ChatGPT je o dve úrovne nad slovenským školstvom. Odborník vysvetľuje, prečo by sa ho deti mali učiť používať

Kedysi bol pre školy prelomovým vynálezom internet a smartfóny – namiesto memorovania informácií priniesol potrebu triediť a orientovať sa v nich. Podobnú revolúciu dnes prináša generatívna umelá inteligencia, teda nástroje ako ChatGPT.

Ukážme si to na príklade úlohy, ktorú dostanú žiaci: Napíšte referát o tom, kto ako prvý zistil, že Zem je guľatá, a ako na to prišiel? Kedysi si to museli deti vyhľadať v knižnici, neskôr im stačilo na školskom počítači hľadať odpoveď na internete. O pár rokov na to si to mohli nájsť za pár sekúnd v mobile pod lavicou. No a dnes stačí, že napíšu otázku do ChatGPT, ktorý im vypľuje hotový referát.

Ako tento nástroj zmení školstvo? Podľa výskumníka Mareka Urbana je dôležité, aby sa deti naučili v škole narábať s ChatGPT tak, aby ho mohli efektívne využívať a nenechali sa ním oklamať.

Marek Urban z Psychologického ústavu Akademie věd České republiky pracoval na výskume o tom, ako študenti využívajú ChatGPT.

Pred rozhovorom ste mi odporučili pozrieť si film Prvý kontakt (Arrival). Je o lingvistke, čo sa snaží nájsť spoločný jazyk, ktorým sa dokážu dorozumieť mimozemšťania a ľudia. Prečo je tento film relevantný k téme umelej inteligencie vo vzdelávaní? 

Skúste si predstaviť školskú triedu plnú detí. Ste žiak, preberáte učivo, ale bojujete s tým, je to ťažké a nerozumiete tomu. Máte dve možnosti. Buď s tým budete naďalej bojovať sama, alebo požiadate o pomoc spolužiaka, ktorý tomu rozumie. Ale ak si vyberiete druhú možnosť a požiadate o pomoc, môže v tom byť háčik.

Aký? 

Sociálne vzťahy. Možno je to spolužiak, s ktorým sa až tak nekamarátite, je nadaný alebo medzi deťmi nie je obľúbený. Stáva sa často, že kvôli rôznym sociálnym vplyvom radšej nepožiadate o pomoc, aj keď by ste ju potrebovali. Do hry zrazu prichádza ChatGPT. Všetky sociálne zábrany pri ňom odpadávajú. Je to najlepší spolužiak v triede, ktorého sa viete opýtať všetko, čo potrebujete. Ale je to iba nástroj, s ktorým sa potrebujete naučiť komunikovať.

Ako lingvistka, ktorá hľadala spoločný jazyk pre človeka a mimozemšťanov? 

Áno, pretože ChatGPT je sociálny agent. Nie je to Excel, kde naťukáte čísla a vzorce a vypľuje vám tabuľky. Je to agent, s ktorým potrebujete viesť rozhovor a naučiť sa, ako sa s ním rozprávať tak, aby ste dostali pomoc, ktorú potrebujete. Je to spolužiak, s ktorým sa rozprávate bez rizika, že to bude divné alebo trápne.

Poslali ste mi aj video, ktoré ukazuje, aké je to pracovať s nasadenými okuliarmi virtuálnej reality. Človek s VR okuliarmi síce sedí doma pri stole, ale môže si zmeniť okolie na slnečnú lúku alebo dokonca povrch Mesiaca. Malú obrazovku laptotu, ktorý má pred sebou, si vďaka okuliarom zmení na veľký počítač. Nakoľko je to relevantné v tejto téme? 

Máme rôzne rozvíjajúce sa technológie, každá z nich je ešte len v začiatkoch, ale sľubujú obrovský pokrok vo vzdelávaní. Zatiaľ tieto rôzne technológie nie sú navzájom prepojené. Keď sa to stane, bude to obrovská revolúcia. Predstavte si, že zrazu ChatGPT získa tvár a dostane hlas a spolu budete objavovať napríklad gravitáciu na mesiaci alebo spolupracovať na vyriešení akéhokoľvek problému.

