Denník N

Za Boha, za národ: Na čej strane je Boh?

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Zlo má mnoho podôb a jednou z nich je používanie Boha na legitimizáciu nebezpečných politických ideológií a praxí.

Do parlamentu sa vďaka prekvapivému volebnému výsledku dostala politická strana, ktorej heslom je „Za Boha a za národ!“. Nejde o hocijaké božstvo – odkaz je na kresťanského Boha, ku ktorému sa hlási väčšina Slovenska. A nejde o hocijaký národ, ale ten náš. Ako môže byť čokoľvek zlé s týmto obrazom? Napokon, aj niektorí kňazi a mnohí kresťania prejavujú podporu tejto myšlienke a politickému zoskupeniu.

Lincolnova obava

Spájanie náboženských a nacionalistických sentimentov a symbolov nie je v histórii ničím novým alebo výnimočným. Hoci v minulosti tomu často tak nebolo, samotné heslo – vyjadrujúce dvojitú lojalitu hlásateľov a hodnoty, ktoré sú pre nich dôležité – problémom byť nemusí. Záleží od obsahového významu, kontextu použitia a predpokladov, z ktorých dané osoby vychádzajú.

Z pohľadu kresťanskej teológie je trúfalé sa domnievať, že keď sme my „za Boha“, Boh je automaticky „za nás“. Abraham Lincoln sa počas občianskej vojny v Spojených štátoch takej chyby nedopustil. Keď sa ho údajne pýtali, či je Boh na jeho strane, odpovedal: „Moja obava nie je, či Boh je na našej strane, moja najväčšia obava je, aby som ja bol na Božej strane.“

Zlo má mnoho podôb a jednou z nich je používanie Boha na legitimizáciu nebezpečných politických ideológií a praxí. Úlohou teológov a duchovných je morálne zlo zaodené do náboženského habitu presvedčivo demaskovať, verejne denuncovať a ukázať lepšiu cestu.

Pápež František pri svojej nedávnej návšteve Mexika vyhlásil, že „Osoba, ktorá rozmýšľa len o stavaní múrov, nech sú kdekoľvek, a nie o stavaní mostov, nie je kresťanom“. Objektom kritickej alúzie bol americký prezidentský kandidát Donald Trump, ktorý reagoval, že žiadny náboženský vodca nemá právo spochybňovať autenticitu viery iného človeka.

Viera a skutky

Je pravdou, že podľa biblického zjavenia, ktoré pre kresťanov predstavuje prameň autority pre záležitosti viery a života, iba Boh dokonale pozná „srdce človeka“ a dokáže neomylne posúdiť jeho duchovný stav. Aj ten najlepší teológ alebo najvyšší cirkevný hodnostár sa môže mýliť pri určovaní duchovnej diagnózy potenciálneho pacienta. Prítomnosť symptómov nezlučiteľných s kresťanským morálnym životom však signalizuje duchovnú chorobu, či dokonca absenciu duchovného života.

V kresťanskom náboženstve nemožno oddeľovať teológiu od etiky a vieru od skutkov. Strom poznáme podľa ovocia. Ak niekto prezentuje xenofóbne a rasistické postoje, je na míle vzdialený jadru kresťanstva – lásky k blížnemu. V čase narastania pravicového extrémizmu musí aj z kazateľníc našich kostolov znieť jasne a hlasne autentická kresťanská zvesť. Zlá teológia spojená so zlou politikou tvorí totiž výbušnú kombináciu, ktorá nikdy nezostane bez zlých následkov.

Komentáre

Teraz najčítanejšie