Primátor Vallo: Núkali nám, že na výstavbu petržalskej električky privezú tristo čínskych robotníkov

V Bratislave sa tento týždeň zišli experti zo sveta na konferencii Start With Children. Desiatky odborníkov a odborníčok na urbanizmus, dizajn a architektúru, ako aj primátori a primátorky hovorili o tom, ako udržateľne budovať mestá tak, aby mysleli predovšetkým na deti.

S bratislavským primátorom Matúšom Vallom sme sa v stredu naobed rozprávali o tejto konferencii, ale aj o mnohých iných veciach, ktoré práve musí riešiť. Napríklad o električkovej trati pred SND, ktorú kriticky vníma divadlo; o električke naprieč Petržalkou, ktorej výstavba sa spomalila; o tom, ako nové parkovanie mení mesto; a napríklad aj o pondelkovom samite Paktu slobodných miest, ktorý spojil primátorov Varšavy, Budapešti, Viedne, ale aj Kyjiva a Ľviva.

V rozhovore ďalej hovorí:

• v akom momente sa rozhodol ísť pre výstavbu električky do Petržalky za čínskym veľvyslancom a čo nasledovalo;
• že pri električke okolo SND nechce nikoho pretlačiť;
• prečo mesto nestavia viac vlastných bytov, aj keď by chcelo;
• či sa obáva o budúcnosť cyklotrás na Vajanského nábreží
• a ako môžu samosprávy brániť demokraciu.

Mesto nedávno publikovalo technickú štúdiu trasovania električky pred Slovenským národným divadlom. Ministerstvo kultúry s trasovaním súhlasí, vedenie divadla však povedalo, že to stále nepovažuje za ideálne riešenie, chce si dať štúdiu potvrdiť nezávislými odborníkmi a žiada aj vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti. Dá mesto vypracovať túto štúdiu?

Samozrejme, stále pracujeme aj na ďalších častiach štúdie realizovateľnosti. Stále platí, čo som sľúbil vtedajšiemu, ale aj tomuto riaditeľovi, že ak budeme mať štúdiu, ktorá bude hovoriť, že električka poškodí akustickú alebo vibračnú pohodu sál v Slovenskom národnom divadle, tak do toho nepôjdeme. Ja sám veľmi rád chodím do divadla a nechcem, aby ma tam niečo vyrušovalo.

Už pri plánovaní tejto električky však odborníci hovorili, že pri dnešných technológiách a úrovni stavebníctva sú to vyriešiteľné veci. Vo svete vidíte riešenia aj omnoho komplikovanejších situácií. Rovnako sme sa zhodli, že odborníci aj v spolupráci so Slovenskou technickou univerzitou urobia merania a na základe ich výsledkov sa rozhodne.

Čakali sme veľmi dlho, kvôli meraniam sa dokonca musela cez divadelné prázdniny dočasne zastaviť veľká výstavba Eurovey 2. Pomocou veľkého prístroja, ktorý búchal do asfaltu, sa merali vibrácie, meranie zvuku sa robilo veľkým reproduktorom a zozbierané dáta sa dlho a detailne vyhodnocovali. Ak veríme vedcom a veríme dátam, tak každému musí byť jasné, že akustická pohoda divadelných sál vôbec nebude narušená a vibrácie sú takisto v absolútnom poriadku.

S divadlom teraz komunikujeme hlavne o praktických veciach stavby a o tom, ako vyriešiť garáže. Mojím cieľom nie je v úvodzovkách vyhrať alebo niekoho pretlačiť. Môj cieľ je stále rovnaký: vybudovať kvalitnú hromadnú dopravu do tejto zóny, kam každý deň chodia desaťtisíce ľudí, a keď sa celá dobuduje, bude ich ešte viac. Na tom, čo som povedal pred štyrmi rokmi, sa nič nezmenilo, z hľadiska mesta aj dopravy v ňom je to správne rozhodnutie. A z hľadiska verejného priestoru a napojenia divadla na nosný dopravný systém v Bratislave je to takisto správne rozhodnutie a postavím sa zaň aj ako architekt, aj ako primátor.

Druhou dôležitou električkovou témou je predĺženie električky v Petržalke. Začalo napredovať rýchlejším tempom po tom, čo ste do Bratislavy zavolali vedenie materskej spoločnosti zhotoviteľa a rokovali s čínskym veľvyslancom. Nečakali ste pridlho, kým ste na developera a jeho materskú spoločnosť konečne zatlačili?

