Študenta so slovenským pasom mučila polícia v Miami, pokúsil sa o samovraždu a je z toho medzinárodný škandál

Celoštátne médiá v Taliansku aj v USA už týždne riešia prípad z 25. februára 2024, keď polícia v Miami tvrdo zasiahla proti 25-ročnému študentovi Matteovi Falcinellimu. Matteo, ktorého jeho slovenská mama Vlasta Studeničová volá Maťo, má okrem talianskeho aj slovenské občianstvo a v roku 2014 bol dokonca slovenským reprezentantom vo futbale do 17 rokov.

Vlasta Studeničová v rozhovore pre Denník N podrobne vysvetľuje okolnosti zjavne neadekvátneho zásahu polície, ktorá študentovi zviazala ruky a nohy za chrbtom a nechala ho v takejto polohe napriek tomu, že pre neho znamenala nebezpečenstvo smrti.

Študent sa zo zásahu doteraz nedokáže spamätať a štyrikrát sa pokúsil o samovraždu. Z prípadu sa stal medzinárodný škandál a zapojila sa doň talianska aj slovenská diplomacia a už aj federálne úrady Spojených štátov.

V rozhovore s Vlastou Studeničovou sa dočítate:

• ako sa študent dostal do rúk polície;
• čo stačilo, aby ho zadržali;
• prečo ho zviazali do mučiacej polohy;
• ako sa z policajného zásahu spamätáva a aké právne kroky rodina robí.

Najprv na vysvetlenie. Prečo Matteo nerozpráva sám, čo sa mu stalo, ale hovorí za neho jeho matka?

Jeho americkí advokáti mu to neodporúčajú vzhľadom na to, že rozbiehame kvôli jeho prípadu civilný súdny spor. Povedali mu, že by sa k prípadu nemal verejne vyjadrovať, lebo čokoľvek povie, môže byť použité ako jeho svedectvo.

Čo vlastne Matteo v Miami robil a ako sa tam ocitol?

Maťo už šesť rokov študuje v Spojených štátoch. Najprv to bolo v Severnej Karolíne, kde ukončil bakalárske štúdium, a teraz pokračuje v magisterskom štúdiu v Miami na Floride. Od augusta minulého roka tam študuje manažment hotelierstva a nehnuteľností. Je futbalista a vďaka tomu mu časť študijných poplatkov kryla univerzita.

Na začiatku jeho prípadu bol konflikt v miestnom bare. Ako sa doň dostal?

Išiel tam na drink, aby ako ostatní študenti oslávil začiatok jarných univerzitných prázdnin. Na rozdiel od iných ale neplánoval ísť na rôzne zájazdy či párty, kde sa do rána pije, lebo nie je typ, ktorému nočný život vyhovuje. Niekoľko hodín predtým som sa s ním rozprávala, keď bol v telocvični kampusu. Povedal mi, že si cez prázdniny namiesto zájazdu bude robiť kurz potrebný, aby mohol praxovať vo sfére nehnuteľností. Chcel tam ísť s niektorým zo svojich kamarátov, ale tí nemohli. Keďže v kampuse bary nie sú, vyhľadal si taký, čo je najbližšie a bol okolo 22.00 otvorený. Nikdy predtým v ňom nebol a nepoznal ho. Hneď pri vstupe mu bolo zvláštne, že od neho pýtali 20 dolárov v hotovosti. Nič iné v okolí nebolo a bar bol na odľahlom mieste a nemal kam inam ísť, takže vstupné zaplatil. Sadol si k baru, kde mu povedali, že si u nich musí otvoriť účet a dať im kreditnú kartu a občianku. To je však v USA v baroch pomerne bežné.

Ako prišiel na to, o aký typ podniku išlo?

Sadol si k baru a až neskôr si všimol, že ide o podnik, kde bolo aj javisko na striptíz a na ňom dve striptérky. Takéto podniky sú na Floride ale bežné a legálne. Objednal si rum s kolou, ktorý bol podľa neho taký odporný, že ho ani nedopil. Neskôr k nemu prišla jedna zo striptérok a začala ho presviedčať, aby jej zaplatil za jej služby. Keď jej Maťo povedal, že nemá záujem, ponúkla mu, že s ním môže ísť do privátnej miestnosti, a ponúkla mu polhodinový sex za 500 dolárov a hodinový za 1000 dolárov. Šokovaný jej odpovedal, že na to nemá ani peniaze, ani záujem, a dôrazne ju odohnal.

