Po Bašternákovi môže získať svoj majetok naspäť aj bývalý starosta Dora, odsúdený za objednávky vrážd

Luxusná vila, firmy, zbrane, nehnuteľnosti. František Dora st., ktorý bol takmer tridsať rokov starostom obce Dolný Chotár v okrese Galanta, si nazhromaždil obrovský majetok. Samozrejme, nie z platu, ktorý dostával ako starosta obce, ktorá má sotva štyristo obyvateľov.

Dora, jeden z najbližších ľudí mafiánskeho bossa z Dunajskej Stredy Ľudovíta Sátora, bol v júli 2022 právoplatne odsúdený za objednávku troch vrážd, za ekonomickú trestnú činnosť a prevádzkovanie organizovanej zločineckej skupiny. Dostal 25-ročný trest odňatia slobody, ktorý si odpykáva v najprísnejšie stráženom väzení v Ilave.

Rozsudok sa vzťahoval aj na prepadnutie jeho celého majetku, teda vo chvíli, keď vyhlásili rozsudok, všetok jeho majetok prešiel na štát.

Majetok bol zaistený už počas konania, Dora však voči tomuto opatreniu podal sťažnosť, ktorej súd vyhovel. Do vyhlásenia rozsudku tak mohol disponovať svojím majetkom, od 11. júla 2022 však k nemu nemal prístup.

Neúspešné konkurzy

Okresný súd v Žiline vyhlásil v decembri 2022 konkurz Dorovho majetku na základe rozsudku. Speňažením majetku bola najskôr poverená Marianna Demčáková, ktorú zakrátko nahradila Lenka Maďarová.

Úlohou správcu majetku je speňažiť prepadnutý majetok – spíše ho, informuje veriteľov odsúdenej osoby a zo sumy získanej speňažením majetku uspokojí najprv veriteľov, kým zvyšok peňazí pripadne štátu.

Maďarová spísala Dorov majetok a začala s konkurzom. Vysvitlo, že okrem luxusnej vily v Dolnom Chotári, ktorá medzi skromnými príbytkami v obci vytŕča, patrila Dorovi aj veľká časť pozemkov v okolí.

Cenu rodinného domu spolu s 56-árovým pozemkom stanovili na 712-tisíc eur a Maďarová vyhlásila konkurz. V prvých dvoch kolách dražby sa neprihlásil nikto; tretie kolo, v ktorom ponúkali nehnuteľnosť už za polovičnú cenu, sa malo konať na konci januára tohto roka. Nakoniec sa však nekonalo, pretože Špecializovaný trestný súd medzitým vyhovel Dorovmu návrhu na obnovu konania.

Aj Dorove poľnohospodárske pozemky sa už dostali do konkurzu, táto časť majetku bola ponúkaná za 245-tisíc eur, no prvé kolo dražby bolo aj v tomto prípade neúspešné. Táto časť majetku sa taktiež vracia bývalému starostovi.

Ak by konkurzy úspešne prebehli, Dora by svoj majetok nedostal späť, takto má však dôvod na radosť.

Čomu za to vďačí?

Špecializovanému trestnému súdu bol minulý rok v novembri doručený Dorov návrh na povolenie obnovy konania vo veci prepadnutia majetku. Návrh sa nevzťahoval na celý rozsudok, len na časť o majetku.

Dora nebol prvý, kto sa úspešne pokúšal o opätovné získanie majetku. Minulý rok v decembri Mestský súd Bratislava podobne povolil obnovu konania oligarchovi blízkemu Smeru Ladislavovi Bašternákovi, ktorý bol odsúdený za daňové podvody, a zrušil časť rozsudku, ktorá sa týkala prepadnutia majetku.

Súd tým reagoval na nález Ústavného súdu zo septembra minulého roka, v ktorom ten označil povinné prepadnutie majetku v prípade niektorých konkrétnych trestných činov za protiústavné.

