Prečo Rusi strieľajú na svojich a ako to súvisí s Putinovými čistkami

Namiesto pokynu len nezrozumiteľné mumlanie. Potom hrkanie pripomínajúce zvuk píly. Namiesto príkazu stiahnuť sa len ticho.

„Strieľate na nás!“ kričí dôstojník do prístroja, z ktorého sa ozýva čudný šum. Nikto ho nepočuje a paľba pokračuje.

Vysielačku, ktorú dostal on aj jeho vojaci len pred niekoľkými dňami, hodí nahnevane do blata a beží sa aspoň schovať.

Zomrieť vo vojne, to sa ešte dá. Ale umrieť, pretože ťa zasiahne vlastná črepina, je jednoducho hlúpe.

„Dvakrát nás naši skoro dostali. Sotva sme sa dokázali spojiť tými diabolskými vysielačkami. Druhá rota sa radšej niekam stratila a dva dni sme sa navzájom nemohli spojiť,“ sťažuje sa veliteľ inej jednotky.

Príhody sa odohrali na jar 2022, len niekoľko týždňov po začatí veľkej ruskej invázie proti Ukrajine. Opísal ich – aj mnohé ďalšie podobné – ruský bloger, vojak, niekdajší veliteľ práporu Andrej Morozov.

Generálom sa nepáčil

Nazýval sa Murz. V Donbase proti Ukrajine a za ruský svet bojoval od roku 2014.

Po veľkom ruskom útoku na Ukrajinu sa preslávil ostrou kritikou ruskej generality, ministerstva obrany, generálneho štábu a nakoniec aj prezidenta Vladimira Putina. Zverejňoval alarmujúce údaje o ruských stratách a o spôsobe vojny, ktorý na ne nedbá.

Murzov kanál Píšu nám z Janiny sa stal mimoriadne populárnym medzi vojakmi, veliteľmi, ale aj niektorými prokremeľskými novinármi. Len generálom sa skutočne nepáčil.

Nemohlo sa to pre neho skončiť dobre, napriek jeho zásluhám o rusifikáciu a okupáciu Donbasu.

Vo februári tohto roka spáchal samovraždu. Nemal ani 45 rokov.

V liste na rozlúčku okrem iného napísal: „Rusko je môj dom, ktorý obsadil nepriateľ – generáli pripravení obetovať tisíce vojakov, len aby sa ukázali, a novinári, ktorí stavajú svoju kariéru na klamstve prúdiacom z obrazovky. Nie som unavený z boja s nimi. Vždy sme v sebe nachádzali nové a nové sily, ale už nevidím zmysel v ďalšom boji […]. Zahynul som v boji. Vy sa vráťte k svojej práci, zabíjajte ukrajinských nacistov čo najefektívnejšie, s minimálnymi stratami. Sláva Rusku, chlapi! 21. 2. 2024.“

Kým sa ako správny vojak zastrelí, poprosí, aby bol zakopaný na cintoríne v Kirovsku, v okupovanej časti ukrajinskej Luhanskej oblasti, vedľa vojakov z práporu Prízrak.

Práve jeho príbeh bol predzvesťou toho, čo postihlo ruskú generalitu o tri mesiace neskôr.

Ako súvisí samovražda jedného proruského vojnového blogera s čistkou na ruskom ministerstve obrany, ktorá nemá obdobu v novodobých ruských dejinách?

Tretie oddelenie – postrach generálov

Päť zatknutých vysokých armádnych dôstojníkov za posledný mesiac, z toho štyria generáli. Traja z nich skončili minulý týždeň v celách.

Má to vyzerať ako boj s korupciou, ale je to skôr „špeciálna operácia“ s cieľom dosiahnuť absolútnu kontrolu nad armádou a jej biznisom po odvolaní ministra obrany Sergeja Šojgua. Tak to vidí väčšina ruských nezávislých analytikov.

Hlavným vykonávateľom rozhodnutí, ktoré bezpochyby padajú na najvyššej úrovni, je slávna, na čas zabudnutá, ale s nástupom Putina opäť z popola vstávajúca vojenská kontrarozviedka Federálnej služby bezpečnosti (FSB).

Najprísnejší a aj najobávanejší strážca armádnej morálky. Jeho hlavnou úlohou je odhaľovať „vnútorného nepriateľa“ – zradcov vo vlastných armádnych radoch.

Je to Putinova obľúbená štruktúra. Hneď po príchode do Kremľa podpísal jeden nenápadný, ale nesmierne dôležitý dokument: nariadenie o správe FSB v ozbrojených silách. Je to práve tá obroda generálov obávaného III. oddelenia v jeho plnej sile.