Neskôr si objednal vodku s Red Bullom. Zastavilo sa u neho iné dievča, o ktorom si myslel, že je hosť. Ponúkol teda aj jej vodku s Red Bullom. Keď neskôr išiel na toaletu, zistil, že pri sebe nemá svoje dva mobily – taliansky a americký. Poprosil dievča, aby ho prezvonila, telefóny však neboli v blízkosti. Veľmi mu na nich záležalo. Mal v nich prístupy do banky, ale aj vstup do univerzitného portálu, schvaľovanie platieb. Boli pre neho vitálne dôležité. Keď ich v panike hľadal, dievča mu povedalo, že jeho telefóny našli pri vchode, kde od chvíle, keď vstúpil do baru, nebol. Počas pitia tých drinkov sa ho to dievča opakovane pýtalo, ako sa cíti – ako keby ho monitorovala. Vie len to, že okolo druhej v noci išiel tie drinky zaplatiť k baru a to bolo to posledné, čo si pamätá.

Čo si pamätá odvtedy?

Prebral sa až na to, ako mu niekto udieral hlavou o asfalt a cítil krv na hlave. Vôbec nevie, ako ho z toho klubu vyhodili, prečo sa tak stalo, a nepamätá si ani začiatok konverzácie s policajtmi, ktorá je nahratá na ich telových kamerách, ktoré americkí policajti musia mať povinne na uniforme – akúkoľvek konverzáciu s ľuďmi musia nahrávať.

Máte nejakú teóriu, čo sa medzičasom stalo?

Máme len teóriu a nemáme na to dôkazy. Máme podozrenie, že mu dali niečo do drinku.

Čo to mohlo byť?

V Miami je pomerne rozšírená droga GHB, čo je dočasná droga. Ide o látku, ktorú máme v tele, jej umelé pridanie do tela však spôsobí totálny výpadok vnímania na niekoľko hodín. Sú tam aj prípady pridania extraktu z marihuany do vodky.

Stali sa podobné prípady v tomto bare?

Pozerala som si recenzie na tento bar a v asi šesťdesiatich sa píše o tom, ako tam boli ľudia zmlátení do krvi, keď boli nadrogovaní, ukradli im telefóny, peňaženky, stiahli im z kariet viac, než mali, bola im tam ponúkaná prostitúcia, ktorá je na Floride zakázaná. Maťo si ale tieto recenzie predtým nepozeral, chcel tam ísť len narýchlo na pár drinkov a bol to najbližší otvorený podnik.

Neviete teda, čo sa stalo v bare, keď chcel z neho odísť?

Nie, máme informácie len z policajnej správy o zatknutí, v ktorej bolo napísané, že barmanka zavolala vyhadzovača, pretože tam bol nejaký muž, ktorý robil problémy. A že vraj ho vyhadzovač odprevadil von. Pravdepodobne ho ale neodprevadil, ale zmlátil. Už na prvých policajných záberoch mal krv na prednej aj zadnej strane košele. A v bare mu zrejme pri jeho vyhadzovaní vypadli jeho telefóny, ktoré si tak strážil.

Nepíše sa tam viac o tom, aké problémy údajne robil?

Nikto nám nedovolil sa tam dostať. On bol obvinený aj z pokusu o nedovolené vniknutie do nehnuteľnosti, keďže sa vraj chcel dostať späť do baru. Na druhý deň ale bar toto obvinenie stiahol.

Prečo?

Keby to obvinenie zostalo, podľa amerických zákonov by sme tam mohli poslať nášho vyšetrovateľa, zaistiť videokamery, mená všetkých zamestnancov a hostí a vyšetrovať to. Zrejme to stiahli preto, lebo určite vedeli, že sa tam vykonáva nelegálna činnosť. A Maťovým advokátom tak „zviazali ruky“. K záznamom z videokamier sme sa zatiaľ nedostali.

Čím si teda vysvetľujete ten konflikt v bare?

Máme opodstatnenú teóriu. Keď išiel platiť, už mali jeho kreditnú kartu. Buď sa mu snažili naúčtovať viac a on proti tomu protestoval, alebo sa mu snažili peniaze zobrať iným spôsobom. Maťo je taký typ človeka, ktorý nikdy nerieši veci päsťami. Mohol im ale povedať, že keď sa ho budú snažiť obrať o peniaze, udá ich, a báli sa, že ich udá kvôli nelegálnej prostitúcii.

Prejdime k zásahu polície. Ako sa k baru dostali policajti?