Ústavný súd v tomto náleze uviedol, že v niektorých prípadoch sa považuje prepadnutie majetku za neprimeraný trest – zároveň však oprávnenosť tohto trestu úplne nevylúčil. Rozhodnutie bolo výsledkom poslaneckého návrhu, ktorý v roku 2020 predložila skupina poslancov Národnej rady, ktorých zastupoval Robert Kaliňák zo Smeru. Prepadnutie majetku je súčasťou slovenského právneho poriadku od roku 2011, politikom Smeru však začalo prekážať po roku 2020, keď sa začal celý rad trestných stíhaní voči bývalým nominantom strany.

Od nálezu Ústavného súdu povoľujú súdy obnovy konania v podobných prípadoch pravidelne.

Zrušený rozsudok

Trojčlenný senát Špecializovaného trestného súdu v zložení Rastislav Stieranka – Roman Púchovský – Igor Králik rozhodol o Dorovom návrhu 19. apríla na verejnom zasadnutí. V uznesení – ktoré Napunk získal na základe infozákona – sa súd odvoláva na spomenutý nález Ústavného súdu.

Keďže konkurz nebol ukončený, ale medzičasom bol pozastavený, podľa súdu sú splnené všetky podmienky na to, aby mohol byť zrušený rozsudok o prepadnutí majetku. Súd zdôrazňuje, že ruší len túto časť rozsudku a návrh odsúdeného sa tiež vzťahoval len na túto časť.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry sa k podanému návrhu vyjadril na verejnom zasadnutí a súhlasil s povolením obnovy konania.

Senát prijal uznesenie jednohlasne.

Čo z toho vyplýva?

Dorov majetok zahŕňal aj časti, ktoré už nezíska späť – takou je napríklad pozemok, na ktorom stojí obecný úrad v Dolnom Chotári. Aj ten totiž patril Dorovi a po jeho odsúdení pripadol štátu. Obec však pozemok odkúpila v novembri 2023, obec Dolný Chotár za 11 800 eur získala dve parcely. Obecný úrad stojí teda opäť na pozemku obce.

Pozemok bezprostredne susediaci s obecným úradom patril tiež Dorovi a samospráva v tomto roku našla zdroje aj na jeho odkúpenie. Kým však stihli uzatvoriť zmluvu, rozsudok o prepadnutí majetku bol zrušený.

Konkurz bol pozastavený ešte v januári, teda pred rozhodnutím súdu, zistil Napunk od správkyne majetku Lenky Maďarovej.

Správkyňa potvrdila, že záujemca bol aj o Dorov dom v treťom kole dražby, ktoré bolo naplánované na koniec januára, keďže však Špecializovaný trestný súd konkurz pozastavil, dražbu plánovanú na 30. januára zrušili.

Dora sa aj v minulosti pokúšal o záchranu svojho majetku alebo o jeho prepísanie na rodinných príslušníkov. Tieto pokusy boli doteraz neúspešné, na základe rozhodnutia súdu však môže starosta odsúdený za objednávky vrážd teraz získať svoj majetok späť úplne legálne.

S požehnaním od vlády

Minuloročný nález Ústavného súdu si medzitým osvojila aj vláda. V rámci veľkej novely Trestného zákona zrušili úpravu, podľa ktorej bolo prepadnutie majetku povinné v prípade približne štyridsiatich trestných činov. Súd môže aj naďalej rozhodnúť o prepadnutí majetku, tento trest však už nebude povinný.

Súd môže rozhodnúť, že prepadnutie sa nevzťahuje na určité časti majetku odsúdeného. Zákonodarcovia takto vraj chceli ochrániť rodinných príslušníkov odsúdeného pred dôsledkami trestu.

Podľa nového zákona ak páchateľ uhradí celú škodu alebo polícii odovzdá majetok, ktorý nadobudol prostredníctvom trestného činu, nemôže byť naňho uvalené prepadnutie majetku.

Účinnosť tejto časti novely Trestného zákona však Ústavný súd pozastavil, a tak je aj naďalej v platnosti predchádzajúca úprava.