Riadila územné plánovanie v New Yorku: Aj husto obývaná štvrť môže byť prívetivá a bezpečná

„Vallo je skutočný vizionár a optimista, ktorý zároveň koná. Poznám veľa starostov a primátorov, ktorí vedia veľmi dobre rozprávať, ale nemajú tú odvahu skutočne konať a veci zmeniť,“  hovorí Amanda M. Burden, riaditeľka v Bloomberg Associates, konzultačnej a filantropickej spoločnosti, ktorú založil bývalý primátor New Yorku Michael Bloomberg.

Burden bola ako komisárka pre územné plánovanie v New Yorku v rokoch 2002 – 2013 zodpovedná za veľké zmeny územného plánu v 124 štvrtiach, obnovu nábrežia a za vytvorenie ambicióznych verejných priestranstiev ako East River Esplanade či High Line.

Burden vystúpi na konferencii Start with Children, ktorá sa uskutočni 28. a 29. mája v Starej tržnici.

V rozhovore hovorí:

• o stave New Yorku v roku 2002, keď nastúpila do funkcie;
• prečo sa Bloomberg Associates rozhodlo spolupracovať s Bratislavou;
• ako predísť gentrifikácii,
• o dôležitosti kontextuálneho plánovania.

Na konferencii vystúpite ako rečníčka, pretože máte dlhoročné skúsenosti s mestským plánovaním, no Bloomberg Associates pomáha aj s organizáciou podujatia. Prečo ste sa vlani rozhodli pomáhať Bratislave?

Bloomberg Associates od septembra spolupracuje s primátorom Matúšom Vallom. Zameriavame sa na verejné priestranstvá pre deti, participáciu, parky a na to, aby boli bratislavské lesy ešte prístupnejšie pre širokú verejnosť.

Keď som sa prvýkrát stretla s Vallom, bola som ohromená jeho vášňou pre mesto a najmä jedným z jeho hlavných cieľov, o ktorom nám hovoril. Chce urobiť z Bratislavy najpriateľskejšie mesto k deťom v Európe. Je to výnimočný nápad, pretože keď sa zameriate na deti, urobíte mesto lepšie pre všetkých a zabezpečíte čo najlepšiu budúcnosť pre najmladšiu generáciu.

Potom povedal, že chce najbližšie tri roky každý rok zorganizovať konferenciu, ktorá sa bude zaoberať tým, ako najlepšie zohľadniť potreby detí. Bolo to pre mňa fascinujúce, nikdy predtým som nepočula nikoho o tom tak rozprávať – aj keď dnes už vieme, že keď sa sústredíte na to, aby sa deti cítili v meste bezpečne, aby boli zdravé, bližšie k prírode a premýšľali o spolupatričnosti a susedstve, tak vám v meste vyrastie generácia sebavedomejších a odolnejších detí.

To je dobré pre všetkých. Takže keď sa primátor spýtal, či mu môžeme s konferenciou pomôcť, neváhali sme. Ako nadácia sme venovali veľa pozornosti skúmaniu toho, čo deti potrebujú, aby prosperovali. Od vývoja mozgu v maternici cez rané detstvo až po nasledujúce roky.

Vyhľadali sme najlepších rečníkov na svete, ktorí sa venujú detskému vývoju alebo mestskému plánovaniu, a oni naše pozvanie prijali. Zo zoznamu rečníkov sme nadšení, máme starostov, dizajnérov, architektov a mimovládne organizácie.

Všetci títo jednotlivci a organizácie, ktoré pomáhajú formovať fyzické a psychologické prostredie, v ktorom deti vyrastajú, budú zároveň aj publikom konferencie.

Vallo je veľmi schopný človek. Hovoril, že v pondelok pred konferenciou sa stretne s členmi Paktu slobodných miest (iniciatíva, ktorú vytvorili primátori Bratislavy, Prahy, Varšavy a Budapešti, neskôr sa k nim pridali ďalšie mestá vrátane Berlína či Kyjiva, pozn. red.), kde sa spoločne dohodnú na rôznych iniciatívach, na ktorých budú pracovať. Aj jedným z plánovaných výstupov konferencie sú konkrétne a dosiahnuteľné ciele v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.

Organizácia Bloomberg Associates nespolupracuje len s Bratislavou, ale aj ostatnými mestami.

Áno, po celom svete. Existujeme desať rokov a sme úplne pro bono. Vo vybraných mestách zvyčajne zostaneme tri roky a väčšinou pracujeme v štyroch alebo piatich mestách naraz.