Najprv si povedzme, čo za policajtov to bolo. Boli to uniformovaní policajti, ktorí boli oficiálne mimo pracovnej doby a v tom čase nepracovali pre vládu, ale mali so sebou kompletné policajné vybavenie vrátane auta a vykonávali súkromný servis pre ten bar.

Niečo také je na Floride možné?

Bolo to napísané aj v policajnom hlásení. Neboli oblečení v civile, ale v uniformách, mali tam aj služobné auto a služobnú výzbroj. Naši advokáti sa teraz pokúšajú zistiť, ako je to možné. Je ale možné, že si túto službu bar objednal cez políciu, tá tam poslala policajtov mimo služby a oni si tam takto oficiálne privyrábali. Takéto veci napríklad v Taliansku možné nie sú. Preto americkí advokáti musia rozhodnúť, či civilnú žalobu podáme na políciu, na bar alebo na obe miesta.

Mučili teda Mattea policajti, ktorí boli mimo služby a pracovali pre bar?

Dvaja z nich boli policajti mimo služby a dvaja boli z policajnej stanice.

Čo sa stalo pred barom?

Od tejto chvíle už presne vieme, čo sa stalo, lebo to zachytili kamery. Maťo je pred policajtami – vzdialený asi dva alebo tri metre. V policajnej správe, podpísanej policajtmi pod prísahou, sa píše, že žiadal, aby mu bola vrátená suma 500 dolárov, ktorú vraj minul v bare a chcel ju vraj naspäť. A policajti mu podľa správy vraveli, že mu 500 dolárov nikto nedá a nech ide domov. On ale podľa správy opätovne naliehal, že vraj chce naspäť 500 dolárov a vraj ich začal štuchať do hrude a tlačiť ich do baru, aby išli po 500 dolárov. Vraj ho vyzvali, aby ich neštuchal, a vraj sa neprávom do baru snažil dostať. Kvôli štuchaniu ho obvinili z násilia na verejnom činiteľovi, a keďže opakovane neposlúchol, boli nútení ho zatknúť a zobrať na policajnú stanicu.

Čo ukazujú zábery z kamier?

Niečo úplne iné. A v policajnej správe je aj to, že mal oškreté líce, čo si spôsobil sám, keď kládol odpor a spadol. Na záberoch je ale vidieť pravdu: Maťo je dva metre od policajtov, ako si pýta svoje telefóny. Na žiadnom videozázname nezaznie ani slovo o 500 dolároch. Hovorí, že potrebuje svoje telefóny, ktoré zostali v bare. Oni mu ale hovoria bez toho, že by sa tam išli spýtať: v bare nie sú žiadne tvoje telefóny, choď domov. A on im vysvetľuje, že sa bez telefónov domov nemôže dostať a sú pre neho veľmi dôležité. Vidno pri tom, že trošku zvláštne rozpráva, ale opitý nie je, nepotáca sa. Ale tie chvíle si nepamätá. A potom kričí, že tie telefóny potrebuje. Na záznamoch nie je ani raz vidieť, že by štuchol do policajtov. Do hrude ho štuchajú oni a ťahajú ho za rameno, aby išiel preč. A Maťo im hovorí, že by mu mali pomôcť dostať telefóny späť, a pokiaľ to neurobia, bude sa na nich sťažovať. Jeden z nich hovorí: Keď sa ma dotkneš, pôjdeš do väzenia. Na čo Maťo ustúpi a nedotýka sa ho. Keď sa ale druhého policajta pýta na oddelenie, na ktorom pracuje, a ukazuje mu na odznak, zrejme sa ho nechtiac nechtom dotkne a už ho zatýkajú, udrú ním o auto, zrazia ho na zem, udierajú jeho hlavou o asfalt, začne tiecť krv.

A to je prvý moment, ktorý si pamätá.

Na miesto príde sedem ďalších po zuby vyzbrojených hliadok – na 25-ročného chlapca, ktorý si iba pýtal svoje telefóny. Keď je na zemi tvárou dole už úplne bezbranný a ruky mu spútavajú, jeden z policajtov mu dá koleno na krk a Maťo nedýcha a postupne omdlieva. Zrazu prichádza vyhadzovač, bez slov podáva policajtovi tie dva telefóny a policajt sa len poďakuje. Položí ich vedľa Maťa, ako keby mu vypadli z vreciek, preloží ich do auta a potom ich policajt zamieša medzi jeho osobné veci, ktoré mu vybrali z vreciek. Nepýtajú sa, koho tie telefóny sú, a zoberú si ich. A keď na policajnej stanici urobia súpis vecí, ktoré mal pri sebe, je tam napísané, že aj dva telefóny.