Právomoci vojenskej kontrarozviedky boli významne rozšírené a predovšetkým – agenti FSB mali odteraz za úlohu sledovať hlavne „organizovanú kriminalitu“ vojakov a akékoľvek známky „hrozby režimu“.

Teda zbierať na dôstojníkov kompromitujúce materiály a zhromažďovať dôkazy o skorumpovanosti jednotlivých ľudí.

Vojaci hneď pochopili, že na čelo krajiny zasadol agent KGB. Štruktúru, ktorá v minulosti niekoľkokrát rozprášila ich rady a terorizovala ich, úprimne nenávidia.

Pod FSB operovali aj slávne oddiely Smerš počas druhej svetovej vojny; a dnes v ruskom parlamente zaznievajú hlasy volajúce po ich obnovení, povedal ruský analytik Andrej Soldatov. Už teraz pôsobia na fronte agenti FSB a dohliadajú na vojakov aj veliacich dôstojníkov.

III. oddelenie priamo kontrolujúce armádu je výnimočne stabilnou štruktúrou. Nenápadnou a neverejnou. Za 25 rokov mala len troch šéfov. A čakala na svoj hviezdny čas. Ten nastal práve teraz.

Najdôležitejšou úlohou tejto špecifickej vetvy tajnej služby – departmentu vojenskej rozviedky FSB alebo III. oddelenia – je zhromažďovanie kompromitujúcich materiálov na vysokých armádnych dôstojníkov. Použijú sa až vtedy, keď sa na to vydá povel. Nie vtedy, keď sa zistí, že generál pácha trestnú činnosť.

Povel padol koncom zimy tohto roka. Vo chvíli, keď sa Putin rozhodol odvolať z funkcie ministra svojho priateľa Šojgua, mohla FSB konať.

Nemenované zdroje z ruskej FSB, ktoré sú ochotné hovoriť s ruskými investigatívnymi novinármi, potvrdzujú, že sa čistka v armáde dlho pripravovala.

Prípad generála Šamarina

Podľa oficiálnej verzie dostával generál Šamarin od roku 2016 do októbra 2023 úplatky od generálneho riaditeľa permského závodu Telta, kde sa vyrába spojovacia technika, telefóny, vysielačky a ďalšie veci, ktoré sú pre armádu nevyhnutné.

Vášnivý radista bol zatknutý 21. mája. Hneď potom v jeho dome urobili starostlivú prehliadku.

Narodil sa v roku 1971 v Taganrogu. V roku 1992 ukončil Novočerkasské vojenské učilište. Mal rád spojarčinu. V roku 2006 ukončil Vojenskú akadémiu spojov maršala Buďonného. V roku 2020 sa usadil v lukratívnom kresle zástupcu náčelníka generálneho štábu. Krátko po tom si jeho manželka kúpila mercedes za vyše 20 miliónov rubľov.

On podľa názoru blogera Murza zodpovedá za to, že ruské delostrelectvo strieľalo na svojich vojakov, ktorých nemalo ako upozorniť, že majú rýchlo odísť z danej oblasti. Nakupoval totiž vysielačky ruskej výroby Azart, jeden kus za 275-tisíc rubľov (vyše 2800 eur). Ešte horšie bolo, že výrobky ruskej firmy Telta z Permu nefungovali.

Zúfalí vojaci prosili na sieťach verejnosť o pomoc, dobrovoľníci organizovali zbierky a pre tých, ktorí sú v prvej línii, nakupovali čínske vysielačky po 2500 rubľoch za kus (asi 25 eur). Nič moc, ale keď vám velia stiahnuť sa, pretože po vašej dislokácii začína páliť delostrelectvo, zrejme to budete počuť.

Najpikantnejšie je, že spoľahlivé šifrované spojenie nemá ruská armáda dodnes. A Šamarin vraj takto dostal do vrecka 36 miliónov rubľov (370-tisíc eur).

 

Zaujímavé je, že riaditeľ firmy Telta Alexej Vysokov je už rok v cele vyšetrovacej väzby. Rovnako ako bývalý spolumajiteľ závodu Igor Morozov a hlavná účtovníčka Jelena Grišina, ktorá údajne upravovala účtovníctvo tak, aby predaj materiálu armáde v takom množstve a za mnohonásobne zvýšené ceny oproti tým trhovým nebudil podozrenie. Samozrejme, že to nerobila zadarmo.

