utorok

Čo potrebuje Ukrajina viac: zbrane či lepšiu morálku?

Nová ofenzíva proruských separatistov podporovaných Moskvou otvára na Západe debatu, či nevyzbrojiť ukrajinskú armádu.

Proruskí separatisti sa tešia nielen z politickej podpory z Moskvy. Tá im pomáha bojovať aj vojensky. FOTO - TASR

Vojna na Donbase už pripomína totálnu vojnu. Na jednej strane Ukrajina, na druhej separatisti a Rusko, ktoré len sťažka skrýva, ako vyzbrojuje rebelov.

Každým dňom zomierajú desiatky civilistov aj ukrajinských vojakov. Proruskí separatisti vďaka podpore z Ruska vedú od januára masívnu ofenzívu s cieľom dobyť hranice celej Doneckej oblasti.

Ruská prevaha

To všetko je podľa šéfa síl NATO v Európe generála Philipa Breedlovea dôvod začať dodávať obliehanému ukrajinskému vojsku zbrane. Nie útočné, ale obranné.

Hoci sa tomu prezident Barack Obama zatiaľ bránil, podľa New York Times po novej ofenzíve by mohol o dodávkach zbraní rokovať na Ukrajine jeho minister zahraničia John Kerry ešte tento týždeň. Napriek tomu, že poradca Bieleho domu Ben Rhodes tvrdí, že stále ostávajú najlepším tlakom na Moskvu ekonomické sankcie.

„Tie však nezastavili Rusko v posielaní ťažkých zbraní a profesionálov na Ukrajinu a vrátili tému dodávok zbraní späť,” tvrdí americký denník.

Dosiaľ poskytli Američania pomoc v podobe potravinových balíčkov či nepriestrelných viest a okuliarov s nočným videním.

Klasická vojna

„Čo sa týka charakteru vojny, má to všetky znaky klasických vojen, ktoré sa odohrávajú nasadením ťažkej obrnenej a mechanizovanej techniky. Je to veľmi dôležitý fenomén, keďže niečo také sme v Európe od konca 2. svetovej vojny nemali, ani na Balkáne v 90. rokoch,” rozpráva pre Denník N Róbert Ondrejcsák, šéf slovenského Centra pre európske a severoatlantické vzťahy.

Osem amerických expertov v pondelok zverejnilo správu, v ktorej vyzývajú, aby Ukrajinci dostali obranné zbrane a inú pomoc v hodnote troch miliárd dolárov. Malo by ísť o protitankové rakety, drony, obrnené džípy Humvee a radary, ktoré vedia detekovať nepriateľské rakety a delostrelectvo.

„Západ musí posilniť ochranu Ukrajiny zvýšením rizika a nákladov pre Rusko pred akoukoľvek novou ofenzívou,” píše sa v správe.

Dve tváre Moskvy

„Bolo by to narušením medzinárodného práva vrátane charty OSN či dokumentov OBSE a pravidiel Európskej únie,” sťažoval sa na tieto úvahy ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Čižov podľa ruskej agentúry Ria Novosti.

„Nikto nemá dôvod ničoho sa od Ruska báť. Nikto na svete,” dušoval sa Čižov ešte vlani v marci pre BBC.

NATO odhaduje, že Rusko má na východe Ukrajiny tisíc vojakov, Kyjev hovorí až o deviatich tisícoch. Od mierového dohovoru z Minska napriek záväzkom nebojovať zväčšili proruskí rebeli svoje územie podľa Kyiv Post o 550 štvorcových kilometrov.

O čo ide Putinovi

Ruský prezident chce podľa jedného z autorov správy Iva Daaldera z Chicago Council on Global Affairs nielen docieliť destabilizáciu Ukrajiny a zablokovať jej zbližovanie s Európou a so Západom. „Tiež môže chcieť udržať veľkú časť východnej Ukrajiny pod ruskou kontrolou, vytvoriť pozemný koridor ku Krymu či vytvoriť novú entitu Novorusko.”

Jedinou šancou, ako ho zastaviť, podľa neho je, aby Putin pocítil, že cena za vojnu bude privysoká.

„Dodávky zbraní Ukrajine zvýšia cenu pre Rusko a zvýšia šancu na nájdenie diplomatického riešenia. Čas urobiť to je teraz.”

