10 dôvodov, prečo sa Martin M. Šimečka mýli. A čo z toho vyplýva

Autor je publicista a prekladateľ

Erik Kaliňák minulý týždeň na tlačovke citoval nejaký môj článok, v ktorom som mal vraj pravdu. To je mrzuté, lebo si o Erikovi Kaliňákovi nerobím ilúzie. Teraz sa v rozhovore pre Startitup za kadečo ospravedlnil a požadoval, aby sa za svoje texty rovnako ospravedlnil aj Martin M. Šimečka.

Ospravedlňovanie z Kaliňákovej strany považujem za účelové. Kaliňák si realitu ohne po svojom, takže nejde o to, čo robí a nerobí on. Ide o to, čo robíme my. Dobrým príkladom je práve článok, ktorý spomína aj Erik Kaliňák. Martin M. Šimečka ho napísal ešte pred atentátom na Roberta Fica a vysvetľuje v ňom, prečo ho voliči koalície nezaujímajú.

Atentát na Roberta Fica je extrémne vážnym zdvihnutým prstom. Je dôkazom mimoriadne vypätej spoločenskej atmosféry, ktorú roky cítime, píšeme o nej, sťažujeme sa na ňu. Vieme, že takto to nemôže pokračovať.

Tak nepokračujme. Poďme si, ako Milan navrhuje, upratať v pojmoch.

„(…) ja však za ich voľbou [voličov koalície] vidím vedomý úmysel presadiť vládu krajnej pravice.“ Tieto slová napísal Milan Šimečka minulý týždeň vo svojom článku, v ktorom vysvetľuje, prečo ho voliči koalície nezaujímajú.

Milan hovorí o voličoch koalície ako o jednoliatej skupine. Hovorí o vedomom úmysle. Hovorí o krajnej pravici. Voličov koalície porovnáva s voličmi Hitlera a implikuje, že sú to zlí ľudia. Ani jedno tvrdenie nie je v súlade s faktmi.

1. Milan tvrdí, že nemecký súd uznal AfD za extrémistickú stranu. Nie je to pravda. Nemecký súd len skonštatoval, že existuje podozrenie, že by o extrémistickú stranu mohlo ísť a práve preto je jej monitorovanie tajnou službou namieste. Práve od toho sa však celý článok odvíja: AfD a paralela ku koaličným stranám.

2. Istá skupina voličov zlej vôle totiž nepochybne existovala, ale rozhodne to neplatí o všetkých. Vieme predsa o mnohých iných témach, ktoré rezonovali častejšie a omnoho viac: v parlamentných voľbách napríklad zúfalý výkon predchádzajúcich garnitúr, v prezidentských napríklad 500 eur, vojna, influenceri, v oboje voľbách túžba po pokoji.

3. Eurobarometer z jari 2023, teda pol roka pred voľbami, napríklad ukázal, že vláde a Národnej rade dôveruje len 14 percent voličov. Podľa toho istého prieskumu ich najviac trápili ceny a inflácia. Ľudia pred voľbami jednoznačne deklarovali, že v politike im najviac prekáža chaos, zmätok, hádky. Chceli, aby sa to skončilo. To všetko z úplne pochopiteľných dôvodov. A tak aj volili.

Vidíme tam niekde vedomý úmysel ublížiť zo strany zlých ľudí? Tie dôvody sú v skutočnosti omnoho banálnejšie a pochopiteľnejšie a majú dokonca aj logiku. S ich voľbou môžeme nesúhlasiť (a ja aj nesúhlasím), ale nemôžeme im en bloc pripisovať motivácie, ktoré nemali, a z nich robiť nesprávne závery.

4. Hlas pred voľbami v žiadnom prípade krajne pravicovou stranou nebol. Vystupoval ako štandardná európska sociálna demokracia, presne v tom sa od Smeru mal odlišovať. Ak by to tak nebolo, Petra Pellegriniho by predsa neprijal nemecký kancelár Olaf Scholz.

5. Hlas bol pred voľbami proeurópska strana. Jasne proeurópski sú aj jeho voliči. Podľa nedávneho prieskumu NMS Market Research chce z Únie vystúpiť len 28 percent jeho voličov. Vystúpenie z EÚ vlastne nemá väčšinovú podporu v elektoráte žiadnej parlamentnej strany.

6. Hlas sa pred voľbami nachádzal v strede slovenského politického spektra. Ostatne, aj preto s ním rokovala aj dnešná opozícia. A tá by s krajnou pravicou predsa rozhodne nerokovala.

