Kiska, Radičová a Kotleba
Predsedovi ĽS NS nepomáha, že sa s ním politici odmietajú stretávať. Pomáha mu, že nedokážu presvedčiť jeho voličov.
Mal prezident prijať Kotlebu alebo nemal? Pomohol mu tým, že to neurobil, alebo naopak uškodil? Urazil tým zbytočne jeho voličov alebo časť prinúti zamyslieť sa? Všetko sú to zaujímavé otázky, ale niekedy musí byť vopred jasné, že bez ohľadu na odpovede treba urobiť správnu vec. To, že sa Andrej Kiska rozhodol bystrického župana po voľbách ignorovať, je presne ten prípad.
Keď bol totiž Marian Kotleba kedysi v prezidentskom paláci, volal sa Jozef Tiso a nedopadlo to vôbec, ale vôbec dobre. Je preto správne, ak dá prezident pri každej príležitosti najavo, že existujú neprekročiteľné hranice, za ktoré už slovenských fašistov nepustí.
Bývalá premiérka Iveta Radičová mu vyčíta, že to bola chyba, ale ťažko s ňou súhlasiť. Akékoľvek poníženie by Kiska pred kamerami Kotlebovi pripravil, je veľmi sporné, či by mu tým uškodil. Rovnako pravdepodobné predsa je, že by dosiahol presne opačný efekt. Alebo ešte presnejšie, my vôbec netušíme, aký by ten efekt vlastne bol. Navyše, Kotleba je v karanténe (s výnimkou návštevy u Gašparoviča), odkedy sa stal županom, a nikomu to neprekážalo. V Česku zas to isté robil Václav Havel komunistom.
Tu sa treba pristaviť, pretože by mohlo ísť o argument v prospech pozvania Kotlebu do paláca. Veď ak mu napriek doterajšej izolácii preferencie vyleteli hore, potom mu asi bojkot pomáha. Tak to však nie je. Nepomáha mu to, že je v karanténe on, ale to, že politici tam držia jeho voličov. Ich odtiaľ treba vybrať, a jeho v nej nechať.
[Kúpte si knihu Kotleba. Odkiaľ prišiel a ako je možné, že sedí v parlamente od novinára Daniela Vraždu.]
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
