Reportérka verejnoprávnej televízie v Holandsku: Aj nám znižujú rozpočet. Vaša krajina je polarizovanejšia ako Holandsko

Na Slovensko ju holandská verejnoprávna televízia NOS vyslala krátko po jesenných voľbách, v ktorých zvíťazil Smer, a rovnako aj teraz po pokuse o atentát na slovenského premiéra Roberta Fica.

Holandská novinárka Charlotte Waaijers si myslí, že Slovensko bolo už po parlamentných voľbách polarizované, ale to sa teraz ešte zhoršilo. „V Holandsku atmosféra v spoločnosti nie je až taká extrémne vybičovaná, ale sú témy, ktoré rozdeľujú spoločnosť,“ hovorí pre Denník N.

„Panuje akýsi všeobecný pocit, že všade v Európe sa teraz deje niečo veľmi zásadné,“ dodáva.

S holandskou reportérkou sme sa rozprávali aj o tom, či sa obáva, že po nástupe Geerta Wildersa k moci nová vláda ovplyvní aj dianie vo verejnoprávnej NOS, podobne ako sa o to pokúša súčasná vláda na Slovensku v prípade RTVS. „Pre mňa je veľmi ťažké si predstaviť, že by to bolo v dohľadnom čase podobné ako na Slovensku,“ hovorí.

Na reportáži ste tu boli krátko po slovenských voľbách, navštívili ste aj rodné mesto Roberta Fica. Teraz ste sem prišli po pokuse o atentát na premiéra. Slovensko je pomerne malá krajina na východnom okraji Európskej únie a v západných médiách sa neobjavuje často. Prečo vás sem vtedy vyslala holandská verejnoprávna NOS?

Keď sme tu boli po voľbách, chceli sme v Holandsku podať správu o tom, čo bude znamenať zrušenie vášho Úradu špecializovanej prokuratúry. Všetci po voľbách sledovali, akým smerom sa bude uberať Slovensko a do akej miery bude Ficova vláda dodržiavať demokratické štandardy.

Vo všeobecnosti bolo zaujímavé sledovať, ako rýchlo konal. Holandsko je krajina, ktorá predtým pozorne sledovala aj to, čo sa stalo v Poľsku, čo sa stalo v Maďarsku, a všetkých zaujímalo, ako sa to zmení na Slovensku. Takže hlavným dôvodom, prečo sme sem prišli, bolo zistiť, či sa právny štát na Slovensku zmení. Takisto sme videli protesty ľudí v uliciach, ktorí sú proti týmto reformám. Rovnako nás však veľmi zaujímalo, ako sa na tieto reformy pozerajú ľudia, ktorí podporujú jeho vládu, aby sme sa pokúsili pochopiť, či je pre ne v krajine veľká podpora.

Ich argumentom pri rušení špecializovanej prokuratúry bolo, že takmer žiadna krajina nemá niečo také vo svojom súdnom systéme. Čo si o tom myslíte? Európska komisia nám teraz hrozí, že aj pre tieto zmeny nám môže zastaviť fondy EÚ.

V členských štátoch EÚ existujú rôzne systémy a nie som na to expertka, je to pre mňa ťažké porovnávať. Ale má zmysel pozrieť sa na to, čo sa zmení v praxi pre Slovensko bez ohľadu na to, či niečo podobné existuje v rôznych krajinách. Zaujíma nás, do akej miery to ovplyvní vyšetrovanie korupcie napojenej na vládu a kto z toho bude mať prospech.

Keď sme boli spolu v Topoľčanoch, snažili sme sa rozprávať s ľuďmi, ktorí volili Fica v jeho rodnom meste. Aký bol váš všeobecný dojem z ľudí v tomto meste, kde má vysokú podporu a niektorí ho aj osobne poznajú? Mal som dojem, že bolo pomerne ťažké nájsť jeho podporovateľov, ktorí by boli ochotní baviť sa s vami.

Mám rovnaký dojem. Zároveň chápem, že nie každý je ochotný o tom hovoriť a je to každého súkromná vec, tak je to všade. Celkový dojem bol taký, že dosť ľudí bolo sklamaných z politiky všeobecne. Rovnako to platilo o tých, ktorí boli kritickí voči súčasnej vláde, ako aj o ľuďoch, ktorí sú jej priaznivcami. Všeobecne nedôverovali politike a neverili v to, že na Slovensku môže existovať vláda, ktorá je plne dôveryhodná. Spomínam si na paniu, ktorá na ulici predávala klobásy a podporovala Smer. Hovorila nám, že korupcia je vždy a všade, a pokiaľ sa nás to nedotkne osobne, prečo by nevolila Fica, ak bude dobrý pre jej podnikanie.

V Európe sa atentát na nejakého politického lídra neudial desiatky rokov. Myslíte si, že Slovensko bude teraz na Západe vnímané trochu ako krajina tretieho sveta? Aj v kontexte ďalších zmien, ktoré táto vláda zaviedla, keď sa ujala moci?

Nie je to termín, ktorý by som použila. Úprimne, v Holandsku sa o Slovensku doteraz príliš veľa nevedelo. Keď sú krajiny menej často v správach, dostávajú sa do nich, až keď sa u nich udeje niečo extrémne, čo je trochu nefér. V Holandsku sa o vás veľa písalo, keď sa stala vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018. Takisto keď sa vlani u vás strieľalo v gay bare.

Rovnako bolo Slovensko súčasťou diskusie v Holandsku pred poslednými parlamentnými voľbami: ako bojovať proti šíreniu falošných správ aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Toto boli dominantné príbehy o vašej krajine. Slovensko je však členom EÚ a myslím, že už len tento fakt ovplyvňuje pohľad ľudí na Slovensko zo zahraničia. Pretože pri členovi EÚ sa predpokladá, že krajina má určité spoločné hodnoty s ostatnými členskými krajinami.

