Denník N

Nekultivuje vzťahy, je pôžitkár, vie rátať, nekradne a veľmi chce byť premiérom

Richard Sulík sa narodil 12. januára 1968. Po revolúcii založil firmu Faxcopy, ktorú v roku 2001 predal. Bol poradcom ministra finančií Ivana Mikloša, ministra Jána Počiatka, ministerky práce Ivety Radičovej, bol riaditeľom OLO. V roku 2010 sa stal predsedom parlamentu, keď jeho strana SaS získala 12 percent. V máji 2014 bol zvolený za europoslanca. Foto N – Tomáš Benedikovič
Richard Sulík sa narodil 12. januára 1968. Po revolúcii založil firmu Faxcopy, ktorú v roku 2001 predal. Bol poradcom ministra finančií Ivana Mikloša, ministra Jána Počiatka, ministerky práce Ivety Radičovej, bol riaditeľom OLO. V roku 2010 sa stal predsedom parlamentu, keď jeho strana SaS získala 12 percent. V máji 2014 bol zvolený za europoslanca. Foto N – Tomáš Benedikovič

Kto je Richard Sulík, ktorý chce zostaviť širokú pravicovú vládu? Aj jeho kolegovia zo SaS sa čudujú, ako sa ich predsedovi darí načúvať aj druhým. Nedostatok empatie prejavoval vo vzťahoch aj v politike roky.

Je utorok, tretí deň po voľbách. Richard Sulík má tlačovú besedu s piatimi členmi strany o výsledku volieb. Oznamuje, že je pripravený zostaviť vládu zo strán OĽaNO, SNS, Most-Híd, Sieť a Sme rodina. Z rytmu ho vyruší, keď sa redaktorka televízie Joj pri jeho odpovedi nepozerá naňho. „S vami sa bavím pani redaktorka, nepočúvate ma,“ karhá ju.

S otázkou sa prihlási aj Eugen Korda. V ruke drží telefón, prostredníctvom ktorého chce položiť otázku o utečencoch jeho kolega Andrej Bán. Líder SaS odmieta: „Pán Bán môže prísť na tlačovku, ak chce.“ K utečencom sa vyjadrí mierne, podporí ho aj „solidárny“ Martin Poliačik.

Na záver Sulík odpovedá na otázku, či môže byť premiérom pravicovej vlády aj niekto iný ako on. „Viem si to predstaviť.“ Kto by to mohol byť? „Vy povedzte, vy ste to povedali,“ smeje sa.

To, že by bol premiérom pravicovej vlády niekto iný, si on sám práve v tejto chvíli nepredstavuje. Je pripravený byť premiérom tak intenzívne, ako bol pripravený na všetko, čo ho v jeho zaujímavom živote stretlo.

Nemecké detstvo

Jeho otec bol zubár, mama právnička v bratislavskom podniku Kablo. Richard aj jeho dve sestry mladšie o päť a šesť rokov sa narodili v Bratislave. Jedna je zubárka, druhá riadi obchodných zástupcov čerpacej stanice Aral, žijú v Nemecku a Rakúsku.

Do prvého ročníka základnej školy Sulík nastúpil v dedine Malý Lipník pri Starej Ľubovni. Rodičia sa tam presťahovali za otcovou zubnou praxou. Po roku Bratislavčania zistili, že to nie je život pre nich, a vrátili sa. Bývali v tehlovej bytovke v Ružinove v triapolizbovom byte. Sulík chodil na základnú školu Ostredková na ružinovskom sídlisku a nastúpil na výberové gymnázium na Novohradskej. Išla mu matematika, dobre sa umiestnil v pytagoriáde. „Bol som výborný v počtoch, vedel som rýchlo rátať z hlavy,“ hovorí.

Video: Sulík paroduje Fica pred prezidentskými voľbami a hovorí o detstve

V škole bol predseda triedy. „Vždy som bol najneobľúbenejší, ale vždy si ma zvolili za predsedu, lebo vedeli, že som jediný, kto vyhubuje učiteľke. Pokračovalo to aj v Nemecku.“

Prečo bol neobľúbený? „Nekultivoval som vzťahy.“

V roku 1978 boli Sulíkovci na dovolenke na západe. Ich Žiguli kombi so stanom na streche prešlo cez Rakúsko, Švajčiarsko aj Taliansko. Pustili ich napriek tomu, že neboli v strane. Rodičia naozaj dovolenkovali, ale začali premýšľať, že budú žiť na západe, ako sa vtedy hovorilo. Vznikol plán, že raz sa vrátia. „Nemali sme sa zle, ale tu sa nič nesmelo, boli tlaky, aby boli rodičia v strane, chýbala im sloboda,“ hovorí Sulík.

