Tragický útok v Rafahu vyvolal ostrú kritiku Izraela. Pre Bidena to červená čiara ešte nie je

Pre masívne bombardovanie Pásma Gazy sa Izrael dostáva do stále väčšej izolácie, napriek tomu sa ukončiť vojnu proti Hamasu tak rýchlo nechystá.

Nezmenila to ani ostrá kritika, ktorú tento týždeň vyvolal útok blízko utečeneckého tábora v Rafahu, kde podľa všetkého v dôsledku izraelských leteckých útokov s americkou muníciou zomreli desiatky civilistov.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu útok síce označil za „tragickú chybu“, jeho slová však kritici označili za prázdne. Jeho poradca navyše pripúšťa, že ofenzíva sa tento rok neskončí.

Čo presne sa stalo?

Po izraelských útokoch v nedeľu večer vypukol v stanovom utečeneckom mestečku vo štvrti Tal al-Sultan požiar, pričom zomrelo najmenej 45 ľudí a podľa palestínskych úradov bolo ďalších vyše 240 zranených.

Američania tvrdia, že ak Izrael pri útoku využíval 17-kilogramové bomby, má to byť dôkaz, že sa snažil byť „presný“. Analýza CNN ukázala, že išlo o americkú bombu GBU-39.

Izrael už rozbehol vyšetrovanie tragického útoku. Podľa izraelskej armády požiar v utečeneckom tábore mohol vzniknúť aj pre skryté sklady zbraní.

Napriek tomu, že izraelská opozícia tlačí na Netanjahua, aby predstavil svoj plán po vojne v Gaze a začal sa pomaly pripravovať na nové voľby, podľa jeho poradcu a šéfa bezpečnostnej rady Cachi Hanegbiho sa vojna medzi Izraelom a Hamasom tento rok neskončí.

Netanjahu je doma mimoriadne nepopulárny a zároveň čelí súdu za korupciu.

Šokovaní svetoví lídri

Washington Post označuje scény z nedeľňajšieho útoku za „jedny z najstrašnejších“ počas prebiehajúcej vojny. 35-ročný Mohammed Al-Haila, ktorý na vlastné oči videl požiar, pre americký denník opísal, že mu „od strachu zamrzlo telo“.

Útoky v Rafahu silno odsúdili viacerí svetoví politici. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že „tieto operácie sa musia skončiť. V Rafahu už pre civilistov nie sú žiadne bezpečné miesta. Vyzývam k plnému rešpektovaniu medzinárodného práva a okamžitému prímeriu“.

Podobne zareagoval aj predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku Josep Borrell. „Som šokovaný správami z Rafahu o izraelských útokoch, ktoré zabili desiatky presídlených ľudí vrátane detí. Odsudzujem ich najsilnejším možným spôsobom,“ skonštatoval.

Ku kritike sa pridala napríklad aj britsko-albánska speváčka Dua Lipa, ktorá izraelskú ofenzívu, ktorú vyprovokoval Hamas teroristickými útokmi 7. októbra, označuje za genocídu.

Toto prirovnanie považujú západní spojenci Izraela za prehnané, pričom obhajujú jeho právo na sebaobranu. Avšak vysoké čísla obetí na strane civilistov a kritická humanitárna situácia vyvolávajú stále silnejšie odsúdenie izraelskej ofenzívy.

Španielsko, Írsko a Nórsko to motivovalo k tomu, aby oficiálne uznali Palestínu, hoci stále nejde o funkčný štát vzhľadom na desaťročia trvajúci konflikt medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

Podľa izraelského denníka Haarec tento krok už viac nie je tabu a nie je vylúčené, že sa pridajú ďalšie európske krajiny.

Kritika prázdnych Netanjahuových slov

Noviny ostro odsúdili neadekvátnu reakciu svojho premiéra na tragický incident. „Netanjahuovi trvalo 20 hodín, kým vydal hanebné vyhlásenie, v ktorom ako zvyčajne chýbal akýkoľvek náznak ľútosti nad smrťou ‚nebojovníkov‘,“ napísal Haarec v mimoriadne kritickom úvodníku.

