Svetový newsfilter: Západ mení názor na útoky Ukrajiny v Rusku. Bidena k tomu prinútilo aj vážne varovanie

Dobrý deň,

vo štvrtok sa v Prahe stretli ministri zahraničných vecí štátov NATO a vojna proti Ukrajine bola, prirodzene, jednou z hlavných tém. Takto to je od februára 2022 a rozhodnutia, ktoré odvtedy členovia Severoatlantickej aliancie urobili, sú bezprecedentné.

Tentoraz sa nevyhli debate, ktorú už dlhšie otvára Ukrajina, no Západ si ešte nedávno nedokázal predstaviť, že by bol za. Ide o použitie zbraní, ktoré dodáva ukrajinskej armáde, na útoky na vojenské ciele priamo na území Ruska.

Aj v tomto prípade sme sa dopracovali k zlomu.

Európa: Ukrajinský tlak funguje

V čase, keď Rusi otvorili nový front neďaleko Charkiva a snažia sa zničiť ďalšie mestá na Donbase, si západní lídri začali uvedomovať, že za ruský postup čiastočne nesú zodpovednosť. Preto začali mazať ďalšiu červenú čiaru, ktorá sa týka ich opatrnosti.

O čo ide: Ukrajina dlhé mesiace čakala na muníciu, ktorú jej sľúbil Západ. To dalo výhodu omnoho lepšie zásobenej ruskej armáde rovnako ako to, že Ukrajinci nemohli použiť západné zbrane na vojenské ciele na území Ruska.

Argumentom Západu boli obavy, že by sa tak mohli dostať do priameho konfliktu s Kremľom.

Ako však upozorňujú viacerí ministri štátov EÚ či generálny tajomník NATO, krajina napadnutá agresorom má právo útočiť na vojenské ciele na jeho území. Vyhrotená situácia na fronte a brutálne útoky na ukrajinské mestá motivovali viaceré štáty, aby prehodnotili svoje postoje.

Hlavným cieľom je, aby sa nemusela opakovať situácia, že Ukrajinci sa budú len prizerať, ako sa niekoľko desiatok kilometrov za ich hranicami zoskupujú nepriateľské vojská, aby sa pripravili na ďalší útok a okupáciu.

Kto sa pridal: Medzi krajinami, ktoré Ukrajinu otvorene podporili, sú Česko, Francúzsko, Dánsko, Holandsko, Veľká Británia, tri pobaltské štáty, Poľsko, Kanada i Švédsko, ktoré navyše tento týždeň sľúbilo výraznú vojenskú pomoc Ukrajine v podobe „lietajúcich radarov” ASC-890.

Spolu so stíhačkami F-16 to bude výrazná pomoc pre ukrajinské vzdušné sily.

Z veľkých štátov sú proti Taliani. Kľúčová otázka dlhodobo znela, ako sa zachovajú USA a Nemecko – dva štáty, ktoré sú lídrami v pomoci pre Kyjiv. Ukrajinskí politici pripúšťali, že Washington by im nakoniec mohol dať povolenie.

Antony Blinken a česká ministerka obrany Jana Černochová počas návštevy amerického ministra v Česku. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Práve počas stretnutia ministrov NATO v Prahe americké médiá zverejnili informáciu, že prezident Joe Biden už čiastočne povolil nasadenie amerických zbraní v Rusku. Núti ho k tomu vážne varovanie od ministra zahraničných vecí Blinkena – ak nezmení názor, územie medzi Charkivom a hranicou s Ruskom Ukrajinci nemusia udržať.

Hovoril mu aj o tom, že ruská armáda využíva americký zákaz a neustále útočí zo svojho územia.

Bidenovo povolenie sa týka práve akcií, ktoré slúžia na obranu Charkiva. Washington Post ešte predtým tvrdil, že Spojené štáty umožnia Ukrajine používať systémy protivzdušnej obrany na zostrelenie rakiet a lietadiel nad ruským územím, ale aj na delostrelectvo blízko hranice. Netýka sa to však napríklad používania rakiet s dlhým doletom na útoky hlbšie na ruskom území.

Opatrne sa doteraz vyjadroval aj nemecký kancelár Olaf Scholz, aj on už obracia svoj postoj. Tento týždeň vyhlásil, že Ukrajina nemecké zbrane môže použiť v rámci medzinárodného práva. A to hovorí jasne v prospech ukrajinských požiadaviek.

V piatok doobeda kancelárov hovorca potvrdil, že Ukrajina môže pri snahe ubrániť sa pred agresorom používať nemecké zbrane aj na útoky na ciele v Rusku. Aj Nemci hovoria najmä o tom, ako ruská armáda využíva svoje územie pri útokoch na Charkiv a okolie.

To je veľká vec, pretože teraz už sú za všetci dôležití západní aktéri – USA, Francúzsko aj Nemecko.