Tlačíme na nich už veľmi dlho, pravdou ale je, že na strane zhotoviteľa sa v poslednom čase menili vlastnícke vzťahy a dnes už v podstate 99 percent tej spoločností vlastní Čína. Rozhodli sme sa pre tento krok vtedy, keď sme pochopili, že všetky ostatné kroky nemali až taký efekt, aký sme chceli. Práce prebiehali, tempo však bolo pomalé. Chcem však zopakovať, že sme boli vďační aj za to, pretože po inflačnej kríze a vojne proti Ukrajine ceny materiálov tak radikálne stúpli, že hrozilo, že dodávateľ odíde.

Hrozilo, že budeme mať také komunálne Višňové (diaľničný tunel, ktorý nie je dokončený ani 26 rokov od začiatku prvých prác –  pozn. red.). Na Slovensku máme diaľničný úsek, ktorý sa už tri roky nestavia, pretože developer odišiel. Dlho trvalo zmapovanie stavby, aby mohlo byť nové verejné obstarávanie, a stále prebieha arbitráž.

To všetko by sme museli absolvovať aj my a stálo by to veľa peňazí a času. Takže z tohto pohľadu som bol rád aj za pomalšie tempo prác dodávateľa, ktorého sme však dokázali udržať na stavbe, a kontinuálne sme s ním rokovali.

V nejakom momente nám však došla trpezlivosť. Rovnako platí, že predtým, ako som sa rozhodol zavolať čínskemu veľvyslancovi, som chcel mať najprv istotu, že sme vyčerpali všetky možnosti, ktoré sme mali k dispozícii v rámci normálneho manažmentu. A to nejaký čas trvalo. Keď nám zhotoviteľ stále nevedel ponúknuť žiadaný výsledok, tak sme čínskej strane povedali, že takto to ďalej nejde, a odvtedy som mal tri veľké stretnutia aj s čínskym manažmentom.

Jedno z ich navrhovaných riešení bolo, že nám sem privezú 300 čínskych robotníkov, ktorí stavajú železnice v Srbsku. Pre nich to nebol žiaden problém, avšak zrealizovať niečo také v štáte Európskej únie nie je vôbec také jednoduché, ako si to oni predstavovali. Je však isté, že 300 čínskych robotníkov by tú stavbu radikálne urýchlilo.

Zdá sa, že návrh cestného zákona od ministerstva dopravy parlament schváli. Súhlasí s ním Združenie miest a obcí Slovenska, zatiaľ čo Únia miest Slovenska povedala, že sa im to síce nepáči, ale nedá sa nič robiť, pretože vládna koalícia má väčšinu. Ministerstvo už povedalo, že zákon chce využiť na kontrolu Vajanského nábrežia v Bratislave. Obávate sa, že môže dôjsť k zrušeniu cyklopruhov?

Na politickej úrovni momentálne naozaj neviem nájsť nikoho, kto túto legislatívu pretláča. Veľmi by som sa o tom chcel s niekým porozprávať, mať možnosť predložiť naše argumenty. Mám pocit, že vláda sa proste rozhodla, že sa im zmeny na Vajanského nepáčia, chcú ich zrušiť a nechcú o tom s nikým diskutovať.

To ma trochu mrzí. Aj keď viem, že dnes sú dôležitejšie iné veci, a väčšinou aj od predstaviteľov Smeru počúvam, že toto ich absolútne nezaujíma, ale napriek tomu ten zámer stále tlačia. Budeme sa ďalej brániť. Minulý mesiac prešlo cez Vajanského 30-tisíc cyklistov. Dáta začínajú ukazovať, že je to jedna z najpoužívanejších cyklociest v Bratislave z tých, ktoré meriame. Každý, kto žije v Bratislave a jazdí na bicykli, vie, ako efektívne prepája existujúce cyklotrasy.

Chcem zopakovať a zdôrazniť, že zmeny na Vajanského neboli primárne o cyklotrasách. V prvom rade to bolo rozhodnutie mesta, ktoré je samosprávne, že nechce mať medzi historickým jadrom a obľúbenou dunajskou promenádou štyri pruhy áut. To bol začiatok tejto debaty. Myslíme si, že ako sebavedomé mesto 21. storočia môžeme na určitých miestach uprednostniť ľudí a nemať štyri pruhy (alebo miestami s odbočovacím pruhom dokonca päť) medzi historickým jadrom mesta a Dunajom. Najmä keď 900 metrov vzdušnou čiarou máme Einsteinovu ulicu s ôsmimi pruhmi pre autá.