Vladimir Putin je podľa britského historika Timothyho Gartona Asha akýmsi Slobodanom Miloševičom Sovietskeho zväzu. Diplomatické pokusy podľa neho zlyhali, sankcie síce majú výrazný efekt, ale je to s nimi na dlhú trať. „A tá môže byť pre skúsených, krutých, dobre vyzbrojených diktátorov bohatých na energetické zdroje naozaj veľmi dlhá,“ napísal Ash pre Guardian.

Podľa americkej správy je ukrajinská výzbroj, hlavne čo sa týka protitankových striel, stará 20 rokov a zväčša vyradená. Preto navrhujú poslať protitankové strely Javelin.

Podobne to vníma aj Ondrejcsák. „Výzbroj Ukrajincov je založená na sovietskej technike z 80. rokov. Ruské zbraňové systémy sú modernejšie.“ Na východnej Ukrajine podľa Ondrejcsáka Rusi zabezpečujú protileteckú ochranu, velenie i riadenie, prieskum, ale aj konkrétnu bojovú činnosť.

Ťažké ofenzívne zbrane však podľa slovenského analytika Ukrajinci nepotrebujú. „Pomohli by im „eneblers“, ktoré by zvýšili efektivitu ukrajinských zbraňových systémov. Ide o prieskumné prostriedky ako drony, radary umožňujúce detekciu nepriateľskej delostreleckej paľby či komunikačné systémy a rušičky.“

Ukrajinskej armáde okrem lepších zbraní často chýba aj pevná morálka a dobrá stratégia. FOTO - TASR
Ukrajinskej armáde okrem lepších zbraní často chýba aj pevná morálka a dobrá stratégia. FOTO - TASR

Za lepšiu morálku

Naopak, český vojenský analytik Lukáš Visingr je ohľadom dodávok zbraní skeptický. „Veľa by to nevyriešilo a mohlo by to byť dokonca kontraproduktívne,” myslí si Visingr.

Hlavný problém sa podľa neho neskrýva v technike. „Je to o ľuďoch. Výsledky ukrajinských ozbrojených síl sú skôr zlé, čo Kyjev zvádza na inváziu ruských jednotiek, skôr si však myslím, že sú za tým problémy na strane Ukrajincov,” dodáva.

„Nevidím ucelenú vojenskú stratégiu. Aj úroveň taktiky je slabá,” rozpráva český analytik.

Vojenské oddiely podľa neho často postupujú nekoordinovane a zmätene, majú zlé velenie a spravidla slabú morálku. „Aj keď sú výnimky ako kyborgovia z doneckého letiska.“

Ukrajinská armáda podľa neho len odráža stav spoločnosti, jej rozklad a korupciu. „Ukrajina by sa musela dať najskôr dokopy ohľadom stratégie, taktiky a morálky, až potom by malo zmysel baviť sa o dodávkach,” myslí si Visingr.

Ak by chcel Západ Ukrajine naozaj efektívne vojensky pomôcť, musel by urobiť niečo, čo teraz robí Moskva, a to je masívna vojenská pomoc vrátane profesionálov, ktorí by viedli špeciálne operácie. To by však bolo riskantné, pretože Moskva by mohla reagovať ešte agresívnejšie, a tomu sa chce Západ vyhnúť.

Za opatrnejší scenár

A preto sa Obama podľa komentátora Bloombergu Leonida Beršidského pridal na stranu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a chce sa zatiaľ vyhnúť vyzbrojovaniu ukrajinskej armády. „Skutočný odkaz do Kyjeva je: v boji proti proruským separatistom a ruským vojakom ste sami.“

Proti sa vyjadril aj šéf českej diplomacie v rozhovore pre Denník N. „V Európskej únii panuje presvedčenie, že ten konflikt nemá vojenské riešenie. Eskalácia by nikomu nepomohla a len by priniesla utrpenie ľuďom, ktorí tam žijú. Pokiaľ by sme začali dodávať zbrane, tak by sme išli opačným smerom, než potrebujeme. A na tom sa zhodneme i s USA,“ povedal Zaorálek.

Dnes na DenníkN.sk

Najčítanejšie

| |