Znovu ich pustili v roku 1980 do Juhoslávie. Richard na rozdiel od sestier vedel minimálne rok vopred, čo sa chystá, a tešil sa. „Bola to obrovská a úžasná dobrodružná cesta.“

Podarilo sa im dostať do Mníchova, kde požiadali o azyl. Hoci bežne dávali emigrantov do centrálneho azylového tábora v Zirndorfe, Sulíkovci bývali v penzióne, ktorý im platil sociálny úrad. „Dodnes nerozumiem, prečo sme neboli v Zirndorfe.“

Siedmak Richard nastúpil do školy v úplne cudzom prostredí. Trpel na začiatku? „Vy ste si ešte nevšimli, že mám hrošiu kožu?“ Rýchlo sa prispôsobil a naučil po nemecky. „Začal som žiť tým kapitalistickým spôsobom a veľmi sa mi to páčilo.“

Rodičia rok nepracovali, ale keď otec získal povolenie, otvoril si zubnú ambulanciu a začalo sa im dariť. Sulík rád hovorí, že neboli ekonomickí migranti, lebo v Československu sa nemali zle, akurát jeho rodičom chýbala sloboda. V Nemecku sa mali neporovnateľne lepšie.

V devätnástich rokoch odišiel Sulík z domu. Pracoval v SBS-ke ako strážca vo viacerých objektoch a začal študovať fyziku a ekonómiu. Prihlásil sa na kurz pilota, ale nikdy doňho nenastúpil. Prišla revolúcia a školu skončil až v Bratislave na ekonomickej univerzite.

Po siedmich rokoch v emigrácii požiadali Sulíkovci pre seba a svoje dcéry o nemecké štátne občianstvo. Podmienkou bolo, že sa vzdajú československého. To už plnoletý Richard Sulík spraviť nechcel, preto sa nikdy nestal Nemcom. Plánoval sa vrátiť domov. Jeho mama aj sestry sú dodnes Nemky. Otec pred tromi rokmi zomrel.

Prečo sa chcel vrátiť? Vyťahuje príhodu, ktorá sa podľa neho dnes ťažko vysvetľuje aj chápe. „Keď som sa po desiatich rokoch v marci 1990 vrátil na to sídlisko, tak to bolo úžasné. Tie isté stromy, tí istí ľudia, nič sa nezmenilo, možno noví dvaja sa prisťahovali.“

Keď navštívil rodinu, známych, páčilo sa mu, ako sa správajú. „S Nemcami som vychádzal dobre, ale v ich každodenných situáciách som si viackrát povedal, že takto by som nereagoval. Lepšie to opísať neviem.“

Foto - tasr
Foto – TASR

Byt Sulíkovcov štát po emigrácii zhabal, v tom istom vchode však bývali aj starí rodičia v trochu menšom byte. Sulík prišiel v marci 1990 akurát v čase, keď prebiehalo dedičské konanie po ich smrti.

Klondajk po návrate

V lete založil so susedom z Ostredkov Dušanom Vadovičom a jeho známym Mariánom Mýtnym firmu Intercontact, predchodcu Fax & Copy. „Oni dvaja mali už predtým pokusy niečo dovážať, ale nevedeli jazyk.“ Sulík doviezol dva počítače, rolky termopapieru do tlačiarní, malé prenosné kopírky. „Vedeli sme to predať za dvojnásobok.“

Podobne opísal svoj prvý veľký zárobok aj Boris Kollár. Počítač za 200-tisíc korún predal v Československu za milión. Sulík hovorí, že až také marže nemal. „Bol to naozaj „klondajk“, úžasné. Ráno som nevedel, ako skončí môj deň, čo budem robiť večer, kde budem spať. Vždy som bol v ruksaku zbalený.“

Prvé dieťa – dcéra Alexandra sa mu narodila v roku 1994. Dnes má 22 a končí štúdium práva v Amsterdame. Syn má 20 a je programátor. So štúdiom informatiky prestal. Pri otcovi boli aj vo volebnú noc. Okrem nich má Sulík s družkou dve malé deti: Viktóriu a Huga, bývajú v byte so záhradou na Kolibe.