Je podľa vás Bratislava v niečom výnimočná v porovnaní s ostatnými mestami, s ktorými ste mali doteraz skúsenosti?

Vallo je skutočný vizionár a optimista, ktorý zároveň koná. Poznám veľa starostov a primátorov, ktorí vedia veľmi dobre rozprávať, ale nemajú odvahu skutočne konať a zmeniť veci.

K funkcii však zároveň pristupuje pragmaticky. Všetci vieme, že mesto zápasí s finančnými obmedzeniami. Primátor preto kladie dôraz na to, aby boli všetky jeho projekty dôsledne naplánované a mali čo najväčší dosah.

Na rozdiel od väčšiny starostov si uvedomuje hodnotu verejných priestorov. Určite ste ho o tom veľakrát počuli rozprávať. Je to veľmi dôležité, pretože pekné verejné priestory sú to, čo vám do mesta pritiahne ľudí a udrží existujúcich obyvateľov. To, ako sa cítite v meste, závisí do veľkej miery od toho, ako vyzerajú jeho verejné priestory. Mám pocit, že pre Valla sú na prvom mieste obyvatelia mesta.

Viac ako desať rokov ste pracovali ako komisárka pre územné plánovanie v New Yorku. Vo funkcii ste prijali rozsiahle zmeny v územnom pláne, prišiel stavebný boom, investovali ste viac do verejných priestorov. Ako vyzeral New York, keď ste v roku 2002 nastúpili do funkcie?

Mike Bloomberg bol zvolený za starostu šesť týždňov po 11. septembri 2001. Mesto bolo v katastrofálnom šoku. Veľa ľudí si myslelo, že New York je navždy zničený. Prvá vec, ktorú sme potrebovali urobiť, bolo obnoviť dôveru v mesto, ktoré malo už predtým svoje problémy.

Keď ste počuli New York City, predstavili ste si Manhattan. Nikdy ste nemysleli na celé mesto. Bolo také fragmentované a navyše, keďže leží na súostroví, nikdy ste nemali pocit, že drží pokope. Mike Bloomberg je veľmi sebavedomý a optimistický – ako Matúš Vallo. Prišiel do úradu a povedal, že sme jednotné a odolné mesto, ktoré sa spoločne zotaví.

Tiež sme mali finančné obmedzenia, rovnako ako má teraz Bratislava. Museli sme sa zamerať na konkrétne projekty a iniciatívy, aby mali maximálny vplyv. Sústredili sme sa na kvalitu života v mestských častiach ako Queens, Brooklyn a Bronx, ktoré mali veľký investičný dlh. To znamenalo, že aj malé iniciatívy mali veľký vplyv. Ľuďom, ktorí žili v týchto štvrtiach, to povedalo, že mesto na nich nezabudlo.

A zamerali sme sa aj na nábrežie. Aj v Bratislave si viete odskúšať, že ak sa ľudia nevedia na mnohých miestach dostať priamo k vode, prichádzate o jeden z najlepších verejných priestorov, aké si viete predstaviť.

Odstránili sme staré priemyselné budovy a prístavy a zbavili sa zbytočných prekážok medzi ľuďmi a vodou. Sme súostrovie, takže z vody sa zrazu stal prvok, ktorý zrazu spájal mesto. Začali sme prevádzkovať viac trajektov a ľudia začali viac využívať vodu na oddych, rekreáciu a aj dopravu. Zmenilo to pocit z mesta a Newyorčania to naozaj cítili.

Veľmi mi záleží na verejnom priestore, pretože si myslím, že ak je urobený dobre, tak pritiahne ľudí.

Mali sme skvelú príležitosť urobiť veľmi ambiciózny verejný priestor, keď sme pracovali na projekte High Line. Je to akási záhrada na oblohe, ktorá prepája tri štvrte. Viete medzi nimi prechádzať bez toho, aby ste stretli jediné auto. V skutočnosti to je visutý verejný park postavený na starom koľajisku. Ľudia sú nadšení, že sme sa odhodlali na takú odvážnu vec.

A ešte musím spomenúť základy prosperujúceho mesta: pracovné príležitosti a cenová dostupnosť. Veľmi rada zdôrazňujem verejné priestory, ale ľudia musia v prvom rade mať bezpečné a dostupné miesto na život.