Aj keď všetci vypovedajú už vyše roka a Šamarinovo meno dávno figuruje v spisoch, až teraz ho odviedli v putách. Medzitým nakupoval tovar a inkasoval za to podľa ruských investigatívcov obrovské peniaze.

Dal fiktívne investovať do vedy a výskumu, kým vojaci v zákopoch mlátili „jeho“ vysielačkami o zem.

Aj Šamarinov predchodca skončil v cele. Chalila Arslanova obvinili, že na úplatkoch získal takmer sedem miliárd rubľov (vyše 70 miliónov eur). Napriek obrovským investíciám, ktoré vykazoval, od roku 2013 vo vojenských výskumných ústavoch a konštrukčných kanceláriách nikto nič nevyvinul. A netýkalo sa to len vysielačiek.

Obchod s kľúčom k štátnemu tajomstvu

Prešetrovaný je aj prípad firmy K-technologiji, ktorá dodáva ozbrojeným silám počítače, tablety a ďalšie nevyhnutné zariadenia, ale v kvalite nezodpovedajúcej zákazke a potrebám vojakov.

Práve táto firma vyrobila slávny exponát, ktorý zdobí átrium Národného centra riadenia obrany. Je to maketa zemegule s priemerom osem metrov s dokonalým rozlíšením. V reálnom čase sú na nej zobrazené pohyby amerických lietadlových lodí. Pôsobivé, dych vyrážajúce, ale vzhľadom na zákopovú vojnu na Ukrajine a nedostatok kvalitných vysielačiek je to nanič.

Po hlavu správy kádrov a bývalého náčelníka 8. oddelenia správy generálneho štábu ruských ozbrojených síl (práve toto oddelenie má chrániť štátne tajomstvo) Jurija Kuznecova si prišla FSB 13. mája.

O piatej popoludní bol generál doma, v moskovskej luxusnej Istrinskej štvrti. Agenti sa nenamáhali zazvoniť a rovno vylomili dvere a vyrazili okná.

Na výsluch odviezli Kuznecova aj jeho manželku.

Rozľahlý dom im poriadne prehľadali a našli údajne vyše 100 miliónov rubľov v hotovosti (asi milión eur). A to aj v nemenovanej zahraničnej mene. Ďalej potom drahé hodinky (niekoľko kusov, zrejme ich generál zbieral) a ďalšie „prepychové predmety“, píše sa v správe o domovej prehliadke.

Kuznecov vraj obchodoval s prístupom k štátnemu tajomstvu. No nepredával ho zahraničným špiónom. Potrebovali ho firmy, ktoré získavali zákazky na stavbu rôznych vojenských objektov. Kto ho nedostal, v súťaži nemal šancu.

Spartak, otec vojakov a kritik generálneho štábu

Generál Ivan Popov bol zatknutý aj z – povedzme – korupčných dôvodov. Je to však človek z iného cesta ako ostatní zadržaní; pôsobil priamo na frontovej línii.

Obvinili ho z podvodu: vraj predával železné konštrukcie určené na vybudovanie obranných línií a výťažok z predaja si nechával. Údajne spreneveril dvetisíc ton armatúry, ktorú dostala 58. armáda ako humanitárnu pomoc od okupačnej správy Zaporižskej oblasti.

Popov je vojak telom aj dušou. Nemá žiadny majetok, nedokázal si zarobiť ani na garsónku v Moskve. Teraz bude najmenej dva mesiace vo väzbe.

Aj radikálni Z-blogeri (propagátori vojny a likvidácie ukrajinského štátu) sa postavili za Popova. A pripomínajú, že vlani v auguste kritizoval velenie generálneho štábu.

Popov prezývaný Spartak na schôdzke velenia v Rostove na Done, na ktorej bol aj náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov, povedal, že nemá žiadnu muníciu, že mu dodali nefungujúce vysielačky a že jeho vojakov nútia ísť do samovražedných útokov.

Gerasimov ho nazval dezinformátorom. Popov na to odpovedal, že zaklope až na prezidentove dvere, ktorý o tom zrejme nevie.

Do 24 hodín ho minister obrany Šojgu zbavil velenia 58. armády a poslal ho na pol roka do Sýrie. Kým generál odišiel, zverejnil video určené gladiátorom – ako nazýval svojich vojakov: „Našu armádu nedokázali vytlačiť z frontu vojaci Ozbrojených síl Ukrajiny, ale udrel nás z tyla náš veliteľ, zradcovsky a dlho ničiaci armádu…“

Za Popovom stále stoja jeho vojaci. Hovoria mu „legendárny Spartak“. Práve on dokázal zastaviť ukrajinskú ofenzívu pri Robotynom a veľkou mierou tak prispieť k tomu, že bola vyhlásená za neúspešnú.

