Keď v krajine vládnu populisti, za slobodu musia bojovať mestá, hovoria primátori viac ako tridsiatky miest, ktorí sú v týchto dňoch v Bratislave. Zišiel sa tu Pakt slobodných miest.
Toto zoskupenie pôvodne vytvorili Bratislava, Praha, Varšava a Budapešť ešte v roku 2019, keď na Slovensku vládla tretia vláda Roberta Fica, českým premiérom bol Andrej Babiš, v Poľsku ešte vládla strana Právo a spravodlivosť (PiS) a v Maďarsku Viktor Orbán. Odvtedy pribudlo vyše tridsať miest, medzi nimi napríklad Berlín, Los Angeles, Kyjiv či najnovšie Charkiv.
Primátori Paktu slobodných miest teraz na samite v Bratislave prijali deklaráciu, v ktorej vyjadrujú znepokojenie nad rozšíreným populizmom v národných vládach, ako aj úpadkom dôvery k verejným inštitúciám a zdôrazňujú úlohu miest pri ochrane demokracie a otvorenej spoločnosti.
Proti politicky motivovanému násiliu a o úpadku demokracie
Primátori v takzvanej Bratislavskej deklarácii kritizujú trend „úpadku demokracie“ v národných vládach, ktoré monopolizujú verejné inštitúcie a súdnu moc, bojujú proti slobodným médiám, šíria hoaxy či dezinformácie a nepotizmus vo verejných funkciách.
„Nacionalistický šovinizmus a hegemonistické tendencie autoritárskych režimov a xenofóbia podkopávajú hospodársku, sociálnu a územnú stability komunít po celom svete,“ uvádza sa v deklarácii.
Deklarácia v tejto súvislosti nespomína žiadnu konkrétnu krajinu.
Signatári v deklarácii, ktorá vznikla necelé dva týždne po atentáte na premiéra Roberta Fica, rázne odsudzujú akékoľvek politicky motivované násilie a vyzývajú na zastavenie rastúcej polarizácie, chcú pokojný a vecný dialóg.
„Liberálna demokracia prechádza ťažkým obdobím a verím, že pre demokratických lídrov je najväčšou prioritou podporovať ju nielen tým, čo hovoríme, ale aj tým, čo robíme,“ povedal Vallo.

Ukrajina: pridal sa Charkiv, ktorý Rusi opäť bombardovali
Od roku 2021 je jednou z hlavných tém samitov Paktu slobodných miest ruská agresia na Ukrajine. O situácii u našich východných susedov rokovali primátori aj v Bratislave.
Pakt úzko spolupracuje s ukrajinskými mestami už od čias pred ruskou inváziou, najmä s Kyjivom a ďalšími väčšími mestami. Začiatkom roka 2022 sa na základe výzvy štyroch zakladajúcich členov paktu stal členom aj primátor Kyjiva Vitalij Kličko.
V pondelok sa zoskupenie rozšírilo o ďalšie tri mestá – Reykjavík, hlavné mesto Islandu; bulharskú metropolu Sofia a ukrajinský Charkiv.
Primátor Charkiva Ihor Terechov mal pôvodne tiež pricestovať do Bratislavy, nakoniec však neprišiel z dôvodu ruského útoku na veľké nákupné centrum, ku ktorému došlo v sobotu.
„Charkiv patrí medzi najviac skúšané mestá na Ukrajine, preto pán primátor dnes nemôže byť s nami,“ povedal Vallo.
Za ukrajinské členské mestá paktu hovoril na pondelkovej tlačovej konferencii primátor Ľviva Andrij Sadovyj. „Ďakujem za vašu podporu Ukrajiny a Charkiva, ktoré dnes bojujú za našu spoločnú demokratickú budúcnosť. Verím v naše spoločné víťazstvo. Sláva Ukrajine,“ povedal v krátkom prejave Sadovyj.
Primátori: Zvrátiť to môžu mestá
„Ukazuje sa, že mestá môžu byť dôveryhodné, byť zdrojom zmeny aj nositeľom pokroku,“ povedal primátor Varšavy a spoluzakladateľ paktu Rafał Trzaskowski.
Primátori vyhlasujú, že mestá majú zvrátiť „tento pochmúrny trend“ cez lokálne projekty a zapojenie aktívnych obyvateľov. „Tam, kde vlády zlyhávajú, sú to práve mestá a regióny, ktoré ešte stále môžu stáť na strane demokracie,“ povedal Matúš Vallo.
Podľa signatárov je dôležité, aby mali férový prístup k peniazom, či už domácim, alebo zahraničným. Vallo už dlhšie upozorňuje na výpadky príjmov hlavného mesta, ktoré spôsobila takzvaná legislatívna smršť vlády na čele s OĽaNO. Spolu s primátormi Varšavy, Budapešti a Prahy ešte v roku 2022 kritizovali proces rozdeľovania peňazí z plánu obnovy.
Súčasťou pondelkového samitu sú aj dve verejné diskusie v SNG, v ktorých sa predstavia primátori viacerých členských miest paktu. Prvá sa bude venovať úlohe primátorov a miest pri obrane demokracie v Európe. Druhá bude skúmať, ako môžu mestá vychovávať svojich obyvateľov k demokratickejším a otvorenejším postojom k svetu a svojmu okoliu.
Primátori Paktu slobodných miest, ktorí v pondelok pricestovali do Bratislavy, sa zúčastnia aj na medzinárodnej konferencii o mestskom plánovaní zameranom na deti Start With Children v Starej tržnici, ktorá sa uskutoční v stredu a vo štvrtok. Ako píšu v deklarácii, konferenciu vnímajú ako sprievodnú udalosť, ktorá dokazuje, že bezpečnosť detí v mestskom prostredí je pre nich priorita.

Pakt slobodných miest: pridalo sa už viac ako 30 miest
Pakt slobodných miest založili v roku 2019 primátori Budapešti, Bratislavy, Varšavy a Prahy s cieľom chrániť a podporovať hodnoty slobody, ľudskej dôstojnosti, demokracie, rovnosti, dodržiavania práv, sociálnej spravodlivosti, tolerancie a kultúrnej rozmanitosti, ale aj pomenovávať najvážnejšie výzvy spoločnosti a vystupovať proti populizmu.
Pakt vznikol rok po vražde novinára Jána Kuciaka počas vlády koalície Smeru, SNS a Mosta-Híd.
Maďarsko aj Poľsko vtedy čelili sankčnému procesu podľa článku 7, keďže EÚ vyjadrila obavy z porušovania princípov právneho štátu.
Česká vláda Andreja Babiša zasa čelila dotačnému škandálu v súvislosti s financovaním premiérovej firmy Agrofert.
Odvtedy sa k paktu pripojilo vyše tridsať ďalších miest vrátane Berlína, Amsterdamu, Barcelony, Florencie, Frankfurtu, Los Angeles, Tchaj-peja, Viedne a ďalších.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Matúš Zdút
































