Z francúzskeho eldoráda sa stala časovaná bomba. Čo spustilo násilie na Novej Kaledónii

Na tichomorskom súostroví Nová Kaledónia so zhruba 270-tisíc obyvateľmi, ktoré je pod správou Francúzska, už niekoľko dní vládnu nepokoje. O život prišlo šesť ľudí vrátane dvoch policajtov, na uliciach horia autá a ľudia rabujú obchody.

Nepokoje prinútili rázne zasiahnuť aj Francúzsko, ktoré na Novú Kaledóniu vyslalo 1500 príslušníkov bezpečnostných síl a ďalší sú na ceste. Na súostrovie priletí aj prezident Emmanuel Macron, ktorý má podľa hovorkyne francúzskej vlády „pripraviť misiu“. O čo v nej pôjde, hovorkyňa nekonkretizovala.

Nová Kaledónia desaťročia žije v napätí medzi pôvodnými obyvateľmi – Kanakmi – a Európanmi a ich potomkami. Súčasné nepokoje sú najhoršie za posledných vyše 30 rokov a vyvolala ich snaha francúzskeho parlamentu rozšíriť volebné právo pre prisťahovalcov.

Podľa pripravovanej ústavnej reformy by v miestnych voľbách mohli hlasovať aj ľudia žijúci na súostroví aspoň desať rokov. Podľa francúzskeho Národného zhromaždenia v súčasnosti žije na Novej Kaledónii viac než 40-tisíc francúzskych občanov, ktorí tu nemôžu voliť.

Kritici však argumentujú, že prijatie zmeny oslabí vplyv pôvodných obyvateľov – Kanakov, ktorí tvoria zhruba 41 percent populácie. Francúzsko prevzalo kontrolu nad súostrovím v roku 1853 a predkovia Kanakov trpeli tvrdou segregačnou politikou kolonizátorov. Aj preto výrazná časť z nich túži po úplnej nezávislosti od Paríža.

Nová Kaledónia má dnes značnú vnútornú autonómiu, no v troch referendách o nezávislosti si obyvatelia zakaždým odhlasovali, že chcú zostať súčasťou Francúzska.

Súčasné násilie viedlo Francúzsko k vyhláseniu výnimočného stavu a bezprecedentnému zákazu čínskej sociálnej siete TikTok na súostroví. V rámci Európskej únie ide o prvé podobné rozhodnutie a podľa viacerých právnych expertov by na súde neobstálo.

Paríž taktiež obviňuje zo zasahovania do vnútorných vecí Azerbajdžan, ktorého vlajky sa vo veľkom počte objavujú v novokaledónskych uliciach.

Desaťročia napätia vyvrcholili v jaskyni

Spory medzi pôvodnými obyvateľmi a francúzskymi prisťahovalcami sú súčasťou histórie Novej Kaledónie prakticky od chvíle, keď Francúzsko za vlády cisára Napoleona III. vyhlásilo súostrovie za svoje.

Hlavným zámerom Francúzov bolo vytvoriť tu trestaneckú kolóniu a v druhej polovici 19. storočia sem poslali 22-tisíc odsúdencov a politických väzňov, medzi ktorými bolo veľa účastníkov Parížskej komúny – krátkodobej radikálne socialistickej a revolučnej vlády z roku 1871.

V roku 1864 sa na Novej Kaledónii našli veľké ložiská niklu a Francúzi ho začali ťažiť. Domorodým obyvateľom však bránili v akýchkoľvek prácach a nakoniec ich zavreli do rezervácií.

K prvému veľkému násiliu medzi Kanakmi a francúzskymi prisťahovalcami došlo už v roku 1878, keď počas partizánskeho povstania prišlo o život 1000 Kanakov a 200 Francúzov.

To viedlo k ešte silnejším represiám zo strany Francúzska. Európania na súostrovie priniesli aj nové choroby, ako kiahne či osýpky, v dôsledku čoho počet pôvodných obyvateľov klesol zo zhruba 60-tisíc na 27-tisíc v roku 1921.

Po druhej svetovej vojne Francúzsko vyhlásilo Novú Kaledóniu za svoje zámorské územie a v krátkom čase dostali francúzske občianstvo všetci obyvatelia bez ohľadu na pôvod. Aj 20. storočie však sprevádzali konflikty, ktoré sa najviac vyostrili v období medzi rokmi 1976 a 1988.