„Keď sme emigrovali, tak som nechápal, ako si jedni známi zariadili byt, rovno z obývačky mali záhradku. Hovoril som si, že takto by som to raz chcel.“ Ešte predtým býval v dome v Limbachu, po rozvode ho predali a kúpil si byt v širšom centre Bratislavy neďaleko ministerstva financií. „Hovoril som si, že raz chcem byť ministrom.“

Keď v roku 2001 odišiel z vedenia Fax & Copy, chvíľu nepracoval. „Bol som privatier, mal som úžasný život.“ Cez známych Klimešovcov z Trendu, kde bol Sulík na začiatku krátko riaditeľ, si vybavil trojminútové stretnutie s Ivanom Miklošom, vtedajším ministrom financií. Dal mu papier, kde bolo napísané, kto je a akú má predstavu daňovej reformy. „A už to išlo.“ Jeho koncept rovnej dane sa za Mikloša stal realitou – bola to novinka, ktorú si všimli aj vo svete.

Neskôr bol poradcom aj ministrovi financií Jánovi Počiatkovi zo Smeru a potom sa rozbehla jeho vlastná politická kariéra: založil v roku 2009 Slobodu a solidaritu, stal sa v roku 2010 nečakane predsedom parlamentu, po jeho konflikte pre euroval padla vláda, prežil odchod svojich najbližších ľudí zo strany a teraz je nečakane líder pravice.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

 

Ako definujeme čestnosť

„Ak definujeme čestnosť ako nekradnutie, tak je čestný,“ hovorí Juraj Miškov, ktorý so Sulíkom zakladal SaS, neskôr sa rozišli a Miškov založil stranu Skok. „Je čestné stretávať sa s Kočnerom? Alebo inými problematickými osobami?“ pýta sa Miškov na vec, ktorá Sulíkovi výrazne skomplikovala politický život. V januári 2012, keď bol predsedom parlamentu, bolo zverejnené video, ako Sulík u pochybného podnikateľa Mariána Kočnera rozoberá politickú situáciu. Kamera bola pravdepodobne v Kočnerovom termostate. Sulík sa za stretávanie s Kočnerom ospravedlnil, pripísal to svojej naivite a neskúsenosti.

„Sulík sa napríklad stretol s jedným významným komentátorom a chcel od neho, ešte v čase, keď som bol v SaS, aby napísal, že Brhel je môj bratranec. To vnímam nečestne. Pre mňa existujú nejaké hranice a on ich má posunuté niekde ďalej, alebo ich nemá,“ hovorí Miškov.

Kedysi blízki spolupracovníci sa zoznámili na mori, na regate na Istrii. Predseda SaS súťažil na jachte v tíme Fax & Copy. Neskôr bol s rodinou aj na Miškovovej jachte.

S Miškovom a Krajcerom sa rozišli. foto - TASR
S Miškovom a Krajcerom sa rozišli. foto – TASR

Keď Sulík nevedel presadiť odvodový bonus, Miškov mu sprostredkoval stretnutia s viacerými politikmi. „V lete 2008 ma zavolal na obed a povedal mi, že pochodil všetky strany a nikto to nechce a jediný spôsob, ako to presadiť, je založiť politickú stranu. Ty, ja, Ďuro Droba a Jozef Mihál.“

„Bolo nás málo, ale rozhodol som sa mu pomôcť,“ povedal Miškov. Sulík je podľa Miškova líder, ale chýba mu schopnosť počúvať a schopnosť dohodnúť sa. O „sociálnom autizme“ hovoria viacerí ľudia, ktorí s ním pracovali, bolo im čudné napríklad aj to, že Sulík neudržiaval žiadne vzťahy s rodičmi a niekedy ich aj roky nevidel. Sulík podľa ich pozorovania nevníma význam vzťahov a ľudia sú preňho čísla. Ak niekomu do očí povie niečo kruté, nenapadne mu, že tým môže aj ublížiť.