Takže napríklad by mohli mať deti VR okuliare v triede a zdalo by sa im, že sa všetci spolu učia na lúke? 

Napríklad aj to, ale na mysli som mal skôr revolúciu v tom, ako budeme pracovať, komunikovať medzi sebou alebo vôbec vytvárať nové veci. Nedávno som strávil polrok v USA na vzdelávacom projekte – vytvárajú hru, ktorá má deťom pomôcť rozvíjať vedecké myslenie. Deti v hre riešia záhady a popritom sa zlepšujú v čítaní vedeckých textov. Je to náročná práca, veľký tím grafikov animuje postavičky, herci ich dabujú. Ja som im povedal: Je super, že to robíte, ale prečo takto komplikovane? Veď generatívna umelá inteligencia vám vytvorí hlas a nepotrebujete hercov. Nepotrebujete prácnu animáciu, lebo ju urobí AI (artificial intelligence, v preklade umelá inteligencia – pozn. red.).

Čo vám povedali? 

Samozrejme som tým nahneval veľa ľudí. Väčšina mi oponovala, že ľudská práca sa nedá nahradiť. Ale boli tam asi dvaja-traja, ktorí si povedali, že na tom skúsia pracovať s pomocou umelej inteligencie. Budúcnosť je práve v týchto dvoch ľuďoch. Pretože ľudia, ktorí budú využívať AI, budú vo svojej práci oveľa efektívnejší, rýchlejší, spravia viac vecí za rovnaký čas.

Aký prelomový je ChatGPT spomedzi inovácií, špeciálne pre deti a školy? 

Ukážme si to na Bloomovej taxonómii vzdelávacích cieľov z roku 2001. Tá poskytuje zoznam šiestich slovies, ktoré majú pomôcť učiteľom pri definovaní vzdelávacích cieľov. Úplne naspodku je zapamätávanie – je to štandard slovenského školstva. Učíte sa fakty, dátumy slávnych bitiek alebo naspamäť básničky. Ďalej na rad prichádza porozumenie. Nechcete, aby si to deti iba zapamätali, ale aby pochopili vzorec alebo vzťahy medzi krajinami, ku ktorým došlo k vojne. To je tak trochu svätý grál slovenského školstva, školy sa snažia dosiahnuť aspoň túto nadstavbu nad memorovaním.

Nad tým je však ešte veľa ďalších úrovní. 

Ďalšou je aplikácia informácií. Nestačí iba rozumieť informáciám, ale chceme, aby ich deti vedeli aj využiť v praxi. Napríklad toto je základ vzdelávacích programov v USA. Ďalšou úrovňou vzdelania je analýza informácií. Nestačí, že ich viete aplikovať v praxi, ale ide o schopnosť rozmeniť informácie na drobné kúsky. Pozrieť sa na to, aké sú medzi nimi vzťahy, ako na seba nadväzujú a ako daná vec funguje. V americkom školstve je táto úroveň ich najvyšším cieľom.

Ako do toho vstupuje ChatGPT? 

Tento nástroj sa vo svojom fungovaní dostal práve na štvrtú úroveň, teda analýzu. Rozumie informáciám, ktoré sa mu predložia, dokáže ich aplikovať v podobne platných situáciách a dokáže rozanalyzovať akýkoľvek text – a postupne už aj obraz, video, audionahrávku – do najmenších detailov. ChatGPT však nedokáže robiť dve najvyššie úrovne, a to je vyhodnocovanie a kreativita.

O čo ide? 

Nedokáže informácie dostatočne dobre vyhodnotiť. Je to dobrý nápad? Čo by si zmenil, aby bol text zaujímavejší? Nejakú spätnú väzbu vám dá, môže do malej miery pomôcť, ale ako ukazujú dostupné výskumy, spätná väzba od človeka je stále oveľa kvalitnejšia. Navyše, nedokáže vyhodnotiť ani to, či je informácia správna alebo nie. Pretože to je veľmi komplikovaný proces.