Severná Amerika: Trump je vinný

Porota, ktorá rozhodovala, či je Donald Trump vinný v prípade, ktorý sa týka zakrývania vzťahu s pornoherečkou, prišla s verdiktom veľmi rýchlo. Už po dvoch dňoch rozhodla, že je vinný.

O čo ide: Kauzu, pre ktorú sa Trump dostal pred súd, sme vo Svetovom newsfiltri už vysvetľovali niekoľkokrát. Preto len v skratke a zjednodušene: obžaloba tvrdí, že Trump mal pred takmer 20 rokmi aféru so Stormy Daniels.

Keď v roku 2016 prvýkrát kandidoval za prezidenta, chcel to ututlať a jeho právnik žene zaplatil, aby o ich vzťahu mlčala. Dohodu chceli utajiť, a tak platbu vykázali ako právne služby, čo obžaloba považuje za falšovanie záznamov a porušenie zákona.

Trumpov právnik spolupracuje s vyšetrovateľmi a túto verziu potvrdzuje, exprezident všetky obvinenia odmieta. O jeho vine alebo nevine po piatich týždňoch pojednávaní rozhodla 12-členná porota.

Jasný verdikt: Vo štvrtok oznámili, že Trump je vinný z falšovania obchodných dokumentov, ktorými chcel zakryť vyplatenie pornoherečky za jej mlčanie pred voľbami.

Na vyhlásenie rozsudku bolo nevyhnutné, aby s ním súhlasili všetci dvanásti členovia poroty. Zhodu našli pri všetkých 34 bodoch obžaloby.

Išlo o vážnu vec, a preto sudca na konci pojednávania vyzval členov poroty, aby odložili svoje osobné názory na Trumpa a rozhodovali na základe faktov. Neodporúčal im brať do úvahy len výpoveď exprezidentovho právnika, pretože ten bol komplicom.

Trump pri príchode na súd. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: O treste pre Trumpa rozhodne sudca v júli. Môže to skončiť podmienkou, ale aj štvorročným väzením. Stal sa prvým (ex)prezidentom, ktorý bol súdom uznaný za zločinca.

Trump pokračuje v tom, že proces označuje za skorumpovaný a zmanipulovaný. Je jasné, že ho bude navždy spochybňovať, podobne ako výsledok volieb v roku 2020. Voči verdiktu sa zároveň plánuje odvolať.

Aký vplyv to bude mať na tohtoročné voľby, sa dozvieme až v novembri, keď Američania rozhodnú, či bude prezidentom Trump alebo Joe Biden. Trump môže kandidovať aj v prípade, že dostane podmienku. Ak by išiel do väzenia, situáciou by sa zrejme zaoberali súdy, keďže spoza mreží by svoju funkciu v prípade zvolenia nemohol vykonávať.

Biden už na rozsudok reagoval slovami, že nikto nie je nad zákonom, no jediný spôsob, ako zabrániť Trumpovmu návratu do Bieleho domu, sú voľby.

Čítajte aj: Trump je vinný vo všetkých bodoch obžaloby. Kandidovať smie aj naďalej

Ázia: Izraelský útok na Rafah

Izraelská armáda čelí ostrej kritike po útoku na utečenecký tábor v meste Rafah. Aj zástupcovia Spojených štátov hovoria, že to bol tragický incident, ale odmietajú, že by pre nich išlo o červenú čiaru.

Čo sa stalo: Americké médiá tvrdia, že zábery z minulej nedele patria medzi najstrašnejšie od začiatku vojny v Pásme Gazy. Izraelčania vtedy zaútočili na utečenecký tábor v Rafahu, teda v najhustejšie obývanom meste na palestínskom území.

Muníciou zo Spojených štátov zabili podľa palestínskych úradov najmenej 45 ľudí a ďalších vyše 240 zranili. Na videách vidno Palestínčanov horiacich zaživa, ktorým už záchranári neboli schopní pomôcť.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu po dni mlčania vyhlásil, že išlo o „chybu“, ale aj podľa niektorých izraelských komentátorov jeho výroky neboli dostatočne rázne.

Aké boli reakcie: Útok tvrdo odsúdila Čína, Egypt či ďalšie arabské krajiny, ale aj Európska únia a francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý podporoval právo Izraela brániť sa po teroristickom útoku Hamasu zo 7. októbra minulého roka.

Ukazuje to, že Izrael je na medzinárodnej scéne po vyše polroku vojny čoraz osamelejší. Naďalej ho však podporujú Spojené štáty na čele s prezidentom Joeom Bidenom.

Ten síce pohrozil, že ak Izrael vpadne do Rafahu, Izraelčanom pozastaví dodávky zbraní, ale k zásadným krokom zatiaľ nepristúpil. Po nedeľňajšom útoku na utečenecký tábor Biely dom vyhlásil, že išlo o tragédiu, ktorá však neprekročila ich červenú čiaru.