V roku 2013 ste povedali, že ste ešte neprišli na to, ako sa vyrovnať s problémom gentrifikácie (postupný presun majetnejších ľudí do chudobnejších oblastí, kde skupujú majetky, a tak vytláčajú pôvodných obyvateľov, pozn. red). Zmenilo sa odvtedy niečo? Ako nad týmto problémom uvažujete teraz?

Keď sme začínali, nikto nepoužíval slovo gentrifikácia, pretože tieto štvrte boli desaťročia zanedbávané. Obyvatelia boli z investícií nadšení a tie plnili svoj účel.

Gentrifikácia nastáva v momente, keď štvrť prestane byť cenovo dostupná pre ľudí, ktorí tam žili desaťročia. Je zodpovednosťou mesta pochopiť, že niečo takéto môže nastať, a včas podniknúť kroky, aby tomu predišlo. Podľa mňa existujú dva hlavné spôsoby, ktoré sú užitočné.

Prvým je, že mesto má vo vlastníctve pozemky, ktoré sú vhodné na rozvoj. Jedným z najväčších nákladov pre dostupné bývanie sú náklady na pozemky. Na tom pozemku môže potom stavať developer alebo samotné mesto oveľa lacnejšie.

Druhý spôsob je motivovať developerov. Ak postavia dostupné bývanie, dostanú daňové úľavy. A aj dostupné bývanie by malo mať pekné a bezpečné verejné priestory.

V Bratislave práve prebieha veľká aktualizácia územného plánu. V New Yorku ste ako komisárka robili to isté. Ako ste sa postavili k tejto úlohe?

Mali sme veľké šťastie, že všetky zabudnuté štvrte, o ktorých som hovorila, boli prepojené metrom. Takže o infraštruktúru bolo postarané. Vedeli sme, že naše mesto bude rásť. Otázkou bolo, ako má rásť, keď naše ulice už nezvládnu viac áut? Preto sme sa nechceli rozširovať smerom von a veľmi ani nebolo kam, keďže sme na súostroví.

Museli sme rásť vertikálne. A kde presne? Všade, kam jazdilo metro. Najmä na miestach, kde sa spájali viaceré linky. Na týchto miestach sme mohli počítať s najväčšou hustotou zástavby, pretože nikto v týchto budovách nemusel vlastniť auto. Na miestach, ktoré boli vzdialenejšie od linky metra, sme rast prispôsobili tak, aby sme neprekročili kapacitu ulíc.

V úrade ste začali aj s takzvaným kontextuálnym plánovaním, čo – ak tomu dobre rozumiem – znamenalo napríklad to, že budovy v danej štvrti sa k sebe museli hodiť. Prečo to bolo pre vás dôležité?

Kontextuálne plánovanie nemusí nutne znamenať len to, že obmedzíte výšku alebo kapacitu budov. Daná štvrť môže mať vysokú hustotu bytov a napriek tomu sa v nej ľudia a deti cítia bezpečne a pohodlne.

Áno, znamená to aj, že nepostavíte jednu budovu, ktorá je oveľa väčšia ako všetky ostatné a je tŕňom v oku, ale aj to, že budovy a ulice a verejné priestory v danej lokalite prirodzeným spôsobom zapadajú do seba.

Chodníky a ulice rozumne nadväzujú na zeleň, domy a obchody. Tieto priestory sú navrhnuté s ohľadom na chodcov. Nechcem povedať, že Paríž je perfektné mesto, ale je to jedno z najhustejšie obývaných miest na svete a je veľmi priateľské voči chodcom. Tak ako mnohé časti Bratislavy či Viedne.

Veľmi sa mi páči návrh pre novú lokalitu v Nivách, ktorá bude od podlahy navrhnutá ako 15-minútová štvrť. Bloky a štedré chodníky, ktoré lemujú stromy, sú pre deti najlepším prostredím.

Projekt kladie veľký dôraz nielen na pravidelný tvar ulíc a blokov, ale aj na vybavenosť, na parky, ktoré sú dobré nielen na rekreáciu, ale aj pre zdravie obyvateľov.

V New Yorku ste začali sprístupňovať more a rieku verejnosti. Tam aj v mnohých iných mestách sú popri riekach vedené diaľnice alebo vysokokapacitné cesty a len nedávno ich niektoré mestá začali obmedzovať a popri vode budujú parky a cyklotrasy. Vnímate tento trend?

