Kaliňák zohral pri únose vietnamského občana zásadnú rolu, zistila aj NAKA

Vyšetrovanie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) potvrdzuje, že politického utečenca Trinh Xuan Thanha, ktorý žiadal v Nemecku o azyl, uniesli v roku 2017 vietnamské bezpečnostné zložky cez Slovensko pomocou vládneho špeciálu. Po takmer siedmich rokoch od zavlečenia a dvoch právoplatných rozsudkoch nemeckých súdov to prvýkrát konštatujú aj slovenské orgány činné v trestnom konaní.

Z uznesenia NAKA o obvinení vietnamských únoscov je zrejmé, že k únosu dopomohli tieto kľúčové okolnosti: súhlas ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer) s narýchlo zorganizovaným stretnutím s vtedajším ministrom vnútornej bezpečnosti To Lamom, jeho rozhodnutie poskytnúť vietnamskej strane 26. júla 2017 vládny špeciál a veľkú rolu zohral aj laxný postup slovenských zložiek pri kontrole pasov a skutočnej totožnosti členov delegácie z Vietnamu.

Vyšetrovateľ NAKA obvinil koncom marca osem osôb. Bývalý policajný prezident Štefan Hamran 30. mája napísal, že toto uznesenie malo byť zrušené. Rozhodla o tom Krajská prokuratúra v Bratislave, ktorá podľa Hamrana prípad odňala NAKA a prikázala v ňom konať policajnej inšpekcii.

Krajská prokuratúra sa zatiaľ odmietla vyjadriť. Podľa informácií Denníka N rozhodla zhruba do mesiaca po vznesení obvinenia.

Vtedy a dnes

To Lam sa stal minulý týždeň vietnamským prezidentom, čo znamená, že NAKA podľa medzinárodného práva musí jeho stíhanie prerušiť.

Kaliňák je dnes ministrom obrany a po atentáte na premiéra Roberta Fica dočasne vedie vládu. Vietnam označuje štvrtá Ficova vláda za jednu z najdôležitejších krajín, s ktorými chce rozvíjať spoluprácu. Predseda vlády vlani koncom októbra zaradil takmer stomiliónový Vietnam medzi „tradičné destinácie, kde sa Slovensko musí hlásiť“, s tým, že tam plánuje zahraničnú obchodnú cestu.

Robert Kaliňák po zverejnení informácie o únose spochybňoval, že by Trinh Xuan Thanh bol na palube nášho vládneho špeciálu. Neskôr svoje vyjadrenia upravil tak, že opakoval, že dúfa, že Vietnamci nezneužili našu pohostinnosť.

Denník N oslovil exministra vnútra s otázkou, ako dnes hodnotí stretnutie s vietnamským ministrom z roku 2017, keď aj NAKA skonštatovala, že išlo len o krycí manéver pri únose. Možnosť reagovať nevyužil. Rovnako neodpovedal ani na otázku, či by malo Slovensko teraz prehodnotiť svoje kontakty a vzťahy s Vietnamskou socialistickou republikou.

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár na možné prehodnotenie vzťahov odpovedal, že „ak vyhodnotia naši ekonomickí diplomati, že z dôvodov národno-štátnych a hospodársko-politických je potrebná misia do Vietnamu, tak tam pôjdeme, pretože súčasná vláda robí zahraničnú politiku na všetky svetové strany.“

Stretnutie s Kaliňákom bolo len krycím manévrom

Vyšetrovateľ NAKA v uznesení niekoľkokrát spomína, že stretnutie oboch ministrov vnútra malo len krycí charakter. Obe delegácie sa 26. júla 2017 stretli v bratislavskom vládnom hoteli Bôrik. Začali o 13.35 h a už o 14.13 h hostia odchádzali. Stretnutie teda trvalo celkovo 38 minút a nepodarilo sa zistiť, o čom rokovali. Aj zo stanoviska ministerstva vnútra vyplýva, že nebola podpísaná žiadna bilaterálna dohoda a nedošlo ani k nejakému osobitnému konsenzu.

Stretnutie ministrov nebolo vopred plánované. O záujme vietnamskej delegácie o stretnutie v Bratislave sa slovenská strana dozvedela len deň vopred – Tranha uniesli vietnamské tajné služby z Berlína tri dni pred schôdzkou na Slovensku.

Skutočnosť, že išlo o narýchlo zvolané stretnutie, dokazuje viac nepriamych dôkazov. Na oficiálnej dlhodobo plánovanej návšteve Slovenska bol To Lam krátko predtým, v marci 2017. NAKA predpokladá, že práve počas tejto návštevy sa začal pripravovať plán únosu nepohodlného vietnamského občana.

