Pavol Štrba
Sú krajiny, kde zostavovanie vlády trvá len niekoľko týždňov, ako tomu bolo vlani napríklad aj na Slovensku.
A potom je tu Holandsko, jedna z najvyspelejších krajín Európskej únie, kde sa však vládna väčšina tvorí aj dlhé mesiace. Naposledy to trvalo takmer rok, presnejšie rekordných 299 dní, keď vtedajší premiér Mark Rutte sformoval svoj pravicový kabinet.
Tentoraz to trvalo o niečo kratšie – 188 dní. No zrod novej vlády vznikal za komplikovanejších okolností. Dôvodom bol Geert Wilders, ktorého krajne pravicová a populistická Strana za slobodu (PVV) vlani v novembri šokujúco prvýkrát vyhrala holandské voľby.
Šok to bol aj pre samotného Wildersa, ktorý v minulosti vyhlásil, že islam je „ideológia retardovanej kultúry“ a obyvateľov Amsterdamu sa spýtal, či chcú v meste „viac alebo menej Maročanov“.
Wilders sa „obetoval“, krajinu povedie úradník
„Musel som sa štipnúť do ruky,“ spomínal si Wilders na volebnú noc, keď sledoval výsledky parlamentných volieb. Mnohí jeho politickí oponenti boli rovnako v šoku, keď vysvitlo, že práve tento kontroverzný politik možno bude novým premiérom Holandska.
To sa však nakoniec nestane. Wilders ustúpil a kreslo šéfa vlády prenechal verejnosti pomerne málo známemu Dickovi Schoofovi, bývalému šéfovi hlavnej holandskej tajnej služby AIVD.
Teraz z neho bude niečo medzi „skutočným“ a „úradníckym“ premiérom. Hoci donedávna bol dlhé roky členom Labouristickej strany, teraz tvrdí, že k nim „necíti žiadnu blízkosť“.
Mnohí sa však obávajú, že skutočným premiérom bude v skutočnosti Wilders, ktorý sa musel pri hľadaní koaličných partnerov vzdať vlastných ambícií a akéhokoľvek postu vo vláde. Rovnako to však urobili aj šéfovia zvyšných troch ostatných strán – liberálno-konzervatívnej VVD, novej strany Nová spoločenská zmluva a menšieho Hnutia farmár – občan.
Analytik: Wilders bude možno vládu aj sám kritizovať
Wildersov koaličný potenciál sa veľmi dlho zdal takmer na úrovni nuly, napokon však vládu predsa len zostavil, hoci v nej oficiálne nebude. Žiadna strana ho najmä pre jeho rétoriku na adresu migrantov nebola ochotná akceptovať ako nového premiéra.
Analytici tvrdia, že po voľbách už trochu zmiernil svoj slovník. Už napríklad nie je za zakázanie koránu, ako to vyhlasoval v minulosti.
Politickí analytici aj preto upokojujú, že Holandsku zatiaľ „orbanizácia“ nehrozí. Zmenu vlády však zrejme pocítia desaťtisíce ilegálnych prisťahovalcov vo štvrtej najbohatšej krajine celej Európskej únie.
„Wilders bude musieť úzko spolupracovať s roztriešteným holandským parlamentom pri hľadaní väčšiny. No zároveň by sme mali očakávať, že Wilders bude novú vládu kritizovať, ak to bude považovať za potrebné,“ hovorí pre Denník N holandský politológ z inštitútu Clingendael profesor Adriaan Schout.
V parlamente je až 15 strán
Rokovania medzi štyrmi stranami trvali od novembrových volieb až do polovice mája, keď uzavreli koaličnú zmluvu. Meno nového premiéra pritom zverejnili až v utorok. Vytvorenie novej vlády by mala byť už len formalita. V 150-člennej dolnej komore holandského parlamentu majú pohodlnú väčšinu 88 hlasov.