A zároveň, keď vieme, že štát konečne dobuduje spojenie medzi D4 a D1 a splní svoj sľub, že spoplatnia úsek Einsteinova a Prístavný most pre kamióny a vytlačia ich na nový obchvat za stovky miliónov, tak sa ešte viac uvoľní priestor na Einsteinovej pre vnútromestskú dopravu. Prečo by 70 percent áut, ktoré používali Vajanského ako skratku, nemohli použiť trochu dlhšiu, ale časovo často porovnateľnú trasu a nedali aspoň na tomto úseku priestor ľuďom?

Možno už na budúci rok sa ľudia budú môcť sťahovať do 103 mestských nájomných bytov na Muchovom námestí v Petržalke.

Nie možno, ale určite, stavba je dva mesiace popredu.

Bude to prvý veľký bytový súbor, ktorý stavia priamo mesto. Nie je škoda, že to nerobí viac?

Jasné, že by ich mohlo byť viac. Ako architekt som postavil stovky bytov. Ľudia, ktorí sa tomu venujú, vedia, že to nie je žiadna veda. Kedysi by som vám povedal z hlavy aj ceny stavebných materiálov, dnes je to už všetko inak. Som si istý, že sa na trhu dajú nájsť kvalitní ľudia, ktorí pre mesto tie byty môžu postaviť aj ako naši zamestnanci, ktorí majú skúsenosti. Aj sa nám to podarilo. Viceprimátorke Lenke Antalovej Plavúchovej, ktorá má túto agendu na starosti a urobila v nej neuveriteľný kus práce, sa podarilo dať dokopy úžasný tím.

Máme pozemky a o chvíľu začíname stavať ďalší komplex na Terchovskej. Problém sú peniaze. Veľmi sme sa usilovali o asistenciu od Štátneho fondu rozvoja bývania, organizácie, ktorá nám má pomáhať stavať byty. Problém nie je ani samotná organizácia, ani tí ľudia, ale ten systém. Bratislava nestavia tak veľa komunálnych bytov, ako by chcela, pretože ten proces je nemožne komplikovaný, nemožne zle nastavený a nepodarilo sa ho zjednodušiť so žiadnou vládou. Opakujem, so žiadnou vládou. A preto trpíme tým, že nemôžeme stavať dosť bytov. Ale máme pozemky aj architektonické súťaže, aj chuť, aj know-how.

Ako hodnotíte fungovanie parkovacieho systému PAAS? Osvedčili sa záchytné parkoviská, ktoré ste v posledných rokoch otvorili?

Systém PAAS je dôležitý a som naň hrdý aj napriek tomu, že máme za sebou aj niektoré rozhodnutia, ktoré boli chybné, alebo niektoré veci, ktoré sa nepodarili. Je to funkčný a proklientsky systém pre toho, kto v ňom chce byť. Nezabúdajme na to, že to je služba ľuďom, a, áno, niektoré služby musíte robiť tak, že niektorí ľudia za ne platia, že sú regulované peniazmi. A máme stále veľmi dobré reakcie od rezidentov. Drvivej väčšine sa parkuje lepšie ako predtým.

Čo sa týka záchytných parkovísk, tak to v Rači, ktoré má kapacitu 200 miest, je skoro stále prázdne. To znamená, že napriek tomu, že ľudia môžu zadarmo parkovať na osvetlenom mieste s bezpečnostnými kamerami 150 metrov od električky, mnohí to nerobia.

To znamená jednu vec: že ľudia stále dokážu nájsť v centre nášho mesta parkovanie zadarmo, čo je v kvalitnom európskom meste úplná anomália. Som rád, že sme pripravení. Som rád, že záchytné parkoviská nezačíname budovať v čase, keď už ľudia naozaj nemajú kde inde parkovať.

Na druhej strane, parkovisko vo Vrakuni má 50-percentnú obsadenosť. Keď som sa stal primátorom, bolo úplne prázdne. Dnes tam stojí trolejbusový spoj číslo 71. Máme tam dobre navrhnuté buspruhy, zastávku obsluhuje 24-metrový megatrolejbus. Mnohí ľudia vedia, že tam zaparkujú veľmi pohodlne aj v špičke a bez tlačenia sa dostanú do centra mesta.

Prvý ročník konferencie Start with Children sa vypredal. Prečo ste sa rozhodli zamerať na mestské plánovanie pre deti, čo je vo svete pomerne nový fenomén?