Minister To Lam na oficiálnej stránke ministerstva v júli 2017 informoval o celom oficiálnom programe. O stretnutí so slovenským ministrom Kaliňákom na webe zmienka nebola.

Aj preto NAKA konštatuje, že narýchlo zvolané stretnutie malo jediný cieľ – úspešné zavlečenie Trinh Xuan Thanha zo schengenského priestoru do Ruska a odtiaľ do Vietnamu.

Išlo o funkcionára vietnamskej komunistickej strany, ktorý bol aj manažérom spoločnosti Petro Vietnam Construction. Trinh Xuan Thanh patril k prozápadne orientovanej časti komunistickej strany, ktorá prehrala mocenský súboj s druhou časťou orientovanou na Čínu. Aj on sa stal terčom prenasledovania a diskreditácie.

Z Vietnamu preto ušiel do Nemecka, kde požiadal o azyl. V rodnej krajine ho medzičasom obvinili, že vo firme spreneveril 130 miliónov eur. Vietnam žiadal o jeho vydanie diplomatickou cestou na najvyššej úrovni. Nemecko neustúpilo, a tak sa vo Vietname rozhodli pre únos, ktorého hlavným organizátorom bol minister vnútornej bezpečnosti To Lam.

Únos bol pravdepodobne prácou príslušníkov vietnamskej tajnej služby. Trinh Xuan Thanha prepadli a zmocnili sa ho počas prechádzky v berlínskom parku Tiergarten. Z Nemecka ho následne autom cez Českú republiku dostali až na Slovensko. Odtiaľto ho potom bez riadnej kontroly na bratislavskom letisku uniesli do Ruska, kam sa dostali vďaka tomu, že im naša vláda požičala vládny špeciál, a následne sa z Moskvy presunuli do Vietnamu.

Tam Trinh Xuan Thanha odsúdili na doživotie.

Prišli štyria, odleteli dvanásti

Vietnamskej strane sa únos podaril aj vďaka nedôslednému postupu slovenskej strany pri kontrole vietnamskej delegácie. Tá prišla na bratislavské letisko cez VIP vchod, čo im zabezpečilo, že neprechádzali cez riadnu kontrolu napriek tomu, že išlo o občanov štátu, ktorý nie je súčasťou schengenského priestoru. VIP vchod je pritom určený prezidentom, predsedom parlamentu a premiérom.

Veľkú ústretovosť slovenská strana ukázala aj tým, že vládny špeciál najprv poslala do Prahy, aby tam v deň stretnutia s Kaliňákom vyzdvihol štvorčlennú delegáciu na čele s To Lamom. Z Bratislavy už potom odlietali dvanásti vietnamskí členovia delegácie. Zvyšok sa k nim pripojil priamo pred bratislavským Bôrikom. Na Slovensko pricestovali autami, pričom v jednom z nich bol aj zadržiavaný Trinh Xuan Thanh.

Stačil menoslov a slabá výhovorka

Jeden z príslušníkov štátnej ochranky sa snažil zloženie áut prekontrolovať, no nebolo mu to umožnené. Keď sa priblížil k autu, kde bol aj unesený Vietnamec, jeden z členov posádky vystúpil a prečítal mená z nahláseného zoznamu.

Nikto potom neskontroloval, či pasy ku konkrétnym osobám sedia. Tie len odniesli na letisko, aby boli zaevidované skôr, ako sa skončí stretnutie ministrov.

Pracovník letiska si pri kontrole všimol, že v jednom pase chýba pečiatka umožňujúca vstup do schengenského priestoru. Bol to pas vystavený na meno, pod ktorým vietnamská strana prevážala Trinh Xuan Thanha.

Vietnamcom však stačilo povedať, že ide o diplomata, ktorý stratil svoj diplomatický pas a vystavili mu už nový. Problém s chýbajúcim povolením na vstup zariadil jeden telefonát. Úradník za chvíľku vybavil pre cestujúceho z Ázie výnimku a ten mohol riadne vycestovať.

NAKA v tejto súvislosti pripomína prípad zo začiatku júla 2017, keď bolo treba udeliť výnimku na vstup do schengenského priestoru inému cestujúcemu. Vtedy to trvalo hodiny. Personál letiska s ním spravil riadny pohovor. Ak by takto prísne postupovali v prípade Vietnamcov, možno by zistili, že Trinh Xuan Thanh necestuje dobrovoľne.

