Mirek Tóda
V Hongkongu vo štvrtok odsúdili 14 predstaviteľov demokratickej opozície za rozvratnú činnosť. Previnili sa tým, že v lete 2020 zorganizovali neoficiálne primárky.
Ako vysvetľuje slovenský sinológ Martin Šebeňa, ktorý žije v Hongkongu, celkovo sa proces týka 47 aktivistov demokratickej opozície.
Ide o staršiu kauzu, ktorá len podčiarkuje to, ako rýchlo zanikajú posledné zvyšky demokratického systému v tejto bývalej britskej kolónii. Keď ju Čína v roku 1997 preberala po storočnom „prenájme“ od Britov, sľúbila pritom, že tam najbližších 50 rokov zachová demokratické zriadenie podľa hesla: jedna krajina, dva systémy. Inými slovami, zatiaľ čo Čínu ovládala komunistická strana, Hongkong mal zostať demokraciou.
Okrem masívneho zatýkania začal v Hongkongu nedávno platiť už druhý bezpečnostný zákon o podvracaní, známy ako Zákon číslo 23. Ten prakticky znemožnil viesť na ostrove slobodný politický život.
Chceli iba primárky v rámci zákonov
Späť však do roku 2020, keď sa v problémoch ocitli desiatky demokratických politikov.
„V hongkonskom volebnom systéme sa hlasuje vo volebných obvodoch, v ktorých sa víťaz stáva poslancom parlamentu. Demokratická opozícia bola dlhodobo rozdelená na množstvo menších strán a z toho ťažili provládni kandidáti. „Pred voľbami v roku 2020 – ktoré sa napokon v plánovanom termíne pre covid neuskutočnili – sa lídri demokratických strán rozhodli, že do každého obvodu postavia len jedného kandidáta, ktorého budú všetci voliť,“ objasňuje Šebeňa motiváciu aktivistov, ktorí sa krátko na to ocitli vo väzení.
Problémom totiž bolo, že sa nevedeli dohodnúť, kto bude kandidovať a kto nie. „A tak sa rozhodli prenechať to na vôľu ľudu a zorganizovali neoficiálne primárky, ktoré v podstate vyzerali ako voľby,“ hovorí sinológ.
Spomína, ako na stovkách miest po celom Hongkongu vtedy boli volebné „miestnosti“. V praxi to vyzeralo iba ako obyčajná skupina ľudí na ulici s krabicou na vhodenie lístka, pri ktorej sa tvorili dlhé zástupy. O primárky bol podľa Šebeňu vysoký záujem.
„Zúčastnilo sa na nich asi 600-tisíc ľudí. Pre porovnanie, demokratické sily zvyčajne dostali v regulárnych voľbách dvakrát toľko hlasov.“
Opoziční aktivisti chceli získať čo najviac poslancov v parlamente a potopiť tak podľa Šebeňu hlasovanie o rozpočte, pretože podľa hongkonskej miniústavy pri neschválení rozpočtu automaticky padá vláda. „Tú to samozrejme vystrašilo, a preto vyhlásila konanie primárok za protištátnu aktivitu, hoci bola úplne legálna podľa všetkých vtedy platných zákonov,“ vraví sinológ.
Vládnej moci to stačilo na to, aby využila veľmi prísny zákon o národnej bezpečnosti, ktorý necelé dva týždne pred primárkami vstúpil do platnosti.
Brutalita bezpečnostného zákona
Jeho brutalitu opisuje slovenský sinológ takto: v podstate obchádza celý súdny systém. Neplatí pri ňom právo na advokáta, neumožňuje možnosť prepustenia na kauciu, neplatia pri ňom limity na dĺžku vyšetrovacej väzby a navyše je retroaktívny.
„Na základe tohto zákona už v januári 2021 zatkli 55 ľudí, z ktorých 47 obvinili zo sprisahania s cieľom spáchať podvracanie štátu. Väčšina z obvinených čakala takmer dva roky na začatie súdneho procesu, ktorý sa skončil dnes vynesením rozsudkov,“ hovorí Šebeňa.
„Odsúdenie znamená ďalšie zhoršenie základných slobôd a demokratickej účasti v Hongkongu,“ komentovala verdikt hovorkyňa diplomacie EÚ Nabila Massraliová. Aktivistov sa zastala aj austrálska diplomacia. Nové právne predpisy podľa nej orgány využívajú ako nátlak na prodemokratické osobnosti, opozičné skupiny, médiá, odbory a občiansku spoločnosť.
Medzi prominentnými prodemokratickými aktivistami, ktorých odsúdili, je napríklad profesor práva Benny Tai a viacero poslancov parlamentu. Ako však upozorňuje Šebeňa, je možné, že polícia začne zatýkať aj ďalších ľudí, predovšetkým tých, ktorí organizovali volebné stanice.
Zo 47 obvinených ľudí sa väčšina k svojim činom priznala. Prečo?
„Nové zákony s retroaktívnou účinnosťou totiž spätne kriminalizovali ich konanie a oni sa svojím priznaním snažia dosiahnuť zmiernenie trestu. Proti jednotlivým obžalovaným boli vznesené rôzne obvinenia, preto to niektorí vyhodnotili tak, že budú za niečo isto odsúdení, kým iní to vidia inak a k ničomu sa nepriznali,“ opisuje expert z Hongkongu ich komplikovanú situáciu.
Význam rozsudku podľa neho spočíva aj v tom, že boli prvýkrát zároveň aj oslobodení niektorí obvinení jednotlivci. „Takže zákon o štátnej bezpečnosti už nemá 100-percentnú úspešnosť. Vláda to bude určite využívať na to, aby ukázala, že zákon nie je len nástrojom na obmedzenie kritikov, ale normálnym legitímnym zákonom,“ myslí si Šebeňa.
Ďalší drastický nástroj – zákon číslo 23
Ako už zaznelo, zákon z roku 2020 o štátnej bezpečnosti do veľkej miery obchádza hongkonský právny systém a umožňuje vláde vo veľkom väzniť nepohodlných ľudí. Okrem neho, ako dodáva Šebeňa, však existuje ešte jedna právna novinka na potlačenie občianskych práv – zákon o podvracaní známy ako Zákon číslo 23.
„Na jeho základe už boli vzatí do väzby prví aktivisti. Tento zákon má síce oveľa miernejšie tresty, ale zároveň má širšiu interpretáciu. V podstate preň môžu byť zatknutí novinári aj za faktickú kritiku vlády,“ vysvetľuje Šebeňa.
Do problémov sa napríklad dostali ľudia len preto, že na Facebooku spomínali na predošlé výročné akcie na pripomenutie masakru na Námestí nebeského pokoja v roku 1989. „Vzhľadom na to, že sa 4. jún blíži, vláda ich chce mať radšej na pár dní vo väzení. Smutné bolo, že minister vnútra sa v tejto súvislosti bojí vysloviť spojenie štvrtý jún, a len hovorí o ‚citlivom dátume‘ a podobne,“ rozpráva Slovák z Hongkongu.
Čína preto podľa neho už ani nemusí stupňovať svoj tlak. „Jedine v tom, aby sa hongkonskí politici menej chodili pýtať do Pekingu a viac sa starali o domáce záležitosti, hlavne o ekonomiku, ktorá má veľké problémy.”
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