Poslali ste mi aj video, na ktorom si po tom, ako Mattea naložili do auta, policajti vypínajú zvukové záznamy. O čo tam mohlo ísť?

Všetci sa zoskupia do kruhu pred policajné auto a dostanú od jedného z nich pokyn vypnúť si audionahrávanie telových kamier. A o čom je tá debata? Z ich gestikulácie vyplýva, že sa zrejme začínajú dohadovať, z čoho ho obvinia. Ešte pred vypnutím nahrávania zvuku jeden z nich hovorí: „On sa nás všetkých neustále dotýkal, nie?“ Prečo všetkých a prečo neustále a prečo povedal to „nie“? Veď sa možno dotkol, ale iba jedného. A nastáva nemá schôdza, ktorá spočíva v tom, že ukazujú rôzne druhy dotykov a štuchancov, ktoré Maťo nikdy nespravil. Jeden ukazuje, ako by sa mu dotkol odznaku, druhý však naznačuje, že to neprejde. Ďalší vystrie ukazovák a naznačuje, ako ich neustále pichal do ramena, čo ale podľa záznamov Maťo neurobil. A potom sa zrejme dohodnú na štuchancoch do hrude. Neviem, ako sa tam ale dostalo, že chcel späť 500 dolárov, keďže sme to nechali preveriť v banke a žiadna takáto transakcia ani predautorizácia tam nebola a mal pri sebe len hotovosť, ktorú dal za vstupné do klubu, a až v klube si vybral hotovosť iba 100 dolárov.

Takže žiadne z vecí, pre ktoré ho zatkli a obvinili, na kamerách nevidieť.

Z toho, čo je napísané a čo vidno na kamerách, môžeme nájsť pravdu len na záberoch kamier. Nie je tam ani slovo o 500 dolároch, ani jeden štuchanec, ktorý by im bol uštedril. Keď sa ale nemá schôdza skončí, príde vyhadzovač a všetkým podáva ruku. Prečo? Myslím, že museli byť dohodnutí, lebo bol pre nich nebezpečným človekom, ktorý by ich mohol udať za prostitúciu.

Ako je možné, že takýto bar s takouto povesťou funguje – a možno pod policajnou ochranou?

Z toho, čo som zistila, je tento bar zapletený do veľkej politickej korupčnej aféry. Zistila som, že pred rokmi podplatili jedného významného politika na Floride, aby hlasoval, že sa tam môže podávať alkohol medzi šiestou ráno a druhou poobede, čo je v týchto baroch na Floride zakázané. Politik dostal 20 rokov za korupciu a sedí vo väzení, ale bar funguje, takže tam niečo nesedí.

Vráťme sa k ceste Mattea na policajnú stanicu, kde ho mučili.

Keď ho tam doviezli, vyzvali ho, aby z auta vystúpil. Lenže on sa nehýbal a začal hovoriť, že nie je žiaden dôvod, aby ho zatkli, a začal plakať. Tak mu hovoria, že keď nevystúpi, tak mu pridajú ďalšie obvinenia. Pýta sa, aké obvinenia má, keďže nič neurobil. A má tak silno stiahnuté putá na rukách, že mu do nich neprúdi krv, a má v zápästiach také obrovské bolesti, že od nich plače. Zatkli ho o 3.38, medzitým je nemá porada, okolo 3.50 ho priviezli na policajnú stanicu a dali ho do zadržiavacej miestnosti s plexisklom. Zobrali mu topánky a opasok a on už nedokázal udržať bolesť z natesno zovretých pút. Dvakrát udrel hlavou o stenu, pretože tú bolesť musel v tom zúfalstve preniesť inam. O 4.12 na videu plače a zúfalo ich prosí, aby mu putá povolili, lebo nevládze znášať tú bolesť, keď sa mu zarezávajú do zápästia. Plače strašne a po taliansky nadáva. Ale oni nič.

Prečo mu spútali nohy a ruky za chrbtom, čo bola hlavná mučiaca metóda, ktorú na neho uplatnili?

O 4.28 k nemu prišiel jeden policajt s remeňom a hovorí mu, aby si sadol. Keby si ale Maťo sadol, putá za chrbtom by sa mu zarezali ešte viac do zápästí. Ruky ho strašne boleli a neprúdila mu do nich krv. Tak mu pohrozili, že ho zviažu, na čo im povedal, že už zviazaný je, a ukázal im putá. Ani vo sne asi nečakal, že môže dôjsť k niečomu horšiemu. Vtedy sa prvýkrát dozvedel, že má ísť do väznice.