Z výpovedí svedkov je takisto známe, že si pracovníci ochranky a letiska všimli, že z jedného z áut vystúpili traja muži, pričom dvaja museli podopierať a vliecť prostredného. Ten pôsobil dojmom, že je dobitý.

Vietnamská delegácia naznačila, že dotyčný to prehnal s alkoholom a padol na schodoch. Tak sa podarilo Trinh Xuan Thanha naložiť do lietadla a odviezť.

Uznesenie o obvinení zároveň potvrdzuje informáciu, o ktorej už Denník N písal v roku 2018. V súvislosti s preletom špeciálu sme dokonca zavádzali aj Poľsko. Ministerstvo zahraničných vecí totiž muselo našich susedov požiadať o súhlas s preletom vládneho špeciálu.

Pôvodne na základe informácie od leteckého útvaru ministerstva vnútra uviedlo, že účelom cesty je preprava ministra vnútornej bezpečnosti Vietnamu. Na nasledujúci deň to zmenilo na „prepravu ministra vnútra SR s delegáciou na pracovnú cestu do Ruska“.

V skutočnosti Robert Kaliňák nikam necestoval, lenže účel preletu bolo treba zmeniť, lebo Poľsko prvú žiadosť zamietlo.

Ako sa z ministra stal prezident

Uplynulý rok a pol zažíva Vietnam mocensky turbulentné obdobie. Odstúpili tam dvaja prezidenti a skončiť museli aj viacerí poslanci. Tieto zmeny môžu byť znakom rastúceho mocenského boja v komunistickej strane, ktorá je stále vedúcou a rozhodujúcou mocenskou zložkou v štáte.

„V geopolitickej konkurencii medzi Čínou a USA, ale aj Európskou úniou je Vietnam jedným z dôležitých hráčov, keďže má strategickú polohu a susedí s Čínou, má mladú populáciu, rýchlo rastúcu ekonomiku a druhé najväčšie zdroje vzácnych zemín,“ povedal pre Denník N sinológ Martin Šebeňa zo Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií.

V poslednom období sa však mení rozloženie síl a jedným z dôležitých hráčov je práve exminister vnútra To Lam. Ako sa dostal na prezidentský post? Najprv v januári 2023 odstúpil prezident Nguyễn Xuân Phuc po tom, ako dvoch zástupcov premiéra a troch ministrov úrady obvinili zo zapletenia sa do škandálov týkajúcich sa distribúcie testov na covid. Prezidentom sa stal Vo Van Thuong, no aj ten odstúpil tento rok v marci z veľmi nejasných dôvodov. Ako dôvod úrady uviedli „porušenie regulácií stanovených Komunistickou stranou Vietnamu“.

Komunistická strana následne nominovala ako jeho nástupcu To Lama a ňou ovládaný parlament ho takmer jednohlasne schválil (jeden hlas bol neplatný).

Prezident je len ceremoniálna funkcia, väčšiu právomoc má premiér aj predseda parlamentu. Najväčšia moc sa sústreďuje v rukách lídra Komunistickej strany Vietnamu, ktorým je 79-ročný Nguyen Phu Trong. Do funkcie bol zvolený tretíkrát, funkčné obdobie má do roku 2026. To, že za prezidenta bol zvolený To Lam, môže byť predzvesťou, že sa stane aj predsedom komunistickej strany.

Prezidenta stíhať nemôžeme

Právny zástupca poškodeného vietnamského občana Ivan Matušík nepochybuje, že To Lam bol pri únose Trinh Xuan Thanha zjavne hlavou organizovanej zločineckej skupiny. Jeho trestné stíhanie je teda podľa neho na mieste.

Medzinárodné právo však určuje, že úradujúci prezident, premiér aj minister zahraničných vecí majú garantovanú nedotknuteľnosť a absolútne vyňatie z trestného stíhania. To Lam má teda po zvolení za prezidenta imunitu a nemôže byť stíhaný na území inej krajiny.

Ako už pre SME povedal profesor trestného práva Tomáš Strémy, kým bude To Lam prezidentom, bude trvať jeho diplomatická imunita a nemôže byť u nás stíhaný. Jeho vyšetrovanie by mohlo pokračovať až po skončení funkčného obdobia prezidenta.