Atmosféra vo verejnosti v súvislosti s osudom Palestínčanov, ktorí nebojovali, sa podľa Haarecu pohybuje „medzi apatiou a radosťou z ich smrti”.

Z vojnových zločinov podozrieva izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a jeho ministra obrany šéf Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý požiadal o vydanie zatykača na nich spolu s lídrami Hamasu.

Rozhodovať o tom budú tri sudkyne za prebiehajúceho tlaku USA, ktoré pohrozili súdu uvalením sankcií. Spolu s Izraelom totiž žiadosť o vydanie zatykača na izraelských politikov považujú za nehorázne.

Izrael vraj roky sledoval súd

Britský denník The Guardian napísal, že izraelské tajné služby posledné roky dlhodobo odpočúvali komunikáciu predstaviteľov Medzinárodného trestného súdu.

Podľa Izraela ide o nepravdivé a nepodložené informácie.

Britský denník tvrdí, že izraelský Mossad sa zaktivizoval už v roku 2015, keď ICC začal predbežne vyšetrovať možné vojnové zločiny na okupovaných palestínskych územiach.

Podľa Guardianu sa vtedajší šéf Mossadu Jossi Cohen údajne na bývalú hlavnú prokurátorku Fatou Bensoudovú tlačil, aby nezačala stíhanie.

„Krajina nasadila svoje spravodajské služby na sledovanie, hekerské útoky, nátlak, ohováranie a údajné vyhrážanie sa vedúcim pracovníkom ICC v snahe zmariť vyšetrovanie súdu. Izraelská spravodajská služba zachytila komunikáciu mnohých úradníkov ICC vrátane Karima Khana a jeho predchodkyne Fatou Bensoudaovej, pričom odpočúvala telefonáty, správy, e-maily a dokumenty,“ napísal Guardian vo svojej investigatíve.

Podľa komentára Financial Times by nedávne uznanie Palestíny tromi štátmi EÚ či žiadosť o zatykač malo byť pre umiernených obyvateľov Izraela budíčkom, aby sa nenechali vtiahnuť krajne pravicovou koalíciou ešte do väčšej izolácie.

USA to nevidia ako červenú čiaru

Americký prezident Joe Biden, najdôležitejší spojenec Izraela, čelí doma kritike, že s pomocou amerických zbraní dochádza k zabíjaniu civilistov v Pásme Gazy. A napriek tomu, že vyzýval Izrael, aby sa vyhol operáciám v Rafahu, odkiaľ muselo utiecť státisíce utečencov, ofenzívu podporuje a nepovažuje ju za prekročenie červenej čiary.

Nezmenil to ani útok na utečenecký tábor, na ktorý americká viceprezidentka Kamala Harris reagovala „že slovami sa ani nedá opísať, aká tragédia sa udiala“ v Rafahu.

Biden pritom dávnejšie varoval, že ak Izrael zaútočí na husto obývaný Rafah, prestane mu dodávať niektoré zbrane. Nateraz však jeho hovorca tvrdí, že ešte stále nevidí „začiatok veľkej pozemnej operácie“.

Niektorým však už vo Washingtone s vojnou v Gaze dochádza trpezlivosť. „Narastajúci počet civilných obetí a prehlbujúca sa humanitárna kríza ukazuje, že Bidenova administratíva by mala pozastaviť vojenskú pomoc Netanjahuovej vláde, kým si nebudeme istí, že budú splnené všetky prezidentove požiadavky vrátane humanitárnej pomoci,“ povedal pre Washington Post demokratický senátor Chris Van Hollen.

Washington Post cituje aj bývalého poradcu Baracka Obamu Tommyho Vietora. Ten tvrdí, že pokračujúca americká podpora Izraela podkopáva povesť USA – v očiach iných krajín je podľa neho kritika Ruska či Číny aj preto vnímaná ako „pokrytecká“.