Ako sa stalo, že mu spútali nohy a ruky za chrbtom?

Máme video, na ktorom sa štyria zoberú a vchádzajú do zadržiavacej miestnosti, kde sa Maťo pýta, či má nejaké práva. Štyria ho vtedy zoberú pod paže – Matteo nikoho neohrozoval, nič nerobil a stál tam ako sviečka a len kričal, či má vôbec nejaké práva. Zrazili ho na zem a stiahli mu ešte silnejšie putá. Načo vydal prvý desivý výkrik mučeného človeka. Potom už kričal, ako keby ho mučilo gestapo za druhej svetovej vojny. Zviazali mu za chrbtom ruky a nohy, stiahli členky a postupne ich k sebe priťahovali. Je to desivé. Volá sa to zviazanie do kozla – alebo v angličtine hogtie.

Ako sa dostal do situácie, ktorá ohrozovala jeho život?

Najprv ho obrátili na bok, Maťo však spadol na brucho – a to je pozícia, v ktorej podľa štúdií môže dve minúty a štyridsať sekúnd trvať, že človek zomrie, lebo dôjde k uduseniu. Nesmú ľudí v tejto pozícii nechať aj kvôli tomu, že hrozí, že sa prevážia na brucho. Toto robiť nesmú. Môžu nanajvýš v prípade ohrozenia života ľudí v okolí stiahnuť členky a obviazať remeň okolo pása, ale nikdy nesmú členky za chrbtom zviazať s rukami, lebo by došlo k uduseniu. Jemu stiahli nohy s rukami napriek tomu, že nebol nebezpečný pre nikoho – a navyše ho nechali samotného.

Čo nasledovalo?

Maťo spadol na brucho, nechali ho tam samotného a až po dvoch minútach ho dali do inej polohy a robili si z neho žarty. Jeden mu podľa videa hovoril: Zostaň v tejto polohe a nikam nechoď. A potom mu jeden vraví: Milujeme ťa. A nechajú ho 13 minút v tejto mučiacej pozícii. Po tých 13 minútach ho prídu akože odviazať a pritom ho znova psychicky deptajú. Posadia ho, on plače a je úplne v šoku. Má ťažkosti s dýchaním, v rukách mu už neprúdi krv. Vraví policajtom, že nechápe, za čo ho zatkli, keďže v bare všetko zaplatil. Policajt mu vraví, že bol zrejme v bare násilný, čo ale Maťo popiera. Vraví, že keď náhodou niečo zlé spravil, bude sa hájiť na súde. Vedel, že sa tam kvôli prepusteniu platí nejaká kaucia, tak opakuje, že zaplatí, čo bude treba. A oni na to, že či ich chce korumpovať a že mu to pridajú ako ďalší trestný čin. Na to im hovorí, aby si neobracali podľa svojho, čo povedal.

Z čoho ho nakoniec obvinili?

No a tu prichádzame k tomu, aké chyby urobili. Bol obvinený z dvoch násilných útokov na policajtov, kladenia odporu pri zatýkaní a z pokusu dostať sa nepovolene na súkromný majetok. Policajti mu ale nikdy neprečítali Mirandu.

To sú základné práva, ktoré v USA policajti čítajú obvineným pri zatýkaní. Ide o právo nevypovedať, poučenie, že všetko, čo povie, môže byť použité proti nemu, či právo na advokáta.

Áno, a keďže mu to neprečítali, čokoľvek, čo po zadržaní povedal, je procesne nepoužiteľné. A takisto nemohol byť ani formálne vypočúvaný. Keď ho potom ráno o siedmej, teda dve a pol hodiny po tom mučení, autom prevážajú do väznice, nechajú ho v aute zavretého viac ako pol hodiny. Maťo kričí, že nemôže dýchať, dusí sa. Policajt mu hovorí: „Keď sa so mnou rozprávaš, znamená to, že dýchaš. Je to veľmi jednoduché.“ Vtedy si povedal, že radšej, než zomrie rukami policajtov ako zviera, zomrie vlastnými rukami s dôstojnosťou človeka. Preto sa pokúsil viackrát o samovraždu v policajnom aute tak, že spútaný búchal hlavou do mreží v aute, aby si rozbil lebku a zomrel. Policajt na to nijako nereaguje, len ho ďalej natáča na kameru. Ďalšie video nasleduje po 23 minútach. Maťo opäť kričí, aby ho vybrali z auta, že nevie dýchať a nikto mu nepomôže. A opäť sa pokúša o samovraždu tým, že hlavou búcha o mreže v aute.