Matušík na tento fakt reagoval stručne. „Voľba za prezidenta Vietnamskej socialistickej republiky je realita a treba sa riadiť platným právom.“

Kľúčovú rolu zohral bývalý Ficov poradca

Práve on narýchlo vybavil stretnutie slovenského a vietnamského ministra. Zatiaľ čo pri iných členoch slovenskej delegácie nie je zrejmé, či vedeli, čo je v pozadí júlovej schôdzky ministrov, pri poradcovi Quang Le Hongovi nemá vyšetrovateľ pochybnosti.

„O vedomosti obvineného o tom, na aký účel bolo pre delegáciu Vietnamskej socialistickej republiky nevyhnutné zabezpečiť uvedené pracovné stretnutie na úrovni ministrov a súčasne aké dôležité bolo pre nich zabezpečenie vládneho špeciálu, v tomto štádiu vyšetrovania vyšetrovateľ nemá dôvodné pochybnosti,“ píše sa v uznesení o obvinení.

Po únose predseda vlády Robert Fico presadzoval svojho poradcu za slovenského veľvyslanca vo Vietname. Prezident Andrej Kiska aj vtedajší minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák ho odmietli vymenovať. Quang Le Hong sa tak stal chargé d’affaires na slovenskej ambasáde v Hanoji, teda osobou poverenou vedením zastupiteľského úradu.

Nemecké médiá v čase, keď Quang Le Hong prakticky viedol naše veľvyslanectvo, informovali o podozreniach z korupcie. Vietnamskí občania podľa nich museli za turistické víza platiť tritisíc eur, a ak chcel niekto prísť na Slovensko pracovať, musel zaplatiť ešte viac.

V súčasnosti už Quang Le Hong vo Vietname nežije a novú adresu má údajne v Nigérii.

Svedkovia spomínajú dva milióny eur

Uznesenie o obvinení spomína aj svedecké výpovede, že za službu pri únose vyplatila vietnamská strana „štedrú odmenu“. Svedkovia hovorili o sume dva milióny eur, raz sa v tejto súvislosti spomína poradca premiéra a inokedy bývalý minister vnútra Kaliňák.

Ide len o svedectvo z počutia a konkrétnejšie dôkazy sa v uznesení neuvádzajú.

Kaliňák už v minulosti akékoľvek podozrenia z korupcie v súvislosti so zavlečením Vietnamca odmietol.

Vyjadroval sa k tomu na jeseň 2022, keď sa NAKA začala zaoberať prípadnou korupciou pri únose. V tom čase o tom informoval vtedajší policajný prezident Štefan Hamran, ktorý v súčasnosti kandiduje za Demokratov do Európskeho parlamentu.

Keď sa novinári pýtali Kaliňáka, čo hovorí na toto vyšetrovanie, vysmieval sa tomu. „Oni sú už naozaj veľmi zúfali, toto pôsobí komicky, pán Hamran produkoval vždy samé blbosti a toto patrí medzi najväčšie,“ reagoval.

Najskôr dva nemecké rozsudky, potom vyšetrovanie

K uzneseniu o obvinení ôsmich podozrivých sa NAKA dopracovala po tom, ako súdy v Nemecku vyniesli dva právoplatné rozsudky. Prvým odsúdeným bol jeden z únoscov, ktorého v roku 2018 nemeckí sudcovia odsúdili na tri roky a desať mesiacov. Svoj trest si už odpykal.

Už v tomto rozsudku nemecké súdy konštatovali, že únos Trinh Xuan Thanha sa uskutočnil cez Slovensko a s pomocou vládneho špeciálu. Ani nemecké súdy však nedokázali preukázať, či slovenskí vládni predstavitelia vedeli o zámere vietnamskej delegácie uniesť občana, na čo potrebovali vládny špeciál.

Napriek tomuto rozsudku v roku 2021 generálny prokurátor Maroš Žilinka pochyboval o tom, či sa únos vôbec stal a či bol vietnamský občan na palube slovenského vládneho špeciálu.

Denník N už v minulosti poukázal na to, že po tomto vyjadrení generálneho prokurátora si viacerí ochrankári, ktorí chceli o prípade vypovedať, svoje rozhodnutie rozmysleli. Maroš Žilinka svoje vyhlásenie obhajoval ešte aj vlani slovami, že vychádzal z toho, čo vyplývalo zo spisov.

Hovoril to v čase, keď už bol známy aj druhý nemecký rozsudok, ktorým ďalšieho z páchateľov odsúdili na päťročné väzenie. Tento verdikt je právoplatný, nedávno ho potvrdil vyšší nemecký súd.

Denník N ho má k dispozícii a aj z neho vyplýva, že únos sa podaril vďaka požičaniu slovenského vládneho špeciálu.