„Raz som išiel na nejakú párty a Sulík hovorí, že ide so mnou. Povedal som, počkaj, ale ty nemáš pozvánku a on mi odpovedal: Nech ma skúsia vyhodiť,“ popisuje jeho známy.

Máte sociálne cítenie? „Myslím si, že mám,“ odpovedá Sulík. Svoj imidž sociálneho autistu si vysvetľuje tým, že ako politik hovorí o systémových riešeniach a nešperkuje to tým, ako sa ho dotýka nešťastie alebo chudoba ľudí.

Dôkazom jeho empatie má byť aj to, že pomáha viacerým ľuďom – napríklad platí školu rómskej dievčine alebo kúpil vozík pre postihnuté dieťa.

Video: Sulík o Merkelovej a Radičovej
autor: Martina Pažitková

Vie si predstaviť aj to, že pôjde do hladovej doliny.„Viem si predstaviť, že tam pôjdem, ale neviem si predstaviť, že im hovorím niečo iné ako to, čo hovorím – že sa musí dariť zamestnávateľom. No nie som Iveta Radičová, ktorá bola v tomto slovenská špička, ale za to viem rátať z hlavy a rozprávať dobré vtipy.“

Radičová: Nebola to zrada, ale snáď to už pochopil

Iveta Radičová sa so Sulíkom zoznámila pri téme odvodového bonusu. „Pamätám si jeho presvedčenosť, zanietenosť, ťažkú diskusiu, či vôbec odvodový bonus môže mať nejaké mínus, nepripúšťal to. Napokon pripustil aspoň korekcie pri dôchodkoch. Rozdielny názor sme mali aj pri návrhu daňovo-odvodovej reformy za našej vlády, s ktorým som zásadne nesúhlasila.“

Sulík bol jej poradca, keď bola ministerkou práce. „Vždy som veľmi počúvala jeho argumenty, mali svoj ekonomický racionálny základ. Ale život sa nedá zúžiť len na jeho ekonomickú efektivitu. Medzi ekonomickou a sociálnou spravodlivosťou nie je rovná sa, často je to práve naopak.“

Má podľa Radičovej predseda SaS sociálnu empatiu? „Oslovuje skupinu, ktorú chce osloviť so svojím jasným ekonomickým programom. Ide o malých, drobných podnikateľov, živnostníkov, to je jeho vrstva a je v tom konzistentný. Je pravdou, že ostatné vrstvy spoločnosti sú mu vzdialenejšie, ale on je presvedčený, že keď vyrieši podnikateľský segment, tak rieši aj situáciu týchto ľudí cez ich zvýšené mzdy a možnosť zamestnať sa. Dnes už azda vie, že takto jednoducho a lineárne to v spoločnosti nefunguje.“

Radičová bola pri tom, keď sa Sulíkovi narodili obe deti. „Pred očami sa mi racionálny človek roztopil. No vie byť niekedy vo svojom hodnotení iných až krutý a nespravodlivý.“

Keď padala Radičovej vláda. foto - TASR
Keď padala Radičovej vláda. Foto – TASR

Hlasovanie Sulíka a SaS o eurovale, ktoré v roku 2011 znamenalo pád jej vlády, za zradu nepovažuje. „Zrada je, keď vám niekto do očí hovorí niečo iné a potom sa od chrbta spreneverí dohode, to nebol tento prípad. Kvalifikujem to ako stret dvoch svetov. Azda už dnes by Richard pripustil, že tak, ako on mal svoje princípy, tak ich mala aj tá druhá strana a že to nebol súboj principiálneho s tými ostatnými bez tváre. Keď sa toto naučí a začne to vnímať, tak mu nebudem musieť posielať žiadnu sms-ku.“

Sulík je vnímaný ako politik, ktorý nekradne. Prečo sa nikdy nerozišiel s Ľubomírom Galkom napriek jeho škandálu s odpočúvaním na ministerstve obrany? Galka vtedy Radičová odvolala z funkcie. „Mám svoju teóriu, ale asi si ju nechám radšej pre seba. Podľa mňa ich spájajú nejaké tajomstvá,“ hovorí Juraj Miškov s tým, že Galko asi na Sulíka vie niečo, čo by mu nepomohlo.