Sformovalo sa odbojové hnutie za nezávislosť, ktoré sa zmocnilo fariem a vyhlásilo dočasnú vládu. Francúzska socialistická vláda ponúkla ústupky, no plán stroskotal pre stupňujúce sa násilie.

Po voľbách v roku 1986 sa vo Francúzsku dostala k moci stredopravá vláda, ktorá začala opätovne prerozdeľovať pôdu na Novej Kaledónii bez ohľadu na nároky pôvodných obyvateľov – viac než dve tretiny pripadli Európanom.

To podnietilo blokády v uliciach, prestrelky a násilie vyvrcholilo rukojemníckou drámou z roku 1988. Militantní členovia hnutia za nezávislosť zabili štyroch policajtov a uniesli 27 rukojemníkov do jaskyne Ouvéa.

Francúzske sily dokázali rukojemníkov oslobodiť a zabili 22 únoscov. O život prišli aj dvaja francúzski vojaci. Až nasledovné úsilie o zmierenie prinieslo do vzťahov medzi Kanakmi a Francúzmi dlhšie obdobie pokoja.

Trikrát hlasovali proti nezávislosti

Dvoma zmluvami z rokov 1988 a 1998 získala Nová Kaledónia značnú vnútornú autonómiu s možnosťou vyhlásenia nezávislosti, ktorú musí odsúhlasiť francúzsky parlament.

Podľa súčasného usporiadania je súostrovie vo vzťahu k Francúzsku zámorskou správnou korporáciou sui generis (svojho druhu – pozn. red.).

Dohoda z Nouméy – hlavného mesta Novej Kaledónie – z roku 1998 obmedzila hlasovanie v miestnych voľbách na Kanakov a nepôvodných obyvateľov, ktorí žili na súostroví pred rokom 1998. Taktiež umožnila do roku 2022 miestnym zákonodarcom usporiadať tri referendá o nezávislosti.

V každom z nich však obyvatelia odhlasovali, že chcú zostať súčasťou Francúzska. Prvé referendum sa konalo v roku 2018, za vyhlásenie nezávislosti hlasovalo 43,6 percenta a proti bolo 56,4 percenta.

Druhé referendum sa konalo v roku 2020 a výsledky boli o čosi tesnejšie: za nezávislosť bolo 46,74 percenta zúčastnených, za zachovanie terajších vzťahov s Francúzskom 53,26 percenta.

Posledné referendum sa konalo v roku 2021 a výsledky výrazne ovplyvnil bojkot politických síl, ktoré sa zasadzujú za nezávislosť. Prekážalo im, že referendum sa konalo v čase, keď populáciu Kanakov silne zasiahla pandemická vlna a obmedzenia znemožňovali vedenie kampane.

V dôsledku tohto bojkotu hlasovali za nezávislosť iba 4 percentá zúčastnených, 96 percent bolo proti. Macron uviedol, že hlasovanie „potvrdilo vôľu obyvateľov Novej Kaledónie zostať Francúzmi“.

Jeho vláda spočiatku uznala, že výsledok neodrážal skutočné nálady, no Macron ho potvrdil a povedal, že Nová Kaledónia má svoju rolu v rámci francúzskej stratégie pre Indo-Pacifik.

Na Novej Kaledónii však naďalej vládne výrazná polarizácia a sily presadzujúce nezávislosť sa nevzdávajú napriek trom neúspešným referendám.

Ako píše The Guardian, Nová Kaledónia je krajinou poznačenou sociálnou nerovnosťou. Napriek snahám o jej zmiernenie a lepší prístup k zamestnaniu sú Kanakovia veľmi málo zastúpení vo významnejších verejných funkciách.

Pôvodní obyvatelia majú taktiež zvyčajne horšie vzdelanie než obyvatelia, ktorí sa sem prisťahovali alebo sú potomkami prisťahovalcov. Predstava nezávislosti je príťažlivá najmä pre mladých Kanakov.

„Nechceme, aby naši ľudia vymizli. Budeme bojovať, pokým Kanakovia nebudú slobodní,“ povedali pre The Guardian dvaja zhruba 20-roční účastníci výtržností, ktorí nechceli byť menovaní. Stáli pri kruhovom objazde a horiacom aute v hlavnom meste Nouméa.

