Denník N

Asýrski utečenci sa sťahujú z Humenného do nových domovov v okolí Nitry

Asýrski kresťania sa sťahujú k Nitre. Foto – TASR
Asýrski kresťania sa sťahujú k Nitre. Foto – TASR

Prví asýrski utečenci zo záchytného tábora v Humennom sa už začali presúvať do svojich nových domovov.

„Karanténa nariadená pre ovčie kiahne sa cez víkend skončila. Do Nitry a okolia sa tak začali presúvať prvé rodiny,“ povedal pre Denník N Ivan Netík z tlačového odboru ministerstva vnútra o plánovanom presune Asýrčanov.

Niektoré rodiny podľa ministerstva odišli už skôr pre zdravotné problémy, akými bola napríklad operácia malého chlapca, stav po mozgovej príhode či vysoké štádium tehotenstva u žien.

„K miestu ich pobytu sa nebudeme z dôvodu ich bezpečnosti bližšie vyjadrovať,“ povedal Netík s tým, že všetci Asýrčania majú stále trvalý pobyt v Humennom a pokračujú v integračnom procese. Ten bude aj naďalej zabezpečovať občianske združenie Pokoj a dobro v spolupráci s cirkvou pod vecným dohľadom migračného úradu.

Foto – tasr
Foto – tasr

Nájdu im ubytovanie aj prácu

Podľa informácií Denníka N by presun ďalších rodín mal pokračovať v pondelok na budúci týždeň. Integračný proces utečencov by mal trvať šesť mesiacov až dva roky, počas ktorých sa im bude hľadať ubytovanie, škola a práca.

V ostatných dňoch sa kresťanskí utečenci z Iraku v Humennom intenzívne učili základy slovenčiny. Oveľa intenzívnejšie kurzy ich však čakajú, keď sa ich ujme občianske združenie Pokoj a dobro a katolícka cirkev.

Skupina 149 kresťanov z Iraku bola v utečeneckom tábore v Humennom od decembra minulého roku. Plán na ich integráciu sa však mierne zmenil po tom, ako sa proti ich presídľovaniu do dedín v okolí Nitry či Topoľčian postavili niektorí miestni starostovia a vzápätí aj premiér Robert Fico.

„Musíme nájsť mechanizmus, ktorý nevyruší slovenskú verejnosť, no zároveň ohrozeným asýrskym kresťanom poskytne ochranu,“ povedal vtedy Fico. Tvrdil, že nebude „podporovať kšeftovanie tých, ktorí si mysleli, že prenajmú objekt pre migrantov a za to budú tri roky dostávať peniaze.“

Žiadne konkrétne príklady „kšeftovania“ s utečencami však on ani nikto iný nezverejnil.

Kňaz verzus krčma. Slovenská dedina utečencov odmietala
autor: Martina Pažitková

Z dediny radšej do mesta

Plán rozmiestnenia kresťanských utečencov z Iraku sa preto mení. Najprv to vyzeralo, že väčšina z nich má ísť do obcí. Teraz by mala ísť väčšina z nich do Nitry, kde im môže poskytnúť niektoré svoje priestory diecéza. Ďalších však umiestnia aj do obcí v okolí. „Určite nepôjdu do všetkých obcí, o ktorých sa hovorilo,“ potvrdil Peter Brenkus.

Odpor proti utečencom ukázali napríklad obyvatelia a starosta Ficovej rodnej dediny Hrušovany. O rodiny z Iraku sa po príchode do nitrianskeho regiónu budú starať sociálni pracovníci z nitrianskej diecéznej charity a dobrovoľníci. Peter Brenkus tvrdí, že sa ich prihlásilo okolo dvoch stoviek. S ponukou práce pre utečencov sa prihlásili aj niekoľkí podnikatelia.

Farár Brenkus sa netají tým, že by chcel pomôcť aj ďalším kresťanským utečencom z Iraku. „Ak by sa podarilo dostať sem ďalšiu, možno menšiu skupinu, mohlo by to trvať mesiace,“ povedal.

Súhlas s povolením prísť na Slovensko je však podľa Brenkusa vecou dohody s ďalšou vládou. Poznamenal však, že by bol rád, keby mohol na Slovensko dostať niekoľko podobných skupín ročne.

Ministerstvo vnútra nateraz s ďalšími utečencami z Iraku nepočíta. „Musíme najprv vidieť, ako dopadne tento projekt integrácie. Ďalšie skupiny má rozpracované Česko, Poľsko a Maďarsko,“ uviedlo ministerstvo.

Teraz najčítanejšie