A čo je najvyšší cieľ vzdelávania podľa Bloomovej taxonómie? 

Kreativita. Chceme, aby zo škôl vychádzali ľudia, ktorí dokážu využiť naučené informácie na to, aby ich rozšírili alebo na ich základe vytvorili niečo zásadne nové. Nástroje umelej inteligencie nedokážu byť kreatívne. Dokážu generovať stohy informácií či nápadov. Kreativita je schopnosť prinášať nápady, ktoré sú nové a užitočné v konkrétnom kontexte. Kreativita znamená nielen vytvoriť dobrý nápad, ale aj integrovať ho do existujúceho sociálneho kontextu. A aj kreativita má rôzne úrovne.

Ako to myslíte? 

Na nižšej úrovni kreativity niekto vytvorí auto, ktoré má o kúsok lepšiu spotrebu ako iné modely, prípadne je o niečo krajšie. Na najvyššej úrovni kreativity by sme hovorili, že niekto vytvoril nový, revolučný spôsob presúvania sa ľudí. Tej nízkej úrovni sa už umelá inteligencia približuje, ale tú najvyššiu zatiaľ nedosahuje – nevie prinášať nové vedecké poznanie či prelomové objavy. Pracuje sa na tom, aby to dokázala, ale zatiaľ to nevie. V slovenskom školstve sme približne na druhom leveli z tohto rebríčka, pričom umelá inteligencia je už teraz o dva levely vyššie. Čo nám ako ľudstvu ostáva? Evaluácia a kreativita. To sa však v našich školách nepodporuje.

Nevidíte v našich školách evaluáciu ani kreativitu? 

Schopnosť kriticky vyhodnocovať texty zúfalo chýba. Je to v zásade to, čo voláme kritické myslenie. Zhodnotiť si, ktorý text je dôveryhodnejší – či článok vedca, ktorý sa téme venuje, alebo blog môjho kamaráta. No ešte zložitejšie je vyhodnotiť dva texty, ktoré napísali vedci, ale navzájom si protirečia.

S kreativitou je to podobné. Nie že by si učitelia mysleli, že kreativita nie je pre deti dôležitá. Skôr prevláda názor, že kreativita sa vykonáva na hodinách výtvarnej výchovy. Platí predsudok, že kreativita sa rovná umenie. Ale to nie je pravda. Každý problém si vyžaduje schopnosť kreatívne prepájať informácie. Musíte byť schopný zanalyzovať informácie, vymyslieť postup riešenia, a potom vyhodnotiť, či by takéto riešenie malo potenciál fungovať.

Prečo je ChatGPT podľa vás revolúciou vo vzdelávaní? 

Umelá inteligencia je dnes o dve úrovne nad slovenským školstvom. Akým spôsobom chceme naše deti naučiť fungovať v tejto dobe, ak nemajú zvládnuté základné schopnosti? Práca s ChatGPT je v prvom rade rýchlejšia a jednoduchšia. To sme my, ľudia, sme nastavení tak, aby sme hľadali efektívnejšie cesty. To sú vyšliapané cestičky krížom cez trávnik – nechceme chodiť okľukou, chceme ísť tou najkratšou cestou. Pretože energiu potom vieme venovať niečomu inému. Po druhé – niekto dokáže písať lepšie, niekto horšie. Vďaka ChatGPT dokážu všetci písať dobre. Je to demokratizačný efekt. Desať percent najlepších žiakov bude podávať nadpriemerný výkon bez ohľadu na umelú inteligenciu. Ale zvyšných 90 percent má šancu dostať sa na úroveň tých najlepších. Každé dieťa má teraz šancu písať kvalitné texty.

