Krehké bratstvo Číny a Ruska

Autorka je americko-ruská politologička

V decembri 1949 odletel Mao Ce-tung do Moskvy, aby sa tam stretol s Josifom Stalinom. Vodca novej Čínskej ľudovej republiky, ktorá vznikla len pár mesiacov predtým, sa chcel pripojiť k svojmu kolegovi – údajnému vodcovi svetového proletariátu –, aby oslávil víťazstvo komunizmu v Číne a Stalinove 71. narodeniny. Ale Stalin Maa nepovažoval za seberovného.

Pre Stalina bol Mao užitočný, pretože pomohol šíriť komunizmus v Ázii. Takže vo februári 1950 obaja lídri podpísali čínsko-sovietsku zmluvu o priateľstve, spojenectve a vzájomnej pomoci. Mao chcel viac – bezpečnostné záruky proti Spojeným štátom i priamu vojenskú podporu –, ale Stalin tento záväzok neprijal. Podľa jeho názoru bol Mao nielen pod jeho úrovňou: chudobný sused s iluzórnou vznešenosťou, ale predstavoval aj hrozbu. Obával sa, že užšie vzťahy s ČĽR by mohli ohroziť zisky Sovietskeho zväzu v Ázii a viesť k americkej intervencii.

So všetkou pompou

Ako sa len časy zmenili! Dnes je to čínsky prezident Si Ťin-pching, kto sa na svojho ruského kolegu Vladimira Putina pozerá zhora. V skutočnosti bola nedávna Putinova štátna návšteva Pekingu – jeho prvá zahraničná cesta od jeho piatej prezidentskej inaugurácie – prakticky zrkadlovým obrazom stretnutia medzi Stalinom a Maom pred 75 rokmi.

Si Ťin-pching privítal Putina na Námestí nebeského pokoja na ceremónii so všetkou pompou, akú by človek očakával. Keď Putinova kolóna zastavila pred Veľkou sálou ľudu, ozval sa hromový delostrelecký pozdrav. Orchester Ľudovej oslobodzovacej armády zahral nielen ruskú hymnu, ale aj melódiu „Moskovské noci“, ktorú už dávno milujú najmä starší Číňania. Dav jasal.

Návšteva bola plná symboliky i propagandy. Pri príležitosti 75. výročia uzatvorenia diplomatických vzťahov odštartovalo podujatie „Čínsko-ruské roky kultúry“, počas ktorých sa v desiatkach miest oboch krajín uskutoční 230 kultúrnych a umeleckých podujatí. Putin v rámci vychvaľovania medziľudských väzieb vyhlásil, že Rusi a Číňania sú „veční bratia“, čo je odkaz na pieseň, ktorá bola zložená pri príležitosti Maovej návštevy v Moskve, a tvrdil, že v Rusku je to bežný slogan.

To je však už veľa aj na kremeľskú propagandu. V skutočnosti bola v Rusku pieseň dlho zosmiešňovaná, a to aj vzhľadom na opakované zlyhania vo vzťahoch, ktoré sa začali čínsko-sovietskym rozkolom. Niekto môže namietať, že za zničenie bilaterálnych vzťahov bol zodpovedný môj pradedo Nikita Chruščov, keď v roku 1956 odsúdil Stalina. Ten však nikdy nebol lojálnym spojencom Číny. Ako spomínal Chruščov, keď sa v roku 1951 dostala kórejská vojna do patovej situácie, sovietsky diktátor o Maovi výsmešne hovoril ako o partizánskom bojovníkovi bez talentu.

Čo je Čína ochotná obetovať

V každom prípade Putin nebol v Pekingu len kvôli šou. Odkedy pred dvoma rokmi spustil rozsiahlu inváziu na Ukrajinu – a Západ na to odpovedal bezprecedentnými sankciami –, sa Rusko stalo vysoko závislým od Číny. Takže keď Putin pristál v Pekingu, jeho ruka už bola prakticky vystretá.

Si mal však podobne ako Stalin pred 75 rokmi výhrady. Áno, Rusko má svoj význam. Ako poznamenal Si Ťin-pching na samite, bilaterálne vzťahy považuje za „faktor udržiavania globálnej strategickej stability a demokratizácie medzinárodných vzťahov“. To pomáha vysvetliť, prečo – ako zdôraznil Putin – tieto dve krajiny vytvorili „vážne portfólio“ 80 veľkých investičných projektov. Existujú však jasné hranice toho, čo je Čína ochotná pre Rusko obetovať.

Začnime s ekonomikou. V posledných mesiacoch sa Si Ťin-pching stretol s niekoľkými západnými lídrami vrátane nemeckého kancelára Olafa Scholza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a amerického ministra zahraničia Antonyho Blinkena. Všetky stretnutia mali rovnaké posolstvo: ak bude Peking naďalej dodávať materiál a technológie na „dvojaké použitie“, ktoré môžu posilniť ruské vojnové úsilie, čínske firmy budú čeliť sekundárnym sankciám.

V blízkej budúcnosti

Si sa postaral o to, aby pôsobil tak, že to s ním nepohlo. Ale asi nie je náhoda, že čínsky export do Ruska klesol len v marci o 14 percent. Okrem toho Čína od začiatku tohto roka neustále znižuje priame dodávky strojov, zariadení (vrátane elektrických), mechanických dielov a príslušenstva do Ruska. Vzhľadom na to, že Čína je najväčším dovozcom do Ruska – v minulom roku šlo približne o 45 percent celkového dovozu –, ide o hlavný dôvod kremeľských obáv.

Okrem toho Čína len našľapuje, pokiaľ ide o plynovod Sila Sibíri 2, ktorý má do Číny dopravovať ruský plyn. Si si je vedomý toho, že má navrch, a preto očakáva, že Rusko zaplatí celý účet za výstavbu plynovodu v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, pričom Číne bude aj naďalej ponúkať pri energiách výrazné zľavy. Tento rok Čína platila len 300 dolárov za 1 000 metrov kubických plynu prečerpaného cez plynovod Sila Sibíri 1, zatiaľ čo Európa a Turecko zaplatili za rovnaký objem viac ako 500 dolárov.

Pokrok na ropovode Sila Sibíri 2 je však pre Putina taký dôležitý, že so sebou do Pekingu priviezol aj vicepremiéra Alexandra Novaka, ktorý je zodpovedný za energetické vzťahy. Ale všetko, čo mohol Novak po stretnutí ponúknuť, bolo vágne uistenie, že zmluva bude podpísaná „v blízkej budúcnosti“.

Zopakuje sa história?

Zdá sa, že podobne ako Maovi aj Putinovi zlyhala snaha o plnohodnotnú vojenskú alianciu vrátane záväzkov vzájomnej obrany. Hoci Čína uskutočnila spoločné vojenské cvičenia s Ruskom, snažila sa situovať sa do polohy zástancu „spolupráce výhodnej pre obe strany“, na rozdiel od „mentality studenej vojny“, ktorá predpokladá rozdelenie sveta na konkurenčné bloky, prečo by Si Ťin-pching ohrozoval svoju pozíciu akéhosi sprostredkovateľa medzi Ruskom a Západom?

Čínsky prezident nemá záujem sa hádať, aspoň nie otvorene, no Putinova agenda nezahŕňa nič iné ako hádky. Keďže sa záujmy oboch lídrov tak výrazne rozchádzajú, človek si kladie otázku, či čínsko-ruský vzťah nie je odsúdený na ďalší rozpad.

Project Syndicate