Svet čaká podľa expertov nepokojné obdobie. V rebríčku najväčších globálnych hrozieb dali na prvé miesto dezinformácie

Začiatkom tohto roku Svetové ekonomické fórum zverejnilo Správu o globálnych hrozbách 2024, v ktorej experti analyzujú najpálčivejšie globálne hrozby súčasnosti a predpovedajú najväčšie riziká pre svet v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.

Nejde o nič nové, správu pripravujú pravidelne. Tento rok sa však na prvé miesto v hrozbách na najbližšie dva roky dostali dezinformácie.

Experti varujú, že ich šírenie vedie k polarizácii, ktorá môže viesť k násiliu, pričom v snahe riešiť tento problém môžu vlády skĺznuť k cenzúre a domácej propagande.

Vzhľadom na vysokú polarizáciu na Slovensku a nedávny atentát na premiéra Roberta Fica sme sa na ňu bližšie pozreli so slovenskými expertmi.

Bude zle a potom ešte horšie

V roku 2023 podľa správy „zraniteľné obyvateľstvo zápasilo so smrteľnými konfliktmi od Sudánu po Gazu a Izrael, spolu s rekordnými horúčavami, suchom, požiarmi a záplavami. V mnohých krajinách bola zrejmá spoločenská nespokojnosť, pričom v spravodajských programoch dominovala polarizácia, násilné protesty, nepokoje a štrajky.“

Aj z toho vychádza správa pri svojich predpovediach na ďalšie obdobie. Jej závery ponúkajú negatívny výhľad pre svet počas nasledujúcich dvoch rokov, ktorý sa v nasledujúcom desaťročí podľa nej ešte len zhorší.

Expertov sa pýtali, aké obdobie svet čaká v krátkodobom a dlhodobom horizonte, pričom na výber mali z piatich možností od búrlivého, čo je najnegatívnejšia predpoveď, po pokojné obdobie, ktoré predpovedá najpozitívnejší možný globálny vývoj.

Viac ako polovica (54 percent) z nich na najbližšie dva roky predpokladá určitú nestabilitu a mierne riziko globálnych katastrof, ale ďalších 30 percent sa obáva, že nás čaká turbulentné až búrlivé obdobie.

V horizonte desiatich rokov sú vyhliadky ešte horšie. Takmer dve tretiny expertov, ktorí sa projektu zúčastnili, predpovedá vo svete turbulentný až búrlivý vývoj.

Aké sú najväčšie hrozby?

V správe sa už niekoľko rokov opakujú hrozby súvisiace s klimatickou krízou. Experti aj tento rok upozorňujú, že ide o veľkú hrozbu, najmä pre vrcholiaci klimatický fenomén El Niño, ktorý otepľuje vody vo východnej a centrálnej časti Tichého oceánu vrátane oblasti pri pobreží Južnej Ameriky. Teplá voda následne ohrieva aj atmosféru.

V dlhodobom horizonte sú riziká spojené s klimatickou krízou na prvých štyroch miestach. Prvým je extrémne počasie, za ním nasledujú kritické zmeny v systémoch Zeme, strata biodiverzity i kolaps ekosystému a nedostatok prírodných zdrojov.

Správa upozorňuje, že nezvrátiteľné klimatické zmeny zastihnú mnohé ekonomiky nepripravené. „Niektoré komunity a krajiny nebudú schopné absorbovať akútne a chronické účinky rýchlej zmeny klímy,“ píše sa v správe.

„Ja to považujem za najväčšiu hrozbu nie na najbližšie dva roky, ale na najbližších 200 rokov,“ povedal Denníku N klimatológ a vedúci geofyzikálneho odboru Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied Pavol Nejedlík s tým, že klimatické zmeny sú „plazivé“.

Klíma sa podľa Nejedlíka mení stále, ale za posledných 30 rokov ide skutočne o intenzívnejšie zmeny, hoci sa neprejavujú skokovo, ale pomaly. Nejedlík upozorňuje, že rovnako sa však prejavujú aj výsledky rekonvalescencie.

„Napríklad o ozónovej diere sme sa začali rozprávať v polovici 70. rokov, že nerobíme dobre. Koncom 80. rokov sme niečo začali robiť – a dosť intenzívne, prestala produkcia freónov. A až minulý rok som čítal správu OSN, že sú prvé náznaky zacelovania ozónovej diery, pričom od akcie uplynulo 35 rokov,“ uvádza ako príklad.

Treba preto pristúpiť k riešeniu, „a to aj radikálne“.