Už sa nemusia sústrediť na to, že majú z písania blok – sú pritom nervózni a ide im to ťažko. To odpadá a sústrediť sa môžu už iba na svoje myšlienky. Pretože ChatGPT vám myšlienky nedodá – tie najprv musíte mať v rámci kreativity, toho najvyššieho stupňa vzdelania. Preto práca s AI bude od žiakov vyžadovať, aby mali rozvinuté tie dva najvyššie levely, a to evaluáciu a kreativitu.

Prečo? 

Lebo nástroje ako ChatGPT vytvárajú aj informácie, ktoré sú nesprávne, takzvane halucinujú fakty, a treba byť opatrný pri nekritickom preberaní ich výstupov. Pokiaľ nie som dostatočne schopný vyhodnotiť informácie, ktoré mi hovoria, nedokážem odhaliť klamstvo. Otázka je, ako sa naučíme komunikovať s týmto nástrojom, aby sme dokázali hľadať kreatívne riešenia na problémy. To sa nazýva hybridná regulácia medzi človekom a umelou inteligenciou. Tá prináša lepšie výsledky, ako by dokázala umelá inteligencia sama a ľudia sami.

Nemali by sme potom ChatGPT deťom zakázať dovtedy, kým sa nedostanú na štvrtú úroveň rebríčka – teda na úroveň umelej inteligencie? Je dobré pripustiť ich k ChatGPT skôr, ak ich môže oklamať a pomýliť? 

Je to veľká otázka, napríklad ako pri kalkulačke. Keď tak zásadne uľahčila počítanie, máme ešte od detí chcieť, aby si počítali príklady bez kalkulačky? Je to vášnivá debata medzi odborníkmi. Majú deti vedieť počítať rovnice aj bez kalkulačky alebo je to zbytočné, ak si vedia vygoogliť nástroje, ktorými si to vypočítajú? Alebo to zadajú do ChatGPT? Chceme, aby to deti najprv vedeli robiť samy a až potom si to uľahčili nástrojmi alebo nie?

Rozdiel v prípade kalkulačky je, že ChatGPT môže ponúknuť klamlivé informácie bez toho, aby to deti vedeli rozoznať. 

Ale ich môže oklamať akýkoľvek web a hoax práve preto, lebo nemajú tie schopnosti. Myslím si teda opak – práve s pomocou ChatGPT by mali začať pracovať na rozvoji týchto schopností. Ešte minulý rok prevládal na najväčšej vzdelávacej konferencii v USA názor obmedziť generatívnu umelú inteligenciu, tento rok už väčšina hľadala spôsoby, ako ju využiť v praxi. Pretože tieto nástroje tu budú a my sa s tým jednoducho musíme naučiť pracovať tak, aby sme vďaka nim dokázali robiť veci lepšie. Čaká nás plošné zavádzanie reformy vyučovania, ktorá chce priniesť kritické vyhodnocovanie, ten pomyselný piaty level vzdelávania. Už teraz by sme pri jej zavádzaní nemali zabudnúť aj na to, aby sme deti učili pracovať s umelou inteligenciou.

Ako? 

Ste na hodine dejepisu. Ako učiteľ dáte deťom prečítať tri texty o jednej historickej udalosti. Jeden je novinový článok, ďalší z učebnice dejepisu, tretí z dezinformačného webu. Deti si to prečítajú a spolu sa pustíte do vyhodnocovania. Kto texty napísal? Kto ich publikoval? Ako citujú zdroje a z akej literatúry vychádzajú? Sú relevantné? Ako vám to znie? Aký štýl má ten text? Keď sa s deťmi porozprávate, dáte im ďalšiu úlohu – napísať o historickej udalosti vlastný text, akoby do školského časopisu. Nemusí to byť nič dlhé, stačia dva odstavce. No a potom im dáte úlohu pozrieť sa na to, aký text by napísal ChatGPT. A budete sa rozprávať ďalej – ako vám znie to, čo napísal ChatGPT? Je to relevantné? Je to podobné niektorému z troch textov, ktoré ste k téme čítali predtým? Skúste sa potom pohrať s tým, čo napísali deti a čo ChatGPT. Je to lepšie alebo horšie? Pomohlo nám to zohnať relevantné informácie alebo nie? Je to dôležité, pretože deti sa tým učia evaluovať na viacerých úrovniach.