Neoficiálne sa hovorí o tom, že Galko urobil pre Sulíka ešte ako minister obrany viaceré spravodajské služby, ktorých zverejnenie by mu mohlo poškodiť. Sulík to odmieta a Galka dlhodobo obhajuje.

Zátišie zo Sulíkovej kancelárie. Foto N - Tomáš Benedikovič
Zátišie zo Sulíkovej pracovne v centrále SaS. Foto N – Tomáš Benedikovič

Verejné žúry si odpustím, aspoň na chvíľu

Sulíkovi veľmi záleží na tom, čo o ňom píšu médiá. Keď si Denník N týždeň pred voľbami vypýtal od predsedov všetkých strán výpis z registra trestov a daňové priznanie, Sulík dokument doniesol osobne do redakcie ako prvý.

Denne číta na webe Denník N, Denník SME, Hospodárske noviny a aktuality.sk. Sleduje nemecké médiá – FAZ, Die Zeit, Focus, Die Welt. Aspoň raz za deň je na Facebooku.
Internet ho kedysi „stvoril“. Sulíkove blogy patria dodnes medzi najčítanejšie texty.

Hovorí, že vie rokovať v angličtine, aj keď v Bruseli vystupuje buď po nemecky, alebo po slovensky. „Anglicky sa dohovorím bez problémov.“

V auguste 2013 zverejnil Nový čas fotku opitého Sulíka s obliatym tričkom a mladou ženou v náručí.
„Prišla dievčina, že sa chce odfotiť. Už som vedel, že to nebude dobré, ale kolega mi hovorí, že to je v pohode, to je moja zamestnankyňa, o týždeň sa pohádali a ona poslala fotky do Nového Času,“ hovorí Sulík, ktorý si cez volebnú noc porezal ruku a musel odísť na pohotovosť. Priznáva, že je pôžitkár, ale nemyslí si, že bol na verejnosti opitý často.

To, že mu na nejakej oslave stúpne alkohol do hlavy, považuje za bežné. „Súhlasím, že intenzívny nočný verejný život by som si musel odpustiť, minimálne kým by vláda nepreukázala nejaké výsledky, tomu rozumiem. Rovnako aj tomu, že si nemám obliecť tričko s nápisom Fico chráni zlodejov,“ smeje sa. Ako predseda parlamentu obedoval s veľvyslancami nahodenými v oblekoch iba v košeli s krátkym rukávom.

„Niekoľkokrát som užil marihuanu a nikdy nič iné. Tie Ficove reči o kokaínových večierkoch, to je čistý výmysel. Kokaínu som sa v živote nedotkol, preto som išiel aj na ten test.“ A ženy? „Ak sa pýtate na ženy, nie som ženatý a žijem s družkou, takto vám odpoviem.“ Družku mu vraj každý závidí, aká je tolerantná.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pokojnejší?

Sulík hovorí, že má niekoľko kamarátov a menuje: Šembera, Král, Boskovič, Kočiško. Hoci chvíľu hrával na škole hokej, kolektívne športy už pre neho nie sú, teraz hrá iba squash a chodí behať.
Nemá obavy, či zvládne premiérsku rolu. „V roku 2010, keď sme mali tiež 12 percent, som normálne cítil, ako moje telo naprodukovalo obrovské množstvo hormónov a bol som vo vytržení, teraz som ten úspech zvládol oveľa lepšie.“
V centrále SaS bol cez volebnú noc divoký žúr. O dvanástich percentách pred voľbami ani nesnívali, prieskumy ukazovali, že budú radi, ak sa strana dostane do parlamentu.

„Ešte pred výsledkami vo volebnú noc mi povedal, že je preňho dôležité, aby sme my dvaja vychádzali, a dokonca ma objal a urobil všetky tie veci, ktoré ľudia robia, ak majú niekoho radi,“ hovorí Sulíkova kolegyňa Lucia Nicholsonová, ktorá má na veľa vecí opačný názor ako on. Pozitívna emócia, ak ju Sulík prejaví, podľa nej nie vždy prežije zajtrajší deň, pretože Sulík nevníma svet „úplne štandardne“.

„Napríklad my sme teraz z neho všetci odpadnutí, ako prekračuje sám seba. Vedeli sme, že je pripravenejší ako roky predtým, ale z tohto sme uveličení a sme naňho hrdí.“

Sulík a SaS

Voľby 2016

Teraz najčítanejšie