„Klimatická zmena je jedným z najakútnejších problémov ľudstva, pokiaľ sa práve nestrieľame,“ uzavrel klimatológ.

Čo je horšie ako klimatická kríza?

V krátkodobom horizonte v najbližších dvoch rokoch budú však ešte väčšou hrozbou podľa expertov dezinformácie.

Aj podľa slovenského odborníka na informačnú bezpečnosť Tomáša Kriššáka z Gerulata Technologies sa nachádzame v období, keď majú rôzne dezinformácie dominantný vplyv na formovanie verejného diskurzu. Dezinformácie sú v súčasnosti nebezpečnejšie ako v minulosti, pretože sú podľa Kriššáka "oveľa sofistikovanejšími a využívajú pokročilé technológie na šírenie falošných správ".

"Sociálne médiá a digitálne platformy umožňujú rýchle a široké šírenie dezinformácií, čo má priamy vplyv na verejnú mienku a správanie jednotlivcov," dodal expert.

Aj správa upozorňuje, že v dnešných časoch máme k dispozícii množstvo ľahko použiteľných nástrojov umelej inteligencie, ktoré nevyžadujú žiadne špeciálne zručnosti. Tieto nástroje umožňujú "explóziu falošných informácií" od sofistikovaného klonovania hlasu až po falošné webové stránky.

Svet na to reaguje a tlačí napríklad na Čínu, aby obsah generovaný umelou inteligenciou mal špecifický vodoznak, no autori správy sa obávajú, že rýchlosť a účinnosť regulácie nebude zodpovedať tempu vývoja.

"Syntetický obsah bude v priebehu nasledujúcich dvoch rokov mnohými spôsobmi manipulovať s jednotlivcami, poškodzovať ekonomiky a rozbíjať spoločnosti. Falošné informácie by sa mohli použiť pri sledovaní rôznych cieľov od aktivizmu v oblasti klímy až po eskaláciu konfliktov," píše sa v správe.

To bude viesť k rozšíreniu nových tried zločinov, ako napríklad takzvaná non-consensual deepfake pornography, teda deepfake pornografické videá alebo fotografie, na ktorých bude človek, ktorý na to nedal súhlas. Druhým rizikom je rozšírenie manipulácie s akciami na burze.

Náročné je to v čase volieb

Správa o globálnych rizikách pre rok 2024 upozorňuje, že tento rok k volebným urnám zamieria tri miliardy ľudí, čo môže zvýšiť mieru tvorby a šírenia dezinformácií rôznymi aktérmi a s rôznymi cieľmi. Voľby sa tento rok uskutočnia napríklad v Bangladéši, Indonézii, Indii, Mexiku, Spojenom kráľovstve, USA či Pakistane.

S tým súhlasí aj Kriššák, podľa ktorého je aj preto rok 2024 taký nebezpečný z hľadiska dezinformácií, ktoré sú v takýchto obdobiach "často zamerané na manipuláciu voličov, a tak predstavujú nástroj destabilizujúci demokratické procesy". To podľa odborníka prehlbuje pocit nedôvery, polarizácie, "ale takisto znemožňuje tvorbu informovaných rozhodnutí, ktoré na individuálnej úrovni ohrozujú ľudí rôznymi spôsobmi od ekonomických strát po riziká spojené s bezpečnosťou či zdravím zasiahnutých osôb".

V čase volieb je spoločnosť zvlášť zraniteľná voči dezinformáciám. Podľa Kriššáka môžu na jednej strane ovplyvniť výsledky volieb tým, že zmanipulujú voličov.

Napríklad na Slovensku sa pred prezidentskými voľbami šíril falošný naratív o Ivanovi Korčokovi ako "kandidátovi vojny".

Jedným z jeho prejavov bola napríklad zmanipulovaná fotografia, ktorú zdieľali politici zo strany prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho. Stará mama na nej objímala ukrajinského vojaka odchádzajúceho na front. Z jeho pleca však bola odstránená ukrajinská vlajka a text bol zasadený do slovenských reálií.

Cieľom bolo presvedčiť voličov, že Korčok by v prípade víťazstva poslal mladých slovenských mužov bojovať na Ukrajinu.

Správa o globálnych rizikách upozorňuje, že v čase volieb môže dôjsť aj k dezinformáciám, ktoré spochybňujú legitimitu výsledkov. Napríklad ruská tajná služba počas volebného moratória na Slovensku tvrdila, že môžu byť zmanipulované.