Výskumníčka Zuzana Petrová zdôrazňovala, aké dôležité je, aby deti písali. Nebude problém, keď deti už na škole nebudú vôbec písať texty na žiadnych hodinách, ale bude to namiesto nich robiť ChatGPT? 

Ale budú písať, budú totiž komunikovať s agentom umelej inteligencie. To môže znamenať, že budú písať ešte viac ako doteraz. S ChatGPT totiž musíte podrobne komunikovať, aby dokázal text napísať. Kognitívne procesy sa budú premieňať. Teraz pri písaní potrebujeme veľmi veľa procesov, napríklad divergentné myslenie.

O čo ide? 

Je to myslenie do šírky, ktoré generuje nové nápady a myšlienky prepája kreatívnym spôsobmi. To sa zmení, pretože prototypické verzie textu nám napíše ChatGPT. Vy mu dáte svoje požiadavky a on vytvorí prvotný text. Ale ChatGPT zatiaľ nedokáže vybrať, ktorá z verzií je lepšia. Teda aspoň zatiaľ. Nedokáže dobre vyhodnotiť, či myšlienky dávajú zmysel. Ťažisko myslenia človeka sa posunie do roviny evaluácie, keď bude potrebovať vyhodnotiť kvalitu textu. A nebude to ľahké – ChatGPT je trénovaný tak, aby ma presvedčil, že text je správny. Je fluentný, tvári sa seriózne, používa aj vedecké vetné konštrukcie, pričom môže v skutočnosti hovoriť úplne nezmysly.

Ako je to možné? 

ChatGPT pri tréningu prechádza ľudským faktorom. Ľudia ho odmeňujú za to, keď sú spokojní s jeho odpoveďou. Práve preto to chce napísať prefíkane, aby to znelo múdro. Musíte si preto dávať sakramentský pozor na to, aby ste dokázali odhaliť skryté nepravdy. Práve preto bude ešte dôležitejšie budovať metakongitívne procesy u detí, teda schopnosť myšlienky plánovať, postupne ich monitorovať, regulovať, ak je ich potrebné zmeniť, a napokon evaluovať.

Takže ak sa vrátime k filmu Arrival zo začiatku rozhovoru – hovoriť s ChatGPT je ako hovoriť s mimozemšťanom?

Vo filme sa snažili nájsť spoločnú reč s mimozemšťanmi mnohí odborníci a skúšali na to rôzne prístupy. Tak ako pri mimozemšťanoch, aj pri umelej inteligencii záleží na tom, aký prístup zvolíte. Ak zvolíte kompetitívny prístup a budete to brať ako súťaž, preberie váš jazyk a bude s vami bojovať. Ak použite kooperačný spôsob, aj umelá inteligencia s vami bude spolupracovať. To, čo do toho vložíte, to dostanete naspäť. Keď s ním budete chcieť komunikovať efektívne, bude to vyžadovať od detí evaluáciu vlastných myšlienok, budú potrebovať ešte aj koreguláciu.

Ako to myslíte? 

Človek musí byť schopný regulovať to, čo prežíva, svoje pocity a myšlienky, ktoré zároveň vyhodnocuje. Ale zároveň musí byť schopný regulovať agenta – teda ChatGPT. Musíte ho v spoločnej konverzácii usmerňovať, dávať mu „prompty“, čiže formulovať mu zadania, čo vlastne od neho chcete. A vyhodnocovať jeho odpovede. A to všetko tak, aby spoločný proces riešenia problému viedol k lepšiemu výsledku, ako by to človek robil sám.

Rozhovor s ChatGPT nie je iba o tom, že vy máte nejakú predstavu a on vám ju dá do slov. To zvyčajne nefunguje. Zlé výsledky v našom výskume mali tí ľudia, ktorí prichádzali do ChatGPT s tým, že už mali nejaký nápad a tlačili do toho umelú inteligenciu. Je to preto, lebo v interakcii s umelou inteligenciou dokážete dosiahnuť vždy lepšie výsledky, než keď sa mu budete snažiť iba jednostranne vnútiť svoj výsledok. Koregulácia je preto veľmi dôležitá.

