Ak nezačnú informovať o Ficovom stave, vyhrajú konšpirácie o atentáte

Premiér Robert Fico je doma z nemocnice. Znamená to, že mu je lepšie a nie je v ohrození života. Je to dobrá správa a teším sa z nej. Prajem Robertovi Ficovi úplné uzdravenie a žiadne komplikácie.

Prevoz už po dvoch týždňoch a priamo domov však otvára aj legitímne otázky. Napriek tomu alebo práve preto, že ide o zdravie premiéra, ich musíme klásť.

Aký je zdravotný stav predsedu vlády?

Aký presne bol rozsah jeho zranení po atentáte v Handlovej?

Aká je podľa lekárov prognóza jeho stavu, v akej kondícii a kedy by sa mohol vrátiť na úrad vlády?

Tých otázok je oveľa viac a napriek tomu, že sa dotýkajú najcitlivejšieho súkromia Roberta Fica, sú to otázky vo verejnom záujme. Robert Fico je predseda vlády, predseda najsilnejšej politickej strany a jeho zdravotný stav môže mať preto veľký vplyv na to, ako je riadená celá krajina.

V demokratických krajinách je absolútna samozrejmosť, že o zdravotnom stave prezidentov a premiérov informujú podrobne až na úroveň zverejňovania lekárskych správ.

Robia to preto, aby občania mohli dôverovať, že štát je v rukách zdravého politika v dobrej kondícii, ktorý je schopný zvládnuť takú náročnú úlohu, ako je jeho riadenie.

Dva týždne od atentátu je jasné, že v prípade Roberta Fica sa premiér a jeho ministri rozhodli ísť inou cestou. O jeho zdravotnom stave neinformovali lekári. Hneď po atentáte a operácii sa nepostavili pred verejnosť a nehovorili o rozsahu poranení, priebehu operácie ani o prognózach jeho zdravotného stavu.

Robert Kaliňák vysvetľoval, že to odmietli lekári, ale to nemôže byť dostatočné vysvetlenie. Ak by vláde záležalo na tom, aby lekári hovorili, nedá sa predstaviť situácia, že by odmietli.

Slabé informovanie je chyba a veľmi vážne rozhodnutie. Naozaj nejde o uspokojovanie zvedavosti ľudí a bulvárne rýpanie sa v súkromí predsedu vlády. V hre je dôvera v základné fungovanie štátu. Inštitúcií. Vlády.

Prevoz predsedu vlády z nemocnice v Banskej Bystrici priamo do domáceho ošetrenia všetky pochybnosti a neistoty ešte znásobil. Ak by dva týždne o jeho zdravotnom stave podrobne hovorili odborníci, rešpektovaní lekári, ktorí ho operovali a následne sa oňho starali, mohla by dnes verejnosť dôverovať tomu, že premiér je v stave, že už nemusí byