval by som to za narušenie vzájomnej dôvery, ako aj dôveryhodnosti strany.“

V stredu, keď Procházka po niekoľkých dňoch priznal, že sa naozaj stretol s Robertom Kaliňákom, Beblavý svoju hrozbu splnil. Rezignoval na post podpredsedu Siete a navyše k tomu dodáva, že ak Procházkova strana pôjde do vlády so Smerom, odíde odtiaľ úplne. Naznačuje možnosť, ktorú pritom Procházka v pondelok verejne odmietol.

Aby napätia v strane nebolo málo, dal bodku za búrlivou stredou jej predseda. „Sieť nie je kŕdeľ vrabcov, ktorý sa rozpŕchne pri prvom výstrele zo vzduchovky,“ nechal sa počuť Procházka. „Tí, ktorí túžili po rýchlom úspechu a úžitku, sú sklamaní, ale jadrom Siete sú a zostanú ľudia, ktorí z nej urobia dlhý a dobrý príbeh.“

Radoslav Procházka včera povedal, že rokoval s Robertom Kaliňákom. foto N – Tomáš Benedikovič
Radoslav Procházka povedal, že rokoval s Robertom Kaliňákom. foto N – Tomáš Benedikovič

Irónia na záver. Beblavý pôsobil roky v akademickej a odbornej sfére vedľa Eugena Jurzycu. Spolu sa stretli aj v SDKÚ. Po páde Radičovej vlády mnohí Jurzycu považovali za nie veľmi úspešného ministra školstva a, naopak, Beblavého za jednu z nádejí pravicovej politiky.

Dnes je Eugen Jurzyca jedným z lídrov silnej SaS a má veľkú šancu reálne ovplyvňovať ekonomickú agendu Sulíkovej vlády, ak taká vznikne. Beblavý sa po dnešku posúva na okraj strany, ktorá navyše odišla z volieb porazená.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Sieť

Voľby 2016

Slovensko

Teraz najčítanejšie