Veľa dobrých architektov o tom hovorí už veľmi dlho. Rovnako ako neziskové organizácie v Česku a na Slovensku, ktoré sa o to usilujú dlhodobo. Ani akokoľvek dobrá neziskovka či architekt však nedokážu taký dizajn uskutočniť. Na to sú mestá. Je tu aj štát, ale ten väčšinou rieši veľké systémy a programy, ktoré síce majú pomôcť rodinám aj deťom, ale je príliš vzdialený od každodenného života.

Najviac zo všetkých to môžu zmeniť práve mestá. A na úrovni miest bola debata o deťoch minimálna. Posledné štyri roky sa snažíme robiť projekty pre deti a niekedy sa darí, niekedy sa nedarí a bavíme sa o tom. Chcel som využiť naše úsilie a know-how, ktoré aj stále hľadáme, ale zároveň už nejaké máme, aby sme túto debatu dostali medzi primátorov. Toto je konferencia, na ktorej je veľmi veľa ľudí z rôznych miest. Nielen primátorov, ale aj odborníkov, ktorí pracujú v manažmente a administratíve. Stretol som tu ľudí od Dolného Kubína až po maďarské mestá. Chceme, aby sa otázka, ako tvoriť mestá pre deti, dostala do mainstreamu.

Tá otázka má dve úrovne, ktoré sú pre mňa zaujímavé. Prvá je, že ako architekt, primátor a rodič verím tomu, že ak bude dizajn mesta zameraný na dieťa, bude na 100 percent dobrý aj pre všetkých ostatných.

Druhá úroveň je pragmatická. Chcem mať mesto, do ktorého sa vrátia ľudia, ktorí dnes možno pracujú v zahraničí. Možno už majú deti alebo nad nimi uvažujú a chcem, aby si povedali, že sa vrátia do Bratislavy, pretože vidia, čo všetko robíme pre deti. Je to aj o hľadaní našej identity ako mesta.

Sme úžasné historické mesto, nikdy však nebudeme mať také dedičstvo ako Praha, Budapešť alebo Viedeň. Máme skvelú gastronómiu, ale len ťažko sa môžeme porovnávať s týmito troma metropolami. Na druhej strane, podľa mňa máme v Bratislave určite lepšiu prírodu a to ma privádza aj k téme detí. Prečo by Bratislava nemohla byť v tomto absolútne najlepšia?

Mestskému dizajnu pre deti sa venujeme už tri-štyri roky a máme skúsenosti, ale chceme sa ďalej vzdelávať. Ak vo svete existujú ľudia, ktorí nám v tom vedia pomôcť, chceme, aby sem prišli a povedali nám o svojich poznatkoch.

Mesto má obmedzené peniaze a musí byť pri ich míňaní opatrné. Prečo bolo potrebné zorganizovať veľkú medzinárodnú konferenciu?

Mesto do tejto konferencie neinvestovalo ani euro. To bola naša podmienka.

Ak máme nejaké euro voľné, radšej ho využijem na rekonštrukciu cesty, pretože to je dlh, ktorý nám rastie každý deň. Hovorí sa o tom málo, že každá dnes rekonštruovaná cesta znamená ušetrené peniaze, pretože čakať ďalší rok znamená platiť viac. Alebo radšej zasadíme strom; v Bratislave je strašne veľa vecí, ktoré si zaslúžia pozornosť a peniaze.

Takže som povedal, že urobme konferenciu, ale najprv zožeňme sponzorov. Som rád, že môžem konštatovať, že celú konferenciu stopercentne pokryli naši úžasní partneri, či už je to Bloomberg Philanthropies, či už je to UNICEF, alebo Orange, Eset a mnoho ďalších.

Aké budú konkrétne výstupy konferencie?

Už len to, že sa koná, je veľký úspech. Ľudia, ktorí sa tejto téme venujú už dlho, povedali, že dlhé roky čakali na takúto konferenciu. Chceme z nej urobiť tradíciu, aby každý, kto má k tej téme čo povedať, vedel, že raz za rok môže prísť do Bratislavy. Keď sme mohli byť známi tým, že sa tu každoročne koná zbrojársko-bezpečnostná konferencia GLOBSEC, prečo by sme nemohli byť centrom výmeny know-how a skúseností o tom, ako urobiť čo najlepšie mestá pre deti? To je jeden z cieľov.

Zároveň sme včera spustili iniciatívu, ktorá sa volá Aliancia primátorov pre deti. Sme na začiatku a vízie sú veľké, uvidíme, ako to pôjde. Cieľ je dať dokopy sieť primátorov a starostov a nájsť silného partnera. Teraz hovorím o naozaj veľkých peniazoch, ktoré by pomohli financovať grantový systém, a veľké zmeny, ktoré zlepšia pozíciu detí v rôznych mestách.

