Prieskum Ipsosu: eurovoľby by nevyhralo PS, ale Smer, Republika má deväť percent

Čo ukazuje prvý prieskum, ktorý robili z väčšej časti po atentáte na Roberta Fica:

• v eurovoľbách súperia o prvé miesto Smer a PS, Hlas má menej motivovaných voličov;
• výrazný výsledok môže dosiahnuť extrémistická Republika;
• pri otázke na parlamentné voľby sa ukazuje väčší odstup Smeru od PS;
• SNS sa prepadla hlboko pod hranicu zvoliteľnosti.

Voľby do Európskeho parlamentu by nevyhral doterajší líder prieskumov Progresívne Slovensko, ale tesne Smer. Vyplýva to z predvolebného modelu agentúry Ipsos pre Denník N.

Stranu Roberta Fica by v eurovoľbách volilo 24,4 percenta opýtaných, PS za ňou zaostáva len mierne. Stranu Michala Šimečku chce voliť 23,5 percenta opýtaných.

Nasledoval by Hlas, ktorý chce voliť 10,3 percenta. To je výrazne menej, ako ukazujú doterajšie prieskumy pre parlamentné voľby.

Agentúra Ipsos pre Denník N zároveň zbierala odpovede aj pre prípadné parlamentné voľby – výsledky sa pri niektorých stranách aj výrazne líšia od výsledkov pre eurovoľby. Je to tak aj v prípade strany Hlas.

Do Európskeho parlamentu by sa ešte dostala Republika s výraznou podporou deviatich percent respondentov, KDH (7,1 percenta), SaS (5,7 percenta) a hnutie Slovensko s 5,3 percenta.

Pod čiarou by skončili Maďarská aliancia (4,8 percenta) a aj SNS so štyrmi percentami. Demokrati by mali 3,4 percenta, extrémistickú ĽSNS chce voliť len 1,7 percenta opýtaných.

Ak by sme podľa eurovolebného modelu rozdelili kreslá v europarlamente, Smer a PS by mali po štyroch kreslách, Hlas a Republika po dvoch, KDH, SaS a hnutie okolo Igora Matoviča po jednom.

Video: Ako sa menia voličské nálady po atentáte na Roberta Fica, hovorí sociológ Hankovský z Ipsosu (autori: Miro Kern, Martina Koník)

 

Do eurovolieb poslali len niektoré strany svoje výrazné tváre, dokonca aj ministrov či bývalých premiérov. Niektoré strany ako Hlas naopak na kandidátku takéto výrazné mená nenasadili.

Ak by sme podľa eurovolebného modelu rozdelili kreslá v europarlamente, Smer a PS by mali po štyroch kreslách, Hlas a Republika po dvoch, KDH, SaS a zoskupenie okolo Igora Matoviča po jednom.

Ide o prvý prieskum Ipsosu pre eurovoľby, a keďže táto agentúra používa inú metodiku a výsledky prieskumu modeluje podľa deklarovanej účasti jednotlivých skupín obyvateľov, nedá sa priamo porovnávať s inými doteraz zverejnenými sondážami iných prieskumných agentúr.

Agentúra Ipsos zbierala dáta medzi 14. až 21. májom, k atentátu na premiéra Roberta Fica došlo 15. mája. Zhruba 30 percent dát z prieskumu Ipsos zozbieral pred útokom na predsedu vlády a zvyšných približne 70 po ňom.

Ide tak aj o prvý model niektorej z veľkých agentúr, ktorý zachytáva nálady obyvateľstva po atentáte.

Model pre parlamentné voľby: výraznejší odstup Smeru, silnejší Hlas, Republika na hrane

Ipsos v rovnakom čase zbieral aj dáta k prieskumu preferencií, ktoré by sa týkali volieb do Národnej rady. Niektoré rozdiely oproti výsledkom prieskumu k eurovoľbám sú veľké.

Smer by v parlamentných voľbách volilo 25 percent opýtaných, čo je výsledok veľmi podobný tomu z eurovolieb (24,4 percenta).

PS chce v „národných“ voľbách dať hlas 21 percent, ale v eurovoľbách by získalo o dva a pol percentuálneho bodu viac.

Hlas si v prípade eurovolieb oproti voľbám do Národnej rady pohoršil až o 3,7 bodu.