Počuli ste o Robertovi Mosesovi? (Urbanista, známy ako otec mestského plánovania zameraného na automobilovú dopravu – pozn. red.)

V generácii po druhej svetovej vojne panoval názor, že auto je to najpodstatnejšie a najlepšia rekreácia je odviezť sa autom k vode a pozerať sa na ňu. Zbaviť sa následkov tohto je ťažké, ale myslím si, že teraz aspoň chápeme, že auto už nie je to najdôležitejšie a že sa musíte zamerať na ľudí a chôdzu – pre dobro životného prostredia.

Nie je to len o prístupe k vode. Mestá sa čoraz viac musia vyrovnávať aj s extrémnym teplom. Ľudia zrazu pochopili, že sa musíme naučiť, ako mesto ochladiť. A preto potrebujeme viac stromov a zelene, aby bolo mesto chladnejšie a zvládlo potopy.

Stromy sú dôležité, tie rozhodnú, či budúce generácie zdedia svet, v ktorom sa dá žiť. Jednou z veľkých tém konferencie bude, že deti sú oveľa zraniteľnejšie voči vplyvom klimatických zmien ako dospelí. Sú mimoriadne zraniteľné voči znečisteniu, teplu, v podstate voči všetkému.

Ako mestská plánovačka ste prijali kroky, ktoré sa v mnohom podobajú súčasným trendom, o ktorých bude budúcotýždňová konferencia: rozvoj cyklodopravy, utlmenie dopravy, dôraz na bezpečnosť chodcov. Vnímate mestské plánovanie zamerané na potreby detí ako prirodzený vývoj vášho prístupu?

Musím byť úprimná, o tomto prístupe k mestskému plánovaniu, ktorý je zameraný na dieťa, som sa dozvedela od Matúša Valla.

Veľmi si vážim dvoch dizajnérov: Jan Gehla a Gila Penalosu, ktorý založil organizáciu 8 80 Cities. Pracuje s predpokladom, že mesto navrhnuté pre osemročné dieťa bude vyhovovať aj 80-ročnému človeku. Počula som Gehla hovoriť o ľudskom meradle a meste postavenom predovšetkým pre ľudí.

Ale až keď som stretla Valla a počas plánovania tejto konferencie mi došlo, aké dôležité je brať ohľad na deti v naozaj každom aspekte mestského plánovania. Je to geniálny nápad, pretože nielen vytvárate mesto pre všetkých, ale zároveň pomáhate budúcim generáciám mať čo najlepšiu budúcnosť. Pripravujete pôdu pre generáciu občanov, ktorí sa budú lepšie starať o svoju štvrť a svoje mestá. Preto som z tejto konferencie taká nadšená.

Prečo si myslíte, že tento koncept začal naberať na popularite až teraz?

Myslím, že sme si nevážili deti. A to hovorím ako matka. Nepremýšľali sme nad ďalšou generáciou, len nad tým, že naše mestá nevyzerajú tak, ako by sme chceli.

A nenapadlo nás, že tieto dve veci môžu byť navzájom prepojené a mať rovnakú odpoveď. Najlepšie nápady sú často tie najjednoduchšie nápady. Keď ich niekto vysloví, hneď si všetci hovoria, prečo im predtým nenapadli.

Deti tradične neboli súčasťou diskusií o mestotvorbe. Ako zistíte, čo je pre ne najlepšie?

Mali by sme sa ich spýtať. Chcem sa spýtať detí v Bratislave, čo by urobili, ak by boli vo funkcii primátora. Ak chceme naozaj navrhnúť mesto pre deti, musíme ich do procesu zapojiť. Rozprávať sa dá aj s ich rodičmi. Keď často hovoríte s ľuďmi, ktorí sa starajú o deti, budete oveľa viac premýšľať o tom, ako navrhnúť park.

Ak ste dojčiaca matka, potrebujete lavičku s chrbtom. Ak máte kočík alebo malé deti, potrebujete nižšie obrubníky a bezbariérový prístup.

Máte nejakú radu pre plánovačov Bratislavy?

Ako komisárka som naozaj kládla dôraz na participáciu. Každý balík zmien územného plánu trval tri alebo štyri roky. V každej komunite som strávila veľa času, rozprávala som sa s ľuďmi, pretože mali naozaj dôležité nápady. Veci, ktoré by vám ako človeku zvonku nikdy nenapadli. Ľudia vedia najviac o prostredí, v ktorom žijú. Pomôže vám to pochopiť aj charakter daného susedstva.