Riaditeľ ruskej tajnej služby SVR Sergej Naryškin vtedy zaútočil na Progresívne Slovensko a obvinil amerického prezidenta Joea Bidena zo zasahovania do slovenskej politiky.

Také dezinfomácie podľa Kriššáka podkopávajú dôveru verejnosti v demokratické inštitúcie, čím prispievajú k oslabeniu demokracie a stability štátu. Tak ako keď Štefan Harabin "vyhral" voľby alebo keď v roku 2020 Donald Trump odmietol uznať víťazstvo Joea Bidena a tvrdil, že výsledky boli sfalšované.

"V praxi však môže byť tých variácií oveľa viac," hovorí Kriššák o dezinformáciách v časoch volieb. "To je v podstate cieľ šíriteľov dezinformácií, dosiahnuť stav permanentného informačného chaosu."

Priama cesta k násiliu a cenzúre

"Zahraniční aj domáci aktéri" môžu podľa správy využiť dezinformácie označené ako "najzávažnejšie globálne riziko" na ďalšie polarizovanie spoločnosti. Práve polarizáciu spoločnosti uviedli ako tretie najväčšie globálne riziko v nasledujúcich dvoch rokoch. To môže podľa správy viesť k nepokojom, ktoré môžu "siahať od násilných protestov a trestných činov z nenávisti až po občiansku konfrontáciu a terorizmus".

Podľa správy sa v dôsledku šírenia dezinformácií polarizuje vnímanie reality a prenikne do verejnej debaty od verejného zdravia až po sociálnu spravodlivosť.

Kriššák dodáva, že šírenie manipulatívnych správ môže totiž rozdeliť spoločnosť na rôzne tábory, ktoré nie sú ochotné viesť racionálny a rešpektujúci dialóg. "Polarizácia, ktorá je živená dezinformáciami, môže eskalovať až k násilným stretom, nepokojom alebo dokonca atentátom, čo je veľmi nebezpečný trend pre každú spoločnosť," dodáva odborník a odkazuje na atentát na premiéra Roberta Fica.

V boji proti dezinformáciám však môže dôjsť k cenzúre a domácej propagande, ako upozorňuje správa. "V reakcii na dezinformácie by vlády mohli mať čoraz väčšiu právomoc kontrolovať informácie na základe toho, čo považujú za 'pravdivé'. Slobody súvisiace s internetom, tlačou a prístupom k širším zdrojom informácií, ktoré sú už na ústupe, môžu vyústiť do širšej represie informačných tokov v širšom súbore krajín," upozorňuje správa.

Cenzúra a propaganda je aj podľa Kriššáka veľmi reálna hrozba. "V snahe bojovať proti dezinformáciám môžu rôzni nositelia moci skutočne pristúpiť k represiám a obmedzovaniu slobôd, čo môže viesť k ešte väčšiemu napätiu a nedôvere voči štátu," upozornil.

Príklad zo Slovenska: Týždeň po atentáte na Roberta Fica poslanci posunuli zákon o rušení RTVS do druhého čítania.

Správa preto dezinformácie prepája aj s "eróziou ľudských práv", ktorá je v rebríčku globálnych hrozieb na 15. mieste, a "cenzúrou a dohľadom" na 21. mieste.

Aktívne protiváhy zneužitiu moci

Najnebezpečnejšie riziko podľa Kriššáka predstavuje zneužitie šírenia dezinformácií "predstaviteľmi moci, ktorú im zverili občania". Ak falošné správy šíria politické elity a vládna koalícia, situácia je ešte zložitejšia.

Pre príklad si netreba ísť ďaleko, stačí skočiť na účet na Telegrame podpredsedu Národnej rady za stranu Smer Ľuboša Blahu, ktorý napríklad často útočí na prezidentku, že je agentkou amerických záujmov, alebo kritických novinárov a novinárky.

"V takých prípadoch je veľmi dôležité, aby občianska spoločnosť, nezávislé médiá a medzinárodné inštitúcie predstavovali aktívne protiváhy takémuto zneužitiu moci a usilovali sa o transparentnosť a posilnenie kultúry šírenia objektívnych informácií," hovorí Kriššák. "Je to výzva, ktorá si vyžaduje koordinovaný prístup a pevné záväzky k ochrane demokratických hodnôt a slobôd, a v dnešných časoch by mal byť jej aktívnou súčasťou každý zodpovedný občan."

"V podstate je to manifestácia princípu novodobého vlastenectva a jeden z verejnosti najdostupnejších nástrojov, ktorými môžeme predísť pokračujúcej deformácii hodnôt a inštitúcií liberálnej demokracie," uzavrel.