A či zarábal na železných konštrukciách určených na obranné valy? To je v kauze jeho zatknutia vedľajšie.

Popov bol osobným nepriateľom Gerasimova a ten podľa ruských investigatívcov čakal len na chvíľu, kedy sa bude môcť poriadne pomstiť. Tá nastala teraz, keď sa odplate uvoľnili stavidlá.

Prípad Suhraba Veľkého

Suhrab Achmedov, rodák z čečenského Grozného, ​​je protipólom Popova. Nenávidený, krutý a obávaný veliteľ.

Tiahol na front ako kedysi Alexander Veľký. Nemal však jeho odvahu a schopnosti. Viezol si služobníctvo, špeciálnu poľnú kuchyňu, pobočníkov, poradcov a poradkyne.

Bezohľadne a nezmyselne posielal na smrť tisíce vojakov. Bol to on, kto zavelil „vpred“ tankom pri Vuhledare – a poslal ich na mínové pole.

V júni 2023 nechal vojakov zhromaždených neďaleko frontovej línie niekoľko hodín čakať na svoj príchod. No skôr ako on na miesto dorazili ukrajinské rakety HIMARS. V Achmedovovej jednotke bolo viac ako sto mŕtvych.

Achmedov sa preslávil potemkinovskými správami z bojiska. Nebol sám, kto posielal informácie do ústredia v takej optimistickej úprave, že z reality často nezostalo skoro nič. V Kremli často už oslavujú obsadenie (v ruskom podaní oslobodenie) dediny, ktorá v skutočnosti zostáva pod kontrolou Ukrajincov. Tak to bolo v poslednom čase s dedinami Krynky, Bielohorivka, Robotyne, Kliščyvka.

Z veliacej pozície Achmedova odvolali až teraz. Zatiaľ ho nezatkli.

No aj jeho kauza ukazuje, že Putinovi došla trpezlivosť a tajné služby dostali povel konať.

Hlavný dozor na obranné zákazky

Vraj presiahol svoje právomoci. O tom, že lapidárne povedané kradne, sa v Rusku hovorilo už dávno. Ako úplatok vraj dostal luxusné auto a vilu.

Potrebné kompromitujúce materiály má kontrarozviedka zozbierané už dlho. Potom trpezlivo čakala na vhodnú príležitosť. Podľa oficiálnej verzie Verteleckij vykazoval hotové práce, ktoré však nikto neurobil. Za to údajne inkasoval desiatky miliónov rubľov.

Tajná služba si ho odviezla priamo z jeho pracoviska na ministerstve.

Súčasné čistky ničím nepripomínajú systematický boj s korupciou. Skôr vybavovanie účtov a nástup tajných služieb po tom, ako sa armáda ukázala ako zúfalo rozvrátená štruktúra a generáli ako skorumpovaní vlastizradcovia vlastniaci vily v Miami a rezidencie v Španielsku.

Nie všetci boli zatknutí, ale všetci boli upozornení. V boji o vplyv, moc, peniaze a blízkosť k vodcovi teraz hrá prím tajná služba, nie armádna elita. Podľa investigatívneho novinára Sergeja Ježova sa Kremeľ rozhodol definitívne rozprášiť Šojguov tím. Sedí vraj pri korytách už veľmi dlho.

„K tomu je možné pridať vybavovanie si účtov a hľadanie vinníkov za všetky možné neúspechy,“ spresnil to analytik zaoberajúci sa tajnými službami Jan Matvejev.

Putin opäť zreteľne stavil na svoju alma mater FSB. Agenti a vyšetrovatelia sa teraz doslova presťahovali na ministerstvo obrany a niektoré médiá predpovedajú, že zatýkanie bude pokračovať. „Prísť môžu za každým“ je teraz motto ako vystrihnuté zo stalinských čias.

Putinova logika je zjavná: nechce uväzniť všetkých generálov. Chce však všetkých vydesiť. Vnútiť im permanentný pocit strachu, ktorý ešte viac ohne ich chrbty a donúti ich k absolútnej poslušnosti a k demonštratívnym prejavom vernosti.

No podľa Matvejeva toto nie je koniec: „Zatiaľ zápasia o možnosť donášať Putinovi svoj pohľad na vec. Raz po Putinovom konci to bude boj o právo aktívne sa zúčastňovať transferu moci.“