Zbraň má každý štvrtý človek

Nová Kaledónia je pre Francúzsko dôležitá aj pre spomenuté zásoby niklu, ktoré sú tretie najväčšie na svete.

Dopyt po tomto kove prudko vzrástol v posledných rokoch pri úsilí o prechod na čisté energie – nikel je totiž kľúčovým materiálom napríklad pre lítiovo-iónové batérie, ktoré poháňajú väčšinu svetových elektromobilov.

Ťažobný priemysel na Novej Kaledónii je však v posledných mesiacoch v kríze.

Odvetvie trpí kvôli vývozným obmedzeniam novokaledónskych úradov a vysokým výrobným nákladom. V porovnaní s Indonéziou a ďalšími ázijskými producentmi sú ťažba a spracovanie niklu na Novej Kaledónii menej rentabilné. Zahraniční investori preto súostrovie opúšťajú.

Francúzsko plánuje zrušiť vývozné obmedzenia, čo je však v očiach síl presadzujúcich nezávislosť ďalšou rozbuškou. „Nová Kaledónia bohatá na nikel mohla byť francúzskym eldorádom, no namiesto toho sa zmenila na časovanú bombu,“ komentoval portál Politico.

Hlavným spúšťačom súčasného násilia je však francúzske úsilie opätovne rozšíriť volebné právo pre nepôvodných obyvateľov Novej Kaledónie.

„Nie je to nič iné než návrat k stratégii osadníckeho kolonializmu,“ povedal novokaledónsky senátor a zástanca nezávislosti Robert Xowie francúzskemu ministrovi vnútra Géraldovi Darmaninovi počas marcovej hodiny otázok v senáte, ktorý má poradnú aj rokovaciu funkciu.

K napätiu rozhodne neprispieva ani fakt, že Nová Kaledónia má mimoriadne vysokú mieru držby strelných zbraní. Podľa lokálnych médií ich je na súostroví takmer 64-tisíc, teda jedna na každého štvrtého obyvateľa.

„Sme v kataklizmatickej situácii,“ povedal pre Politico miestny politik a bývalý predseda novokaledónskeho parlamentu Philippe Gomes, ktorý je proti nezávislosti.

Zdôraznil, že jednou z hlavných príčin súčasnej krízy je ekonomická katastrofa. „Niklový priemysel úplne vyhorel,“ povedal.

Francúzsko sa kvôli násilnostiam rozhodlo vypnúť čínsku sociálnu sieť TikTok, cez ktorú sa podľa neho organizujú odporcovia francúzskej vlády. Keďže Nová Kaledónia má len jedného telekomunikačného operátora, k odstaveniu TikToku došlo veľmi rýchlo.

Ľudskoprávne organizácie vo Francúzsku však upozorňujú, že ide o bezprecedentný krok, keď členská krajina Európskej únie po prvý raz vypla sociálnu sieť. Spochybňujú právny základ, na ktorom nariadenie stojí.

Francúzsko taktiež obviňuje Azerbajdžan rovnako ako Čínu a Rusko zo zasahovania do vnútorných vecí Novej Kaledónie. „Toto nie je výmysel, je to realita,“ zdôraznil pre televíziu France 2 minister obrany Darmanin. Na násilných demonštráciách sa opakovane objavujú aj azerbajdžanské vlajky.

Medzi Francúzskom – spojencom Arménska – a Azerbajdžanom dlhodobo vládne napätie. V Baku sa v roku 2023 uskutočnila konferencia, na ktorú prileteli účastníci z viacerých francúzskych území, ktorí sa usilujú o nezávislosť.

Na základe konferencie vznikla aj iniciatíva, ktorej cieľom je podporovať antikoloniálne hnutia proti Francúzsku.

Paríž tvrdí, že proazerbajdžanské účty na sociálnych sieťach šíria dezinformácie o zásahoch polície na Novej Kaledónii.

Azerbajdžan obvinenia rázne odmieta a hovorca ministerstva zahraničných vecí ich označil za „ničím nepodložené“.

Krátko pred príletom Macrona sa Nová Kaledónia stala terčom masívneho počítačového útoku. Väčšina IP adries, z ktorých útok prichádzal, bola z Ruska.