Pokiaľ viem, zatiaľ máte naplánované minimálne ďalšie dva ročníky.

Pravdepodobne áno. Vyhodnotíme to, keď nájdeme partnerov. Moja podmienka je, že nechcem, aby do toho musela Bratislava investovať svoje peniaze. Dali sme do toho naše úsilie. Po jeden a pol dni konferencie musím povedať, že som šťastný. Máme extrémne krásne ohlasy od ľudí, ktorí sú naozaj špičkoví a svetoví myslitelia, aj od ľudí, ktorých dlhodobo uznávam. Myslím, že sa nám to podarilo, a myslím, že to bola vec, na ktorú všetci dlho čakali.

V rámci sprievodného programu ku konferencii ste uzavreli ulice v okolí Starej tržnice a spravili tam program pre deti. Mnohé mestá mávajú Dni bez áut, keď je naozaj veľká časť mesta úplne uzavretá pre automobilovú dopravu. Plánujete robiť v Bratislave takéto veľké uzávierky?

Bavíme sa o tom veľmi dlho. Momentálne sa viac sústredíme na permanentné riešenia. Aj keď uznávam, keď samospráva dočasne uzavrie nejakú komunikáciu pre uličný festival.

Na druhej strane neviem, či to už nie je taký prekonaný koncept. Napríklad v Bogote v Kolumbii to začali robiť už pred dvadsiatimi rokmi. Mám pocit, že dnes sa od nás očakávajú skôr finálne riešenia.

V Bratislave sme nemali veľké šťastie na dočasné riešenia. Buď sa nám ich nepodarilo dotiahnuť, alebo sme ich zle vysvetlili, takže som v tom už veľmi opatrný. Napríklad farebné kruhy na Námestí SNP, ktoré mali mať pokračovanie a pre covid tam ostali ďalšie tri roky. Alebo zle vysvetlený pilotný projekt na Vazovovej.

Primátor Tirany Erion Veliaj povedal, že projekty pre deti sú super aj z toho hľadiska, že je proti nim menší odpor. Obmedzenie automobilovej dopravy pri škôlke presadí mesto ľahšie ako na mieste, kde škôlka nie je. Vnímate to aj vy ako výhodu pri utlmovaní automobilovej dopravy?

Je mi ľúto to povedať a som z toho strašne smutný, ale v prípade napríklad Mudroňovej sa to neudialo. Keď sme na Mudroňovej urobili bezpečnejší chodník pre deti tým, že sme odtiaľ vyhodili parkovanie, ľudia boli veľmi agresívni. Tá argumentácia, že je to bezpečnejšie pre deti, ktoré chodia peši do školy, jednoducho nepadla na úrodnú pôdu.

Teraz sa pripravuje permanentné riešenie, ktoré zohľadňuje rôzne pripomienky. Veríte, že odozva bude lepšia?

Verím, že áno. Urobiť takýto priestor je citlivá vec. Môžete byť dobrý architekt, môžete ten verejný priestor dobre poznať, môžete mať dobrého dopravného inžiniera a môžete spolupracovať so školou. Ale to, čo sa deje pred týmito školami, najmä v tých priestoroch ako je Vazovova a Mudroňova, ktoré boli totálne chaotické, tam to neviete vždy na prvýkrát optimálne vyriešiť.

Preto sa používajú pilotné projekty a nejdeme hneď do finálových, ktoré budú stáť 200-tisíc eur. Radšej za pár stoviek eur namaľujeme čiary na zem a sledujeme, ako to zafunguje. Na týchto dvoch uliciach to bolo teda divoké, mali sme veľa stretnutí s občanmi aj so školou. Po x mesiacoch diskusií sme však prišli k dobrému riešeniu a tie ohlasy na riešenie, ktoré sme odprezentovali a ktoré začíname v júli robiť, boli zatiaľ veľmi dobré.

Tento týždeň sa v Bratislave zišli aj primátori z Paktu slobodných miest. V roku 2019 sa začal ako iniciatíva štyroch primátorov hlavných miest V4 a odvtedy sa rozrástol o vyše 30 miest vrátane Berlína, Viedne a ďalších. Čakali ste, že to bude takéto populárne tak rýchlo?