Zničený utečenecký tábor po izraelskom bombardovaní. Foto – TASR/AP

Čo ďalej: Denník Jerusalem Post tento týždeň napísal provokatívny článok, v ktorom tvrdí, že Izrael už prehral vojnu v Gaze. Nielenže sa mu nepodarilo oslobodiť svojich rukojemníkov, ale zároveň sa stal „medzinárodným vyvrheľom“.

Aj niektorí Izraelčania, ktorí podporujú vojnu proti Hamasu, kritizujú Netanjahuovu vládu za to, že nemá žiadny plán do budúcnosti. Američania pritom v posledných mesiacoch intenzívne rokujú o pláne, ktorého jadrom by bol postupný vznik palestínskeho štátu výmenou za to, že by Izrael uznala Saudská Arábia.

Lenže to rázne odmietajú Netanjahu, jeho krajne pravicoví spojenci a aj značná časť izraelskej populácie, podľa ktorých by bol vznik palestínskeho štátu po útokoch Hamasu z minulého roka „odmenou za terorizmus“.

Čítajte viac: Tragický útok v Rafahu vyvolal ostrú kritiku Izraela. Pre Bidena to červená čiara ešte nie je

Afrika: Keňa bude viac spolupracovať s USA

Keňa potvrdila, že je jedným z najbližších spojencov Spojených štátov v Afrike. S Američanmi bude užšie spolupracovať najmä v oblasti bezpečnosti.

O čo ide: Spojené štáty majú oficiálne označenie pre dôležitých partnerov, ktorí nie sú členmi Severoatlantickej aliancie. Ide o takzvaných hlavných spojencov mimo NATO.

Neznamená to, že USA by tieto krajiny bránili v prípade konfliktu, ide o formu strategickej spolupráce v oblasti bezpečnosti. Pre armády spojencov to znamená potenciálne vylepšenie na personálnej aj materiálnej úrovni.

Američania môžu pomôcť s výcvikom, svojimi znalosťami, informáciami aj technológiou, ktorú majú na najvyššej úrovni. Keni by sa to mohlo hodiť napríklad v boji proti islamistom z hnutia aš-Šabáb.

Štvrtý štát: V Afrike doteraz tento spojenecký status mali Maroko, Tunisko a Egypt. Všetko sú to krajiny na severe kontinentu a na brehu Stredozemného mora. Keňa sa stala prvým štátom mimo tohto regiónu, ktorý s USA prehĺbil bezpečnostné vzťahy.

Dopomohla k tomu aj vôľa kenskej vlády zapojiť sa do riešenia krízy na Haiti. Keňa sa rozhodla, že zastreší medzinárodnú policajnú misiu, ktorá bude v ostrovnom štáte bojovať proti gangom. Tie ovládajú veľkú časť hlavného mesta a sú zodpovedné za vlnu násilia.

Keňa do tejto misie, ktorú vo veľkej miere financujú Spojené štáty, posiela tisíc policajtov.

William Ruto a Joe Biden v Bielom dome. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: S posilnením vzťahov súvisí aj nedávna cesta kenského prezidenta do USA. William Ruto bol prvým africkým lídrom po 16 rokoch, ktorý navštívil Biely dom.

Americký prezident Joe Biden chce takto dať najavo aj svoj záujem o Afriku, kde sa čoraz väčší vplyv snažia získať Rusko a Čína.

Biden na začiatku svojho mandátu sľuboval, že vzťahom s krajinami v Afrike bude venovať veľkú pozornosť. Vojna proti Ukrajine, útok Hamasu na Izrael a následná izraelská invázia v Pásme Gazy zmenili jeho zahranično-politické priority.

Latinská Amerika: V Mexiku sa blížia voľby, zavraždili desiatky kandidátov

Pred júnovými voľbami v Mexiku rastie počet násilných útokov na politikov aj ich blízkych. Podľa analýzy amerického denníka The New York Times od minulého júna zavraždili 36 kandidátov.

Čo sa deje: Na jedného kandidáta niekoľkokrát vystrelili v posilňovni, iného zastrelili na ulici. Najznámejšou obeťou je kandidátka a 37-ročná právnička Gisela Gaytán, na ktorú začali strieľať počas jej predvolebného mítingu.

Niektoré vraždy boli obzvlášť brutálne. Napríklad v štáte Guerrero našli telá kandidáta a jeho manželky rozštvrtené. Pri niektorých atentátoch strelci okrem kandidáta zavraždili aj ľudí okolo.

Stovkám ďalších sa vyhrážali alebo sa pokúsili na nich zaútočiť.