Internet a jeho dostupnosť v smartfónoch bola tiež prelomová. Začalo sa hovoriť, že deti nemusia memorovať, ale mali by sa naučiť kriticky rozmýšľať a množstve informácií nájsť dobré riešenie. Je ChatGPT podobná nová výzva? 

Bol by som rád, keby internet naozaj znamenal posun v našom školstve a deti nevenovali toľko času memorovaniu a viac vyhodnocovaniu kvality a správnosti textu. Ale keď vidím seminárne práce niektorých našich študentov, vidím, že ani dnes mnohí nedokážu vyhodnocovať zdroje na internete. Internet znamenal pre školy výzvu, ale obávam sa, že sa s ňou ešte nedokázali popasovať. No a do toho všetkého prichádza ešte aj ChatGPT, ktorý bude ešte komplikovanejší.

Prečo? 

Pretože pri textoch na internete máte stále k dispozícii mnoho nástrojov na to, ako odhaliť hoax. Zväčša vidíte meno autora, názov webu alebo to, z čoho autor čerpá. Vnímate spôsob, akým je text napísaný – je presvedčujúci? Používa zvláštne slová, čudné výrazy? Je agresívny, vyvoláva vo vás negatívne pocity? To všetko sú priame či nepriame signály, ktoré vás upozornia, že to nie je seriózny text. Ale pri ChatGPT toto odpadá. On napíše akúkoľvek informáciu tak, že bude znieť maximálne vedecky, uveriteľne a logicky. To je internet na tretiu. Ľudia budú potrebovať oveľa vyššie schopnosti na to, aby dokázali s generatívnou umelou inteligenciou pracovať. Väčší problém môže nastať pri rôznych vyhľadávačoch, ktoré sú postavené na základe generatívnej umelej inteligencie, ako je napríklad Bing Chat.

Aký? 

Ak ten nevie vyhľadať to, čo od neho pýtate, tak si to jednoducho vymyslí. Keď sme raz doma dopozerali film nakrútený podľa skutočných udalostí, na jeho konci nebolo vypísané, ako pokračovali osudy všetkých postáv v reálnom živote. Zadal som do vyhľadávača jednu konkrétnu postavu, pri ktorej ma zaujímalo, čo sa s ňou stalo. Vyhľadávač mi napísal celý jej príbeh, ale zdalo sa mi to nejaké divné. Poriadne som si to teda vyhľadal a zistil som, že tá postava bola vymyslená a neexistovala. Bing mi to nepovedal. Keďže odpoveď nenašiel, tak si ju vymyslel.

Kde teda beriete nádej, že sa vzdelávací systém dokáže popasovať s ChatGPT? 

Niekto to zvládne, niekto nie. Už teraz sú školy, ktoré to zvládajú. V Česku vznikla iniciatíva Chat ve škole, ktorá učí deti aj učiteľov, ako pracovať s generatívnou umelou inteligenciou. Učia deti pracovať s textom, analyzovať výstupy ChatGPT a učia sa s ním rozprávať. Samozrejme, bude veľká časť škôl, ktorá éru ChatGPT nezvládne, tak ako sa ešte nepopasovali s internetom. Problém je „AI divide“, ktorý nás čaká.

O čo ide? 

Je to znevýhodnenie ľudí, ktorí nemajú prístup k nástrojom generatívnej umelej inteligencie. Ľudia, ktorí budú používať umelú inteligenciu, budú efektívnejší. To znamená, že nožnice sa ešte viac roztvoria medzi tými, ktorí majú prístup k AI a vedia, ako s ňou dobre narábať, a tými, ktorí také šťastie nemajú. Nožnice sú pritom široko roztvorené už teraz. Vidíme, že práca s počítačom v škole má stredne silný súvis s výsledkami meraní PISA. Deti, ktoré nebudú mať prístup k AI, nenaučia sa ju používať, budú za ostatnými veľmi zaostávať.

Spomenuli ste, že sa vám na odpovedi vyhľadávača Bing niečo nepozdávalo. Dokážete už teda rozoznať, ak niečo neznie v poriadku. Dokážu to aj deti, ktoré sa budú odmala učiť s pomocou umelej inteligencie? Dokážu si dostatočne rozvinúť tie základy, ako je napríklad obyčajné písanie textu, kde si musia vyhľadať informácie z učebnice, utriediť si myšlienky? Ako potom bez toho dokážu odhaliť klamstvo umelej inteligencie? 

Keď ľudia hodnotia pravdivosť nejakého textu, ako prvé používajú takzvané metakognitívne znaky. Teda aký máte pocit, keď si text čítate? Tak to bolo aj v mojom prípade. Druhá vec, ktorú ľudia používajú, sú štandardy alebo kritériá. V mojom prípade kritériom bolo jednak to, že mám načítané veľké množstvo rôznych druhov textov a viem, ako vyzerajú. Ale aj to, že mám veľmi veľa skúseností práce s týmito nástrojmi. Viem už veľmi dobre rozoznať, aký štýl jazyka používajú vtedy, ak ma chcú okabátiť.

Preto sú pre deti dobré úlohy, aké som spomínal – kombinácia práce s klasickým textom a takým, ktorý vyprodukuje umelá inteligencia. V čom sú texty iné? Aké nuansy sú medzi textom pravdivým a lživým? Lebo sú to zväčša detaily, ktoré odhalíte tým, že si vytrénujete vlastnú intuíciu.

Pracovali ste na výskume o umelej inteligencii. Asi 150 študentom ste dali vypracovať úlohu – polovica z nich na nej pracovala s pomocou ChatGPT, polovica bez. Článok potom vyšiel v jednom z najlepšie hodnotených časopisov venujúcich sa technológiám a učeniu. Čo vám výskum povedal o generatívnej umelej inteligencii? 

Otázka pri tomto výskume bola, či nám ChatGPT zvyšuje výkonnosť pri riešení problémov. Sme s jeho pomocou efektívnejší a kreatívnejší ako bez neho?

Úloha znela: Ako by ste zlepšili plyšového zajačika firmy Mattel tak, aby sa zvýšil jeho predaj a firma sa mohla stať jednotkou na trhu? Čo ste zistili? 

Ukázalo sa, že ChatGPT mal stredne silný efekt na efektivitu pri riešení problémov. Je to naozaj veľký posun. To je naozaj veľký posun. Toto zistenie je dôležité aj z toho pohľadu, že sme jedni z prvých, ktorí zistili, že ChatGPT študentom pomáha. Vo výskume sme zistili aj niekoľko detailnejších zistení.

Akých? 

Ukázalo sa tiež, že tí najlepší študenti nemali vďaka ChatGPT oveľa lepšie výsledky a generatívna umelá inteligencia omnoho viac pomohla tým slabším. Ale aj pre tých najlepších bola AI nejaká forma pomoci. Ale malo to aj svoje negatíva. Práca s ChatGPT vás zvádza veriť, že úloha je ľahká a vy to dokážete hravo vyriešiť. Výsledkom bolo, že niektorí ľudia pri práci s ChatGPT dostali pocit, že sú extrémne šikovní. Naštartovalo im to sebavedomie, „self-efficacy“, teda začali dôverovať svojim schopnostiam. Čím užitočnejšie vnímali ChatGPT, tým viac si dôverovali a aj lepšie hodnotili svoje výsledky.

Ako to myslíte? 

Pri práci s ChatGPT musím byť schopný rozlíšiť – čo je umelá inteligencia a čo som ja? A čo sme spolu? To, že je nástroj užitočný, neznamená, že som geniálny. Výskum nám ukázal aj to, aká dôležitá je skúsenosť s prácou s umelou inteligenciou. To, ako často človek pracoval s ChatGPT, malo stredne silný súvis s tým, aké výsledky podával.

