V Markíze je vzbura, Kovačiča podporilo vyše 100 kolegov. Televízia okamžite prerušila Na telo

Za moderátora politickej debaty Na telo Michala Kovačiča sa postavilo 112 kolegov a žiadajú, aby mohol ďalej moderovať reláciu. Kovačič v nedeľu mimoriadne vystúpil na záver relácie s kritickým príhovorom o pokusoch cenzurovať jeho reláciu a spravodajstvo v Markíze.

K podpore sa pridali aj populárne a dlhoročné tváre komerčnej stanice: moderátori Televíznych novín Viktor Vincze, Jaroslav Zápala, Danica Nejedlá, Zuzana Čimová, reportéri a reportérky Ján Tribula, Michal Hečko, Gabriela Kajtárová, Martina Töröková, Viktor Serebryakov či Adel Ghannam, ale aj regionálni reportéri či kameramani, strihači a editori. (Kompletný zoznam pracovníkov a spolupracovníkov Markízy, ktorí vyhlásenie podpísali, je na konci článku.)

V stanovisku píšu, že za vystúpením Kovačiča v celom rozsahu stoja. „Považujeme za neakceptovateľné, aby moderátor najúspešnejšej politickej relácie v krajine musel okrem tlakov politikov čeliť aj tlakom vlastného vedenia.“

Kovačič podľa nich vytvoril z Na telo svojím profesionálnym prístupom najsledovanejšiu politickú reláciu na trhu. „Jeho zrušenie je preto jednoznačne proti záujmom televízie a teda nás všetkých.“

Ide o prvú takúto vzburu v redakcii spravodajstva a publicistiky v dlhodobo najsledovanejšej televízii na Slovensku, keď sa jej členovia otvorene postavili svojmu vedeniu a začali sa takýmto spôsobom brániť politickým tlakom a snahám o zásahy zvnútra televízie.

Vedeniu dávajú tri dni, hrozia kolektívnym odporom

Generálneho riaditeľa Markízy Petra Gažíka a riaditeľa Centra spravodajstva a publicistiky Michala Kratochvíla žiadajú, aby sa do troch dní písomne zaviazali, že relácia bude pokračovať „v slobodnej dramaturgii a s rovnakým moderátorom aj po letnej prestávke“. „V opačnom prípade využijeme všetky právne kroky kolektívneho odporu, ktoré nám umožňuje zákon,“ avizujú vo vyhlásení podpísaní pracovníci Markízy. Čo presne by spravili, stanovisko nespomína.

Vo vyhlásení podotýkajú, že ich kroky nie sú „pokusom o boj s vedením, iba snahou o zachovanie slobody spravodajstva Markízy“.

Vedenie Markízy na to reagovalo oznámením, že okamžite prerušuje vysielanie relácie Na telo a Na telo Plus, ktoré moderoval Michal Kovačič. „Moderátor zneužil vysielací čas na prezentovanie osobných názorov v rozpore so zákonom o mediálnych službách a etickým kódexom novinára,“ zdôvodnila Markíza v stanovisku, ktoré poskytol PR manažér Lukáš Kočišek.

Televízia Markíza uviedla, že ako oprávnený vysielateľ nesie redakčnú zodpovednosť za účinnú kontrolu nad obsahom vysielania. Za internú záležitosť označila vyvodenie dôsledkov voči Kovačičovi za porušenie povinností.

Prečo sa kolegu Kovačiča rozhodla podporiť, reportérka spravodajstva Martina Töröková zverejnila: „Nežijeme štandardné ani pokojné časy. Kritika a kontrola moci nie je prejav nenávisti, ale esenciálna novinárska práca.“ Novinársku prácu sa podľa jej slov snažia robiť najlepšie, ako vedia. „Nič iné tým nesledujeme.“

Môže to ohroziť správy?