Holandský parlament je však tradične extrémne fragmentovaný. V krajine totiž neplatí 5-percentné kvórum na vstup do parlamentu ako u nás a vo väčšine iných európskych krajín. Najmenšia strana – JA21 – napríklad získala ledva 0,7 percenta, no v parlamente bude mať aj tak svojho (aj keď len jedného) zástupcu.
Holandský analytik Schout tvrdí, že nová holandská vláda by nemala siahať na fungovanie médií či mimovládne organizácie, ako sa to deje napríklad na Slovensku.
Súhlasí aj korešpondent holandskej verejnoprávnej televízie NOS v Bruseli Arjan Noorlander. „Wilders formálne pozastavil mnohé zo svojich najextrémnejších postojov. Napríklad zákaz mešít alebo koránu,“ vraví a dodáva, že v dohode je dokonca osobitná kapitola o rešpektovaní základov právneho štátu.
Predpokladá síce, že dôjde k veľkým škrtom vo verejnoprávnych médiách a v mimovládnych organizáciách, avšak budú môcť podľa neho naďalej slobodne vykonávať svoju prácu.
Migranti (aj tí legálni) to budú mať ťažšie
Ak sa niekto musí obávať o svoju budúcnosť, potom sú to ilegálni migranti, ktorých počet odhadujú až na takmer 50-tisíc. Holandsko je pre nich tradične atraktívnou destináciou.
Práve na téme boja proti migrantom Wilders aj vyhral voľby. Paradoxne, práve nový premiér Schoof, aj keď pomerne dávno – na prelome milénia – viedol holandský migračný úrad.
Program novej vlády vyzýva na sprísnenie hraničných kontrol, rýchlejšie vyhostenie, obmedzenie zlučovania rodín a úpravu ustanovení týkajúcich sa dočasného pobytu. Právo trvalého pobytu pre migrantov v Holandsku sa má zrušiť a prisťahovalectvo za prácou sa má ďalej regulovať rovnako ako pobyt zahraničných študentov.
„Wildersov“ kabinet bude podporovať aj používanie holandského jazyka vo vysokoškolskom vzdelávaní. Utečenci a žiadatelia o azyl zároveň stratia privilegovaný prístup k sociálnym bytom.
Vláda sa bude snažiť aj rozšíriť ťažbu zemného plynu na mori a výrobu jadrovej energie v rámci plánov na zníženie závislosti Holandska od „nespoľahlivých krajín“.
Holandsko podporuje Ukrajinu. To sa nemení
Čo by sa nemalo zmeniť, je podpora Holandska voči Ukrajine – a súhlasí aj profesor Schout.
Mimochodom, práve nový premiér Dick Schoof v minulosti okrem tajnej služby a migračného úradu viedol aj vyšetrovanie zostrelenia letu MH17 Malaysia Arlines nad Ukrajinou, počas ktorého zahynulo všetkých 298 cestujúcich. Väčšina z nich boli Holanďania.
Vyšetrovanie zistilo, že lietadlo zostrelili proruskí separatisti nad časťou Ukrajiny, ktorú okupovalo Rusko, a to s pomocou ruskej armády. „Pokiaľ ide o Ukrajinu, Wilders bude podľa návrhu vládneho vyhlásenia podporovať doterajšiu líniu predošlej vlády,“ tvrdí.
Holandsko patrí k najväčším podporovateľom Ukrajiny, a to aj nominálne. V rámci západných spojencov je 15-miliónová krajina podľa inštitútu Kiel piatym najväčším vojenským podporovateľom Ukrajiny.
Zmenu vlády v Holandsku si však podľa pozorovateľov v Európe určite všimnú. „Najmä v Bruseli,“ tvrdí Neelander, korešpondent holandskej NOS v hlavnom meste EÚ.
„Nová vláda chce platiť menej za členstvo v Únii, chce menej prísne environmentálne pravidlá pre poľnohospodárov a bude žiadať aj výnimku z migračnej politiky EÚ,“ naráža na nedávno schválený migračný pakt, ktorý zavádza systém takzvanej povinnej solidarity a žiada prerozdeľovanie alebo platenie za migrantov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