Extrémistickej Republike by dalo vo voľbách do Národnej rady hlas len 5,1 percenta opýtaných, v prípade eurovolieb by však toto hnutie s deviatimi percentami len tesne zaostalo pred tretím Hlasom.

Vysvetlením rozdielov medzi týmito dvomi modelmi je niekoľko – ešte okrem toho, že v niektorých prípadoch jednotliví voliči mohli dať hlas pri eurovoľbách jednej strane a pri parlamente druhej.

Zásadnejšie je, že pri eurovoľbách výrazne menej ľudí hovorí, že prídu voliť 8. júna – a potom majú lepšie výsledky strany, ktoré majú motivovanejších voličov. Vplyv na výsledok má aj „váženie“ pri modelovaní podľa stupňa rozhodnutosti voličov jednotlivých strán.

Pri parlamentných voľbách by podľa tohto modelu prišlo voliť 59 percent voličov; pri eurovoľbách len okolo 33 percent.

Jednotlivé elektoráty sú rôzne mobilizované – výrazne vyššiu účasť napríklad deklarujú voliči Smeru ako Hlasu.

Smer rastie, SNS padla hlboko pod hranicu zvoliteľnosti

V prieskume k voľbám do Národnej rady si za posledné mesiace najviac polepšil Smer a najviac pohoršil Hlas. Strana Roberta Fica od marca do mája stúpla z 21,6 na 25 percent.

Hlas medzičasom poklesol z 16,3 na 14 percent. Vysvetlením môže byť hlavne to, že predsedu Hlasu Petra Pellegriniho medzičasom zvolili za prezidenta a od júna odchádza zo straníckej politiky. Jeho nástupcom by mohol byť minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Nového predsedu si Hlas vyberie už o týždeň v sobotu 1. júna.

Pellegrini od svojho zvolenia navyše nie je ani predsedom parlamentu a jeho verejné vystúpenia boli pomerne zriedkavé. Spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou mali výzvu pre politické strany na zmierenie a spoločné rokovanie, nahral video po návšteve Roberta Fica v nemocnici, no verejne vystupuje menej v kampani ako pred kampaňou.

Stúpli aj SaS a KDH. SaS zmenila predsedu, dlhoročného lídra Richarda Sulíka vystriedal v polovici marca Branislav Gröhling. Sulík je lídrom eurokandidátky.

KDH zasa v posledných týždňoch komunikuje, že robí vlastnú opozičnú politiku, rokuje aj s koalíciou a spolu napríklad presadili zjednodušenie odstrelu medveďov.

Naopak, SNS Andreja Danka sa v straníckych preferenciách prepadla na 3,5 percenta, teda hlboko pod hranicu zvoliteľnosti. Danko vystupuje aj po atentáte ako priateľ a hlavný spojenec Roberta Fica – už pred prezidentskými voľbami hovoril, že predseda Smeru by bol najlepším prezidentom, a po atentáte zasa hovoril, že na rokovanie okrúhleho stola s politickými stranami pôjde iba v prípade, že mu to povie Fico.

Ipsos meral aj volebný potenciál jednotlivých strán a jadro ich podpory. V prvom prípade ide o súhrn voličov, ktorí by danú stranu mohli voliť, pokiaľ by mali druhý alebo aj tretí hlas. Jadro je zasa súhrn tých, ktorí by chceli napevno voliť len jednu stranu.

Výsledky prieskumu ukazujú, že Hlas stále berú aj voliči iných strán – jeho potenciál je nad úrovňou 31 percent, čo je vysoko – a blízko PS aj Smeru.

Naopak, jadro Hlasu je len 6,6 percenta, čo je výrazne menej oproti PS (13,7) aj Smeru (18,2 percenta) – a teda skalných voličov má strana Hlas málo. Znamená to, že má kam padať.

Pokiaľ by parlamentné voľby dopadli tak, ako ukazuje prieskum Ipsosu, rovnaká koalícia ako teraz by vzniknúť nemohla, keďže by sa SNS nedostala do parlamentu.

Smer a Hlas by vládu nezložili, keďže by spolu mali len 73 poslancov. Keby sa k nim pridala Republika so svojimi desiatimi mandátmi, mohli by s ňou vládnuť s pohodlnou väčšinou 83 poslancov.

PS, SaS a KDH by mohli vládnuť len s podporou Hlasu.