Prečo mali študenti originálnejšie odpovede vtedy, keď pracovali s pomocou ChatGPT? 

Týmto ľuďom vygenerovala umelá inteligencia veľmi veľa rôznych riešení a nápadov. Vďaka tomu mali prístup k veľkému počtu nápadov a informácií. Z nich mali uviesť tri najoriginálnejšie a najužitočnejšie riešenia. Museli teda vyhodnotiť to, čo im ChatGPT ponúkol, zmonitorovať to a vybrať tie, ktoré boli najperspektívnejšie. Tí najlepší vybrali tri nápady a ešte ďalej na nich pracovali. Myšlienky ďalej rozvíjali spolu s umelou inteligenciou – aby boli originálnejšie alebo prakticky využiteľné.

Je to ako spoločné učenie sa. Chceme, aby takáto spolupráca priniesla lepšie výsledky, ako by generovala umelá inteligencia sama osebe, ale aj ako by dokázal človek sám. Keď interaktívne komunikujete, spoločne staviate lepší a lepší výsledok.

Pripravujete ďalší výskum. O čom bude? 

Už vieme, že ChatGPT pomáha. Ale ako s ním komunikovať tak, aby boli jeho výsledky čo najlepšie? Na to sa chceme pozrieť v ďalšom výskume. Výskumy ukazujú, že ak ľudia používajú ChatGPT ako informačný zdroj, ako wikipédiu, nefunguje to. Naopak, existujú lepšie stratégie, ako dostať z tohto nástroja čo najviac.

Aké? 

Dodanie kontextu, z ktorého má vychádzať. Čo od neho potrebujete? Ako to má vyzerať? Ideálne pokyny v štruktúrovanej forme, v odrážkach. Po druhé, potrebujete mu dávať konštantný feedback. Ak vám na základe vášho kontextu dodá nejaký výsledok, je vašou úlohou vyhodnotiť ho, či je to dobré alebo nie, a dať mu špecifickú spätnú väzbu. To znamená nielen povedať, či je to dobré alebo zlé, ale vypichnúť konkrétnu vetu – potrebujem, aby táto veta bola originálnejšia. Alebo aby táto veta bola napísaná serióznejšie. A potom znova a znova mu dávate spätnú väzbu až dovtedy, kým nemáte výsledok, ktorý ste chceli.

Vo výskume ste pracovali s vysokoškolákmi, dospelými ľuďmi. Ako by ste teda odporúčali rodičom aj učiteľom školákov používať ChatGPT? Aké úlohy sú na to vhodné? 

Jedna z najlepších výskumníčok v tejto oblasti má malé deti a hovorila mi, že sa s doma rozprávajú s ChatGPT každý deň alebo si s ním kreslia obrázky. Každý večer nechá deti, aby jej povedali, s kým by sa chceli porozprávať, a ChatGPT potom zadajú, nech túto osobnosť simuluje. Na Vianoce sa tak rozprávali so Santa Clausom o tom, či im donesie darčeky, ktoré chceli. Keď si to skúsime aplikovať do školy, skúsme si napríklad predstaviť, že vedieme rozhovor so svojím obľúbeným youtuberom – na hodinách angličtiny, po anglicky. A predstavme si, že môj obľúbený youtuber nám bude mať za úlohu pomôcť s riešením nejakého ťažkého problému, napríklad eseje. Ako sa s ním musíme rozprávať, aby sme dospeli k dobrým výsledkom?

Budúcnosť vidím v tom, že každý človek bude mať svojho obľúbeného youtubera, herca alebo vedca vždy po ruke, pripraveného na to, aby mu pomohol. Na nás teraz je naučiť deti, ako túto pomoc využívať efektívne, aby z toho získali čo najviac, ale zároveň aby dokázali rozoznať, kedy sa ich už tento nástroj AI snaží zviesť k nesprávnym informáciám.