Nie všetky útoky sa podarilo vyriešiť. Niektoré sú podľa úradov viac osobné ako politické, napríklad susedský spor. Otázne je, či sú oficiálne informácie skutočne pravdivé.

NY Times totiž vo svojej analýze zistili, že minimálne 28 z 36 vrážd politických kandidátov majú na svedomí zločinecké skupiny. Okrem toho sú útoky nasmerované aj na príbuzných kandidátov, zavraždených už bolo minimálne 14. To nevyzerá na riešenie susedských sporov.

Kto je za tým: Väčšina obetí sa politicky angažovala na lokálnej úrovni, zatiaľ čo najvyššia politika nie je cieľom útokov. Dôvodom je najmä to, že drogové kartely dokážu najefektívnejšie fungovať vtedy, keď majú pod palcom lokálnu politiku. Inými slovami, potrebujú ovládnuť mesto, ďalšie mesto a cestu medzi nimi.

Potrebujú lokálne informácie, spojky v lokálnej polícii, aby mohli nerušene pokračovať vo svojich operáciách.

Aj podľa bezpečnostných analytikov stopy podnecovania aj realizácie tohto násilia vedú k lokálnym kriminálnym skupinám. Veľké kriminálne organizácie boli sčasti rozbité v rámci boja proti organizovanému zločinu, čo však viedlo k ich roztriešteniu na menšie skupiny.

Tie sa snažia získať čo najväčšiu moc vo svojich komunitách a regiónoch, čo vedie k spomínanému nárastu útokov aj na politických kandidátov. Pre kriminálne skupiny je totiž kľúčové to, kto politicky vedie teritórium, na ktorom pôsobia.

Čo bude s voľbami: Voľby sú naplánované na jún. Tento rok ide o najväčšie voľby v histórii Mexika. Mexičania naprieč krajinou naraz vyberajú kandidátov do rôznych útvarov – či už na miestnej, regionálnej, alebo federálnej úrovni. Tento rok to vyšlo tak, že volia ľudí pre viac ako 20-tisíc funkcií na lokálnej úrovni a 600 na federálnej. Zároveň ide o prvé voľby, v ktorých by sa prezidentkou Mexika mohla stať žena.

Mnohí kandidáti však vzhľadom na mieru násilia, ktorá je aj na mexické pomery priveľká, stiahli zo strachu o život svoje kandidatúry. Iní kampaň presunuli do online priestoru. V niektorých regiónoch sa stiahli celé politické strany, pretože nedokážu nájsť ľudí ochotných kandidovať.

Prezident Andrés Manuel López Obrador zvykol vraždy kandidátov bagatelizovať. Až kým nezavraždili v úvode spomínanú Gaytánovú. Tá je totiž z jeho strany, čo doteraz nebolo zvykom.

Federálna vláda ponúkla kandidátom na požiadanie ochranku. Túto možnosť už využilo takmer 500 z nich.

Meno týždňa: Samuel Alito

Samuel Alito a jeho manželka Martha-Ann. Foto – TASR/AP

Najvyšší súd USA má kauzu, ktorá by mohla ovplyvniť dôveryhodnosť jeho budúcich rozhodnutí. Týka sa Samuela Alita, jedného z najkonzervatívnejších členov súdu, ktorého v roku 2006 do funkcie nominoval George Bush mladší.

Alito čelí výzvam, aby sa vylúčil z rozhodovania v prípadoch, ktoré súvisia s útokmi na Kapitol a prezidentskými voľbami v roku 2020. Dôvodom sú informácie, ktoré zverejnil denník New York Times.

Jeho novinári zistili, že pri domoch sudcu viali vlajky, ktoré odkazujú na snahu zvrátiť výsledok volieb a používajú ich najmä najtvrdší priaznivci Donalda Trumpa. Prvou je americká vlajka otočená hore nohami, ktorá bola pri Alitovom dome krátko po útoku na Kapitol. Ide o symbol podporovateľov Trumpa, ktorí presadzujú teóriu, že voľby boli zmanipulované a neplatné.

Druhú vlajku (ihličnatý strom na bielom pozadí) dnes používa nacionalistické náboženské hnutie, ktoré takisto považuje voľby v roku 2020 za ukradnuté. Obe vlajky sa objavili aj v dave ľudí, ktorý v januári 2021 vtrhol do budovy amerického kongresu.

Alito hovorí, že vlajky vyvesila jeho manželka a nesúvisia s podporou Trumpovej teórie o sfalšovaných voľbách. Vylúčiť sa z rozhodovania v citlivých prípadoch neplánuje.

Foto týždňa

V Papue Novej-Guinei silno prší, čo spôsobilo zosuvy pôdy. Pri jednom z nich pôda a kamene zasypali najmenej dvetisíc ľudí. Štát sa obáva, že budú nasledovať ďalšie podobné tragédie, a tak sa snaží evakuovať tisíce ľudí.