Zdôvodnili odvtedy nejako, že mu zviazali ruky a nohy za chrbtom do „kozla“?

Vraj po tom, ako buchol hlavou do steny, ho chceli ochrániť pred tým, aby si sám ublížil. V snahe „ochrániť ho“, ho tak vystavili mučeniu a potenciálnej smrti. Keď sa už ale v aute o dve a pol hodiny neskôr skutočne snažil spáchať samovraždu, vtedy nereagovali a len mu povedali, nech sa upokojí.

Máte všetky záznamy?

Žiadali sme o ďalšie záznamy, konkrétne z policajnej stanice a z väzenia. Bolo to ale až po tom, ako som ten prípad zverejnila, stal sa z neho prípad na vysokej medzinárodnej úrovni a začal sa vyšetrovať podľa federálnych pokynov. Povedali nám, že tieto záznamy vydajú nadriadeným orgánom a tie ich dajú k dispozícii aj nám. Oficiálne nám ale potvrdili, že iné záznamy osobných videokamier než tých 23 videí, ktoré nám poskytli, neexistujú. Vyplýva z toho, že to celé vrátane mučenia bolo len kvôli tomu, že sa Maťo mohol nechtom dotknúť odznaku jedného z policajtov. Skúšame sa dostať ešte k jednému záznamu. Radi by sme sa dostali k jednej konkrétnej udalosti. Maťo mi hovoril, že keď sa v jednom momente pýtal policajtov na svoje práva, jeden z nich mu zamával jeho občiankou a hovoril mu: „Ty nie si občan USA. Nemáš tu práva na nič. Zavri hubu.“ Neviem, či sa nám podarí dostať k takému záznamu. Existuje však záznam, keď Maťo o tomto výroku policajta hovorí personálu väznice.

Matteo je taliansky aj slovenský občan. Umožnili mu obrátiť sa na talianske a slovenské veľvyslanectvo?

Nie. Porušili aj Viedenskú konvenciu o konzulárnych stykoch, ktorá mu umožňuje obrátiť sa na ambasádu svojej krajiny. Policajti určite vedeli, že je aj slovenský občan, keďže mal vo svojom slovenskom pase elektronické vízum ESTA, ktoré mu potom zrušili. Nebola informovaná slovenská ani talianska ambasáda a neponúkli mu číslo ani na jednu z nich a nepovedali mu ani to, že má nárok im zavolať.

Previezli ho do väznice?

Previezli, ale tam ho pre jeho zdravotný stav odmietli prijať. Mal také vážne zranenia, že donútili policajtov, aby s ním najprv išli do nemocnice a že bez potvrdenia odtiaľ ho neprijmú.

Mohol zavolať aspoň vám?

Keď ho po ošetrení previezli do väznice, nedovolili mu zavolať na žiadne medzinárodné čísla. Mal možnosť zavolať len na jedno americké číslo. On si ale žiadne také nepamätal.

Vedel vôbec niekto, čo sa s ním deje?

V kampuse býval v jednom byte s tromi ďalšími chlapcami. Maťo neznášal neporiadok, takže aj po nich vždy upratoval spoločnú kuchyňu. To, že niekam zmizol, zistili po tom, ako zrazu nikto kuchyňu neupratal a on nebol vo svojej izbe. Volali mu na telefón, ale nedvíhal. Tak začali pátrať, čo sa s ním stalo. Volali do nemocníc, ale nevedeli ho nájsť a až večer na internete zistili, že ho zatkli. Cez jeho počítač sa dostali do jeho Whatsappu a volali jeho bratovi a on mne. Každú polhodinu som sa pokúšala dovolať do väznice a oni sa tam aj osobne vybrali a zostali pred ňou 18 hodín. Nechceli ma s ním prepojiť a trvali na tom, že môže volať len na jedno americké číslo. Tak som im nadiktovala číslo jedného z amerických kamarátov, ktoré sa ale k nemu nikdy nedostalo. Žiadali sme pre neho lekársku a psychologickú pomoc, čo absolútne ignorovali.

V akom bol vtedy zdravotnom stave?

