Asýrski utečenci sa už sťahujú do okolia Nitry

 

Prví asýrski utečenci zo záchytného tábora v Humennom sa už presúvajú do nových domovov. Presun oneskorila karanténa nariadená pre ovčie kiahne v tábore, tá sa cez víkend skončila.

„Do Nitry a okolia sa začali presúvať prvé rodiny,“ povedal Ivan Netík z tlačového odboru ministerstva vnútra. Niektoré rodiny odišli zo zdravotných dôvodov skôr, stalo sa tak v prípade malého chlapca, ktorého bolo treba operovať, alebo pre stav po mozgovej príhode či vysoké štádium tehotenstva.

Už sa sťahujú

K  miestu ich pobytu sa ministerstvo z bezpečnostných dôvodov nechce  vyjadrovať. Všetci Asýrčania majú oficiálne trvalý pobyt v Humennom a pokračujú v integračnom procese. Ten zabezpečuje občianske združenie Pokoj a dobro v spolupráci s cirkvou pod vecným dohľadom Migračného úradu ministerstva vnútra. Presun ďalších rodín bude pokračovať v pondelok. Integračný proces utečencov potrvá šesť mesiacov až dva roky, počas ktorých  im budú hľadať ubytovanie, školu aj prácu.

Utečenci z Iraku  sa v týchto dňoch v Humennom intenzívne učili základy slovenčiny. Intenzívnejšie kurzy ich čakajú, keď sa ich ujme občianske združenie Pokoj a dobro a katolícka cirkev.

Skupina 149 kresťanov z Iraku prišla do utečeneckého tábora v Humennom v decembri. Plán na ich integráciu sa mierne zmenil po tom, ako sa proti ich presídľovaniu do dedín v okolí Nitry a Topoľčian postavili niektorí starostovia a vzápätí aj premiér Robert Fico.

„Musíme nájsť mechanizmus, ktorý nevyruší slovenskú verejnosť, no zároveň ohrozeným asýrskym kresťanom poskytne ochranu,“ hovoril vtedy Fico.

Tvrdil, že nebude „podporovať kšeftovanie tých, ktorí si mysleli, že prenajmú objekt pre migrantov a za to budú tri roky dostávať peniaze.“ Žiadne konkrétne príklady „kšeftovania“ s utečencami on ani nikto iný nezverejnil.

Z dediny radšej do mesta

Plán rozmiestnenia kresťanských utečencov z Iraku sa preto mení. Najprv to vyzeralo, že väčšina z nich má ísť do obcí. Teraz by mala ísť väčšina z nich do Nitry, kde im môže poskytnúť niektoré svoje priestory diecéza. Niektorí budú žiť aj v obciach v okolí. „Určite nepôjdu do všetkých obcí, o ktorých sa hovorilo,“ potvrdil Peter Brenkus.

Odpor voči utečencom  bol veľmi silný v Hrušovanoch, v rodnej obci Roberta Fica. O rodiny z Iraku sa po príchode do nitrianskeho regiónu budú starať sociálni pracovníci z nitrianskej diecéznej charity a dobrovoľníci. Peter Brenkus tvrdí, že sa ich prihlásilo okolo dvoch stoviek. S ponukou práce pre utečencov sa prihlásili sa aj niekoľkí podnikatelia.

Farár Brenkus chce pomôcť aj ďalším kresťanským utečencom z Iraku. „Ak by sa podarilo dostať sem ďalšiu, možno menšiu skupinu, mohlo by to trvať mesiace,“ povedal. Súhlas s povolením prísť na Slovensko je však podľa Brenkusa vecou s dohody s ďalšou vládou. Poznamenal, že by bol rád, keby mohol na Slovensko dostať niekoľko podobných skupín ročne.

Ministerstvo vnútra s ďalšími utečencami z Iraku nepočíta. „Musíme najprv vidieť, ako dopadne tento projekt integrácie. Ďalšie skupiny má rozpracované Česko, Poľsko a Maďarsko.“