Absolútne nie. Nečakali sme to a musím veľmi pochváliť jedného z iniciátorov paktu, primátora Varšavy Rafała Trzaskowského, za jeho prezieravosť a inštinkt na, ako sa nám tento pakt teraz v týchto ťažších časoch zišiel. Bol som šokovaný. Povedzme si otvorene, som architekt. Neprišiel som do tejto pozície z politiky, ale Rafał Trzaskowski bol dvakrát ministrom a kedysi aj podpredsedom dnes vládnej strany. A primátor Budapešti Gergely Karácsony bol v jedných voľbách lídrom opozície voči maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.

Ja som architekt a odborník na mesto, oni sú politici a vedia v tom chodiť. Aj oni boli šokovaní z toho, aký veľký ohlas má pakt. Veď som o ňom rečnil cez Zoom v jednej komisii Amerického senátu. Boli sme všade, ale najmä oni. To otvorene poviem, že oni sú hnacími motormi toho celého a veľa sa od nich učím.

V pondelok ste prijali Bratislavskú deklaráciu, ktorá odsudzuje populizmus a antidemokratické tendencie národných vlád, čo je podľa členov paktu dnes ešte aktuálnejšia téma ako v roku 2019. Súvisí podľa vás rastúca popularita paktu s rastúcimi antidemokratickými tendenciami v Európe a vo svete?

Je to možné, pretože v podstate všetci zakladajúci primátori paktu mali problém s vlastnými vládami, respektíve vyznávali trochu iné hodnoty ako ich národné vlády. V mnohých našich členských krajinách to stále platí.

Pakt vznikol ako platforma pre predstaviteľov miest, ktorí uznávajú demokratické hodnoty. Demokracia nie je ľahký systém, ale je veľmi dôležitý. Na Slovensku vďaka našej vláde akoby sme teraz pomaly strácali európske smerovanie a zameranie. V pakte sme veľmi znepokojení aj polarizáciou a dezinformáciami. Zdá sa mi, že niektoré štáty na to akoby naschvál rezignovali a nechávajú svojich občanov podhodených akémukoľvek systému, ktorý chce zmeniť ich názor.

Ako proti tomu dokážu bojovať samosprávy?

Po prvé tak, že o tom budeme hovoriť. Bez ohľadu na to, kto práve vedie štát, tak sú tu zástupcovia mesta, ktorí boli demokraticky zvolení a zastupujú a šíria a chránia hodnoty demokracie a inklúzie.

Veľakrát dostávam otázku, ako vie primátor pomáhať demokracii. Úplný základ demokracie je založený na tom, že vy sa slobodne rozhodnete, akej idei alebo akému človeku, ktorý reprezentuje nejaké hodnoty, dáte hlas. Od neho potom očakávate, že sa bude správať na základe svojich stanovených hodnôt a že bude plniť svoje sľuby.

Tento demokratický proces umožnil mne ako aktivistovi z architektonického prostredia, aby som predstavil svoje nápady, povedal, ako si myslím, že sa má Bratislava vyvíjať. A ľudia ma zvolili. Najviac viem pomôcť demokracii tak, že splním, čo som sľúbil. Keď poviem ľuďom, že urobím toto, toto a toto, a po štyroch vidieť, že to je urobené, tak rastie dôvera v systém.

Dopredu som veľmi jasne a pragmaticky hovoril, že budeme regulovať parkovanie, a aj sme to urobili. A keď som povedal, že v meste bude tisíc nových lavičiek, tak som to spravil. Keď som povedal, že zasadíme 10-tisíc stromov, tak sme to urobili. Sľúbil som, že sa budeme venovať verejným priestorom, pretože to je téma, na ktorej mi záleží, tak to robím a dávame do toho veľa peňazí. A to je podľa mňa dôležité pre demokraciu, keď niekto niečo sľúbi, tak nakoniec to aj urobí.

Potom chcem ešte spomenúť druhú úroveň paktu slobodných miest – veľmi silný lobing za to, aby viac peňazí Európskej únie išlo priamo do miest. To je veľmi dôležitá vec. Prvá takáto iniciatíva, vďaka ktorej plynú európske peniaze rovno samosprávam, je Misia EÚ: Klimaticky neutrálne a inteligentné mestá. Je to výsledok dlhého lobingu a diskusií s Európsku komisiou. Máme šťastie, že Rafal Trzakowski je v tom doma a že absolvoval veľmi veľa stretnutí na túto tému. Aby sa vďaka európskym peniazom posilnila autonómia veľkých miest, ktoré majú prostriedky ich spravovať, pretože tá administratíva je komplikovaná.