Mal po tom mučení znecitlivené ruky, nevedel dostúpiť na nohy a dali mu hornú posteľ bez schodíkov, do ktorej sa tým pádom ani nevedel poriadne dostať. Keď žiadal prikrývku a vankúš, pýtali sa ho, či je v hoteli. Mal dobitú a krvavú hlavu. Povedal mi, že v tom väzení nebol nikto taký zmasakrovaný ako on.

Ako sa mu nakoniec podarilo s vami skontaktovať?

V tom väzení mali telefón, cez ktorý sa dalo zavolať agentúram, ktoré za väzňov provizórne platili kaucie. Lenže všetky odmietli za Maťa zaplatiť kauciu, keďže nemali garancie, že im ju ako cudzinec preplatí. Povedali mu, že sám kauciu zaplatiť nemôže, lebo to musí urobiť tretia osoba. Tú ale nemal ako kontaktovať. A tak opäť rozmýšľal, že jedinou cestou, ako sa z toho dostať, je samovražda. Lebo on ani nevedel, že my sme o jeho situácii oboznámení a že vieme, že je vo väzení. Medzitým ho predviedli na súd a sudca mu určil kauciu 2800 dolárov plus poplatky. Jeho spolubývajúci kauciu ihneď zaplatili. Volala som opakovane do väznice, aby mu povedali, že je kaucia za neho už vyplatená a že sa čoskoro dostane von. Ale nedostal sa k nemu jediný odkaz. Nakoniec sa mu podarilo cez jedného z agentov, ktorí sa zaoberali platením kaucií, poslať SMS mne a cez neho sa nám podarilo Maťovi odkázať, že je kaucia zaplatená a pustia ho. Keď sa ho pri prepúšťaní pýtali, či sa snažil spáchať samovraždu, potvrdil im to.

Dovolali ste sa mu potom?

Dovolala som sa mu, keď bol späť v kampuse. Začal počas toho zvracať a omdlievať. Volali sme okamžite sanitku, ktorá ho previezla do nemocnice. Bol tam dva dni a potom ho zobrali do psychiatrickej nemocnice, aby si nesiahol na život, keďže tam bolo vysoké riziko, že to znova urobí. Povedal mi vtedy, že je vnútorne úplne zabitý. Aj včera mi povedal, že sa cíti, akoby bol vnútorne mŕtvy. Má aj fyzické následky, ale tie psychické sú oveľa horšie.

Čo sa dialo po tom, ako ho prepustili zo psychiatrie?

Začali ho liečiť ambulantne. Keď hneď prvý deň po návrate z nemocnice išiel k svojmu psychológovi v kampuse, zasekol sa vo výťahu. Opäť dostal šok a opäť skončil v sanitke a v nemocnici. Vtedy sa mi už podarilo dostať sa na Floridu a bola som s ním.

Ste s ním aj teraz?

Nie. Musela som sa vrátiť do Talianska, lebo mi vypršala 90-dňová lehota na nepretržitý pobyt v USA.

Keďže ho obvinili z viacerých skutkov, mal by mať za sebou už nejaké súdne konania.

Pojednávanie najprv trikrát odročili. Neformulovali na nich žiadne kriminálne obvinenia. Až pri treťom pokuse 8. apríla žiadala prokurátorka, aby Maťa odsúdili. Sudkyňa ju vyzvala, aby sa najprv poriadne porozprávala so zasahujúcimi policajtmi. Podľa mňa tie videozáznamy videla ešte pred nami a bolo jej jasné, že keby išla do súdneho procesu, mnohé veci z obvinenia by nesedeli. Keďže sudkyňa žiadala, aby predvolala policajtov, a nepodarilo sa to, sudkyňa Maťovi ponúkla, aby sa namiesto procesu zapojil do predsúdneho výchovného programu. Nie je to priznanie si viny, nie je to trest, domáce väzenie, skúšobná lehota ani povinnosť sociálnych prác ani nič podobné. Podľa mňa ho dala do tohto programu, lebo pravdepodobne vedela, že by v procese štát asi neuspel. Prijatím tohto programu automaticky padajú všetky kriminálne obvinenia voči Maťovi.

Čo to v praxi malo znamenať?

Mal dostať niekoľko hodín nejakého výchovného kurzu. Podľa advokátky to bola najjednoduchšia cesta, ako sa zbaviť obvinení, tak tento program prijal. Keďže ho ale vyňali z kriminálneho procesu, Maťovi advokáti už nemohli žiadať o záznamy kamier. Tak som si ich vyžiadala ja.

Absolvoval nejaký výchovný kurz?