7. To, že sa Hlas nachádza v strede spektra, vidieť napríklad aj v spomínanom prieskume o Európskej únii: za vystúpenie je 28 % voličov Hlasu (celkovo 25 %), proti nemu 58 % (celkovo 60 %). Takmer dokonalá zhoda, jasný stred. Hlas nebol krajne pravicovou stranou a jeho voliči teda logicky nemohli voliť to, čím nebol. Najmä ak ani oni evidentne nezastávajú krajne pravicové názory.

Naopak: Hlas najpresnejšie kopíruje „priemerného“ voliča a vo voľbách na jeseň 2023 bol klasickou „catch-all party“. Že to mnohí nevedeli pochopiť, je chyba, ale určite to nie je chyba jeho voličov. Napokon, Focus podľa exit pollov z parlamentných volieb vypracoval pre Denník N odhad voličských presunov. Ide o odhad, ale poskytuje nám veľmi dôležité dáta.

8. Hlas podľa neho svojich voličov čerpal takto: od Smeru (170 000), od OĽaNO (70 000), od Sme rodina (50 000), z nevoličov (50 000), z voličov iných strán (40 000), od SaS (20 000).

9. Znamená to, že Hlas zobral stranám bývalej koalície takmer toľko voličov ako Smeru. Znamená to, že odhadom 70 000 bývalým voličom OĽaNO, 20 000 bývalým voličom SaS a určite aj niekoľkým tisícom bývalých voličov Progresívneho Slovenska pripisujeme vedomý úmysel voliť krajnú pravicu. To hádam nie.

Occamova britva hovorí, že najrozumnejšie je prikloniť sa k najjednoduchšiemu vysvetleniu. No a najjednoduchšie vysvetlenie znie, že volič Hlasu nevolil krajnú pravicu, ale úplný stred politického spektra. Bolo to vidieť z pozicioningu Hlasu a zodpovedá to tomu, čo vieme o jeho voličovi. Volil ho pre to, čo ho trápilo. Vidíme to z dát. A bol to hocikto. Aj to vidíme z dát.

10. Milan Šimečka sa teda mýli aj vo svojom tvrdení, že o voličoch koalície vieme málo. Nie je to pravda: vieme o nich celkom dosť; vieme, koho a prečo volili aj čo si myslia. Problém nie je vo voličoch, ale v nás, lebo to, čo o nich vieme, odmietame prijať.

Vieme napríklad toto: volič Hlasu je stredový volič s úplne priemernými postojmi. A my ho namiesto toho prirovnávame k voličovi Hitlera. No tak to sme mimo my a nie on.

Hádam si totiž nemyslíme, že by nemecký kancelár prijal predsedu krajne pravicovej strany. Hádam si nemyslíme, že by opozičné strany s krajnou pravicou rokovali. Hádam si nemyslíme, že tí ľudia volili Hlas úmyselne, aby nám ublížili, lebo sú zlí. Nedáva to žiadny zmysel.

Naša úloha nespočíva v tom, aby sme v akejsi zvláštnej špirále neustále pritvrdzovali. Našou úlohou je vysvetľovať komplikovanú realitu a ponúkať kľúč k jej pochopeniu. Našou úlohou je okrem iného aj držať sa faktov a nie pocitov. Všetci sme frustrovaní, ale s postavením prichádza aj zodpovednosť.

Potrebujeme pochopiť napríklad toto: žiadnu spoločnosť nikde na svete netvoria bloky. Každá spoločnosť je škála. Tak prečo z nej tie bloky robíme? Prečo ich tlačíme tam, kam nepatria a nechcú patriť? Samozrejme, že realitu nedokážeme zmeniť, keď ju vnímame úplne nesprávnym spôsobom.

Nie, vôbec si nemyslím, že by primárnu zodpovednosť za atentát na Roberta Fica niesli médiá. Áno, aj ja vidím všetko, čo sa deje. Zároveň však platí, že nemôžeme len tak z frustrácie hádzať pojmami a robiť to čoraz viac, až sa napokon ocitneme mimo reality. Potom totiž sami prispievame k tej fragmentácii, na ktorú sa sťažujeme.

Túto diskusiu potrebujeme absolvovať. Nemáme sa bezbreho bičovať, ale určite je namieste miernosť. Ak totiž úplne priemerného voliča stredovej strany označujeme za zlého človeka voliaceho krajnú pravicu, vypovedá to o nás a nie o ňom.

Ak chceme niečo zmeniť, potrebujeme urobiť reflexiu toho, kto sme, čo robíme, čo hovoríme vo verejnom priestore, akú máme zodpovednosť, o čom ľudí presviedčame, ako vnímame Slovensko a aké naozaj je.

Dajme si túto diskusiu aj osobne, myslím, že ľudí bude zaujímať.