Dnes po atentáte na Roberta Fica všetci veľa hovoria o polarizácii v krajine. Vy pochádzate z Holandska, ktoré si nedávno zvolilo populistickú stranu Geerta Wildersa, aj keď sa nestane premiérom, ale zostaví vládu. Viete porovnať úroveň polarizácie v Holandsku a na Slovensku?

Po útoku na Fica sa zvýšilo napätie vo vašej spoločnosti, ktoré však bolo cítiť aj pred atentátom. V Holandsku atmosféra v spoločnosti nie je až tak extrémne vybičovaná, ale sú témy, ktoré rezonujú v našej spoločnosti a rozdeľujú ju. Panuje akýsi všeobecný pocit, že všade v Európe sa teraz deje niečo veľmi zásadné. Myslím, že sa to prejavuje aj tým, že populisti sa teraz dostávajú do hlavného prúdu. To je niečo, čo vidím aj na Slovensku.

Všade akoby rástla nedôvera voči progresívnym hnutiam, voči menšinám, prisťahovalcom a médiám. Ľudia akoby prestávali strácať prehľad, čo je fakt a čo je lož. Americká filozofka Hannah Arendtová to kedysi povedala takto: Účelom lži nie je prinútiť vás uveriť jej, ale prinútiť vás pochybovať o pravde. Môžete o tom viesť filozofickú diskusiu, ale má to veľmi reálne dôsledky. Môže to potenciálne zmeniť úlohu médií kontrolovať vládu. No rovnako si myslím si, že z toho, čo som videla, novinárov na Slovensku nebude ľahké zastaviť.

Zároveň to nie je len o tom, že novinári si dobre robia svoju prácu, ale aj o tom, že ľudia im prestávajú veriť alebo ich prestávajú počúvať. Je to niečo, čo v Holandsku nie je až také extrémne, ale tiež sa o tom diskutuje. Aj tu cítiť určitú nedôveru voči inštitúciám a médiám. Stojí za to venovať tomu pozornosť, pochopiť, prečo sa to deje, a pozrieť sa možno nie na to, čím sa Slovensko tak veľmi líši od nás, ale aj na podobné tendencie, ktoré sa dejú, a snažiť sa im porozumieť.

Pracujete pre holandskú verejnoprávnu televíziu. Dnes sa na Slovensku bojuje aj o podobu našej verejnoprávnej televízie RTVS. Súčasná vládna koalícia už schválila v prvom čítaní zákon, ktorý podľa kritikov zabezpečí kontrolu vlády nad RTVS. Možno špeciálne v čase, keď sa v Holandsku tvorí nová vláda pána Wildersa, máte podobné obavy, pokiaľ ide o NOS?

Holandský NOS je čiastočne financovaný z vládneho rozpočtu, hoci nie priamo, a čiastočne prostredníctvom reklamy. Náš rozpočet je niečo, o čom sa každý rok znovu rokuje.

Momentálne sú rokovania o novej vláde v záverečnej fáze. Strany sa dohodli na znížení financovania zastrešujúcej organizácie verejnoprávneho vysielania, ktorá zahŕňa nielen NOS, kde pracujem, ale aj ďalšie časti verejnoprávnej televízie a rozhlasu, o 100 miliónov eur.

Je to však menej, ako novinári predtým očakávali na základe predvolebných programov a diskusií. Politická strana Geerta Wildersa PVV, ktorá vyhrala voľby a bude súčasťou vlády, vo svojom volebnom programe dokonca uviedla, že chce zrušiť akékoľvek financovanie verejnoprávneho vysielania. Podľa PVV vysielateľ neponúka poctivé informácie a oddych, ale šíri len propagandu. „Klimatickú paniku a propagandu rozmanitosti“, ako ju nazývajú. A liberálna strana, jedna z ďalších veľkých strán, ktoré budú zostavovať vládu, chcela znížiť rozpočet o 400 miliónov eur. Preto sa novinári obávali, že škrty budú oveľa väčšie.

Na druhej strane: vyzerá to tak, že sa zvýši daň na knihy a noviny, a to z 9 na 21 percent. A to určite znepokojuje noviny a časopisy, ktoré sa obávajú, že si ich bude môcť dovoliť menej ľudí.

Spomenuli ste krátenie finančných prostriedkov, ktoré sa po nástupe tejto vlády dotklo aj RTVS. Obávate sa, že s novou vládou to ohrozí vašu nezávislosť v NOS?

Pre mňa je veľmi ťažké si predstaviť, že by to bolo v dohľadnom čase také podobné, ako sa deje na Slovensku. Ale možno len mám malú predstavivosť. Aj preto, že vládu v Holandsku zvyčajne tvorí viacero strán. Jedna vec je znižovať rozpočet, ale druhá vec je chcieť ovplyvňovať spravodajské výstupy. Na to bude ťažké získať väčšinu, ktorá by skutočne priamo ovplyvňovala verejné spravodajstvo. Zdá sa, že veľkým dôvodom, prečo rozpočtové škrty neboli také extrémne, ako sa možno očakávalo, je aj to, že jedna zo strán, ktoré budú vo vláde, sa počas rokovaní verejnoprávneho spravodajstva zastala.

Myslím si, že verejnoprávne spravodajstvo má stále veľmi veľkú podporu v Holandsku, NOS je rešpektovaný aj oceňovaný kanál a sleduje ho veľa ľudí. Vždy keď sa robia prieskumy a kontroluje sa, aké spravodajské kanály ľudia považujú za najdôveryhodnejšie, NOS má vysoké skóre.

Takže si neviem predstaviť, že by v blízkej budúcnosti naozaj urobili nejaké redakčné zmeny v našej redakcii.