Nie, nič mu nenariadili. Je len zaradený do toho programu, padli mu všetky obvinenia, nebude mať žiaden záznam v registri trestov. Jediné, čo v jeho prípade platí, je, že raz za mesiac musí o sebe dať vedieť, že je v poriadku. Pokiaľ by teda počas šiestich mesiacov porušil zákony, mohli by ho opäť zaradiť do kriminálneho procesu. Je ale zvláštne, že mu nenariadili absolvovať ani jednu hodinu výchovného programu. Asi to nepovažovali za potrebné. Len sme zaplatili administratívny poplatok 450 dolárov.

Kde teraz Matteo je a ako sa má?

Žiadali sme, aby mohol ísť do Talianska. Lekárska starostlivosť v USA je drahá a on má stále problémy s rukami. Nedokáže ani udržať pohár v ruke, má problémy s krkom, s chrbticou, pichá ho v hlave. Okrem toho je v hroznom psychickom stave. Sudkyňu sme preto požiadali o povolenie vycestovať a ona to povolila s tým, že pokiaľ to bude treba, do prvého júla sa má vrátiť. Minulý štvrtok sme mali letieť do Talianska. Keďže je Maťov prípad veľmi medializovaný, chceli nás na letisku čakať novinári a kameramani. Tesne pred odletom nám ale volali z veľvyslanectva USA v Ríme, že mu zrušili vstupné americké vízum. Znamená to, že kým zostane na americkom území, je tam legálne, lebo má povolenia na študijný pobyt do augusta 2026. Pokiaľ by ale opustil Spojené štáty, musel by si požiadať o nové vstupné vízum. A odkázali, že nevedia garantovať, či ho dostane a ako dlho to bude trvať. Takže sme nemali záruku, že sa v prípade potreby súdu bude môcť vrátiť do USA do 1. júla, a chceli sme sa vyhnúť tomu, aby porušil podmienky súdu.

Takže do Talianska na liečbu necestoval?

Nie. Takto nám to odporučili advokáti. Zostal v USA a ja som musela ísť späť, keďže mi vypršala 90-dňová lehota. Takže je tam a je v horšom stave ako predtým, lebo vtedy tam mal aspoň mňa. Žije v takmer prázdnom kampuse, lebo teraz sú tam prázdniny. Do jeho izby sme umiestnili videokamery. Bojí sa z nej vyjsť, bojí sa každého a všetkého.

Čo ďalšie sa deje v jeho prípade?

Celé Taliansko sa postavilo na jeho stranu vrátane vlády. Aj americké ministerstvo zahraničia poslalo správu, že plne chápu obavy Talianska o prípad Mattea Falcinelliho, sú na strane Talianska a budú žiadať vyšetrenie jeho prípadu. Máme špičkových advokátov, ktorí berú len veľké prípady, a to v Taliansku, ako aj v USA. Riešime zatiaľ len civilnú žalobu v USA. Čo sa týka kriminálnej žaloby, policajtov môže obviniť len štát. My do toho podľa amerických zákonov nemáme právo zasiahnuť. Podľa talianskych zákonov však Maťo môže na policajtov podať trestné oznámenie, ale podľa amerických nie. Takže sa oznámenie podáva na prokuratúru v Ríme, obviniť ich potom však musí prokuratúra na Floride, a pokiaľ to neurobí, nemáme do toho ako vstúpiť. Preto potrebujeme tlak zo strany talianskej vlády, Slovenska, Amnesty International a celej Európskej únie.

Čo v Matteovom prípade robí Slovensko?

Obrátila som sa na slovenské ministerstvo zahraničia, ktoré bolo okamžite ochotné pomôcť. To sa obrátilo na slovenské veľvyslanectvá v Ríme a vo Washingtone. Okamžite ponúkli spoluprácu talianskemu ministerstvu zahraničia a žiadajú sa pripojiť k Taliansku ako ďalšia strana tohto prípadu. V nedeľu večer budeme v online vysielaní s Matteom a talianskym ministrom zahraničia Antoniom Tajanim a v pondelok budem v štúdiu televízie RAI2, v utorok ma prijme slovenská veľvyslankyňa a konzulka v Ríme a potom mám stretnutie s kabinetom ministra zahraničných vecí Talianska. Slovensko sa kvôli Maťovmu prípadu už aj oficiálne obrátilo na americké ministerstvo zahraničných vecí s podobnou žiadosťou ako Taliansko, ktorou žiadajú o vysvetlenie policajnej brutality a porušenia Viedenského dohovoru o konzulárnych stykoch.