Zatiaľ nie je jasné, kam môže spor vyeskalovať a či to môže ohroziť aj vysielanie Televíznych novín, ktoré patria medzi najsledovanejšie spravodajstvá v krajine. V priemere ich sleduje zhruba pol milióna divákov.

Markíza sa v januári pochválila, že jej Televízne noviny predbiehajú v sledovanosti aj konkurenčné Noviny Joj a Správy RTVS.

Aký bude osud Kovačiča v Markíze?

Kovačič sa v pondelok popoludní stretol s generálnym riaditeľom Markízy Petrom Gažíkom, preberať mali moderátorovu kritiku pomerov v televízii počas živého vysielania a čo s ním bude ďalej.

Po schôdzke Kovačič na sociálnej sieti napísal, že mu vedenie oznámilo, že Na telo končí, a preto nemajú preňho prácu. „Mám teda byť doma, kým sa mi neozvú. Platí to okamžite od dnešného dňa,“ uviedol. V statuse poďakoval kolegom za podporu. „V zlomových bodoch je dôležité ukázať jasné hodnoty. Pre nás je to sloboda, nezávislé médiá a demokracia.“

Z Kovačičovho vystúpenia v Na telo bolo jasné, že o ňom vedenie televízie vopred nevedelo. Vyjadril jasný nesúhlas so zoškrtaním epizód pred letnou prestávkou. V nedeľu 2. júna malo byť posledné vydanie Na telo až do septembra. Televízia minulý týždeň tiež oznámila, že debata sa po lete nemusí vrátiť v pôvodnej podobe.

Napätie vznikalo aj pre výber hostí a bojkot zo strany koaličných politikov, ktorí od apríla odmietali v relácii vystupovať.

Na utorok bola naplánovaná epizóda Na telo Plus a na nedeľu spomínané posledné vydanie debaty Na telo, ktorá mala byť venovaná blížiacim sa eurovoľbám – účasť do nej už potvrdili zástupcovia opozície. Pozvanie dostala aj koalícia, no účasť nesľúbila.

Čo hovoril v mimoriadnom príhovore v Na telo

Kovačič v nedeľu na záver Na telo varoval pred „orbanizáciou našich televízií“, podľa neho sa neodohráva len boj o nezávislosť verejnoprávnej RTVS, ale aj o komerčné televízie, teda okrem Markízy aj Joj a TA3. „Ak to nezastavíme, bude to mať zničujúce následky pre slovenskú demokraciu,“ hovoril moderátor.

Vo svojom príhovore Kovačič otvorene prehovoril o tom, že čelia tlakom nielen od politikov, ale aj vlastného vedenia. Povedal, že vedenie Markízy sa pokúša cenzurovať jeho reláciu a aj televízne spravodajstvo. „Naša redakcia sa nezľakla, zomkla sa a spoločne sa im postavila, dodnes majú (Televízne noviny) úplne inú podobu než tú, do akej ich naše vedenie tlačí,“ hovoril do kamery Kovačič.

Vedenie televízie Markíza v nedeľu odmietlo akékoľvek obvinenia z cenzúry ako „nekorektné a neodôvodnené“ a tvrdí, že Na telo uplynulé týždne podporovali práve uplatnením prázdneho kresla, keď koaličný predstaviteľ neprijal pozvanie. To znamená, že keď politik odmietol prísť, moderátor pozval opozičného politika a nechal prázdnu stoličku.

Kovačičovi začali už v nedeľu vyjadrovať kolegovia podporu na sociálnych sieťach, medzi prvými ho zdieľaním jeho vystúpenia z Na telo podporili reportér spravodajstva Adel Ghannam, populárny moderátor Viktor Vincze, ale aj redaktori Martina Töröková, Martin Prôčka, Marian Lechan a Tomáš Velecký.

Markízu ovláda česká skupina PPF

Markíza vznikla v roku 1996 a od roku 2020 ju ovláda česká finančná skupina PPF, za ktorou je známa rodina Kellnerovcov. Ide o najväčšiu súkromnú investičnú skupinu v strednej a východnej Európe.

Terajší šéf Markízy Gažík kedysi viedol mobilného operátora O2, za ktorým tiež stojí PPF.

Stanovisko k situácii v Markíze sme sa pokúšali zohnať aj od Renáty Kellnerovej, ktorá sa angažuje vo vedení PPF po smrti svojho manžela Petra Kellnera. Okrem médií má skupina investície v oblasti telekomunikácií, biotechnológiách či v strojárstve.

Z PPF nás však odkázali na tlačové oddelenie Markízy s tým, že ide o „internú záležitosť tejto televízie“.

To, že sa v pozadí odohráva tichý boj o Markízu, písal Denník N už koncom februára. Napätie v redakcii spravodajstva začalo narastať po tom, ako dlhoročného šéfa spravodajstva Markízy Henricha Krejču v decembri nahradil český novinár Michal Kratochvíl, ktorý dovtedy pôsobil ako šéfredaktor a zástupca vedúceho spravodajstva TV Nova.

Ľudia z televízie vraveli, že Kratochvíl presadzuje menší dôraz na politické správy a redaktorov nabáda, aby sa vyhýbali konfrontáciám s vládnymi politikmi.

V posledných mesiacoch nastal posun vo vysielaných reportážach, v ktorých sa takmer neobjavovali konfrontácie redaktorov s vládnymi politikmi, ktorí odmietali odpovedať na ich otázky, hoci sa diali. Markíza tieto situácie do spravodajstva nezaraďovala, lebo vedenie televízie a redakcie sa snažilo nepôsobiť voči politikom „zbytočne konfrontačne“. Zachytenie takejto situácie má pritom výpovednú hodnotu a nie je len exhibíciou reportérov naháňajúcich politikov.

Čo môžu rebelujúci spraviť? Prichádza do úvahy štrajk?

Tváre Markízy odmietajú hovoriť, aký kolektívny odpor zvažujú. Právnička Marianna Leontiev, ktorá sa špecializuje na pracovné právo, vraví, že jedným z nástrojov kolektívneho odporu je, ak sa pracovníci rozhodnú podať hromadne výpovede.

Ak by sa napríklad väčšina spravodajského tímu rozhodla odísť, mohlo by to dostať Markízu do komplikovanej situácie a pod tlak, ak by nemala dostatok ľudí na prípravu správ.

Ďalšou možnosťou je, že by spravodajské odbory, ktoré v Markíze založili v marci a ich predsedom je práve Kovačič, začali s televíziou rokovať o uzavretí kolektívnej zmluvy. Ak by tieto rokovania stroskotali aj po rokovaní so sprostredkovateľom, tak by podľa právničky prichádzalo do úvahy vyhlásenie štrajku.

„Jeho organizácia však musí spĺňať viacero podmienok stanovených zákonom,“ hovorí Leontiev. Ešte pred ostrým štrajkom by prichádzalo do úvahy vyhlásenie štrajkovej pohotovosti.

„Štrajková pohotovosť nie je zákonne upravená, ale je to takisto forma nátlaku,“ vraví právnička.

Moderátor Kovačič podľa nej požíva vyššiu pracovnoprávnu ochranu tým, že je predsedom odborov v Markíze. „Jeho prepustenie je možné len s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov,“ vysvetľuje Leontiev. Ak by zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas, podľa nej by bola výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru moderátora neplatné.

Z konca 90. rokov minulého storočia je známy boj o Markízu, keď sa Marian Kočner pokúšal zmocniť televízie. Bolo to krátko pred voľbami v roku 1998, keď opozícia bojovala proti tomu, aby pri moci ostal Vladimír Mečiar. Na tribúne pred Markízou vtedy vystúpil aj mladý politik SDĽ Robert Fico, ktorý obhajoval slobodu slova a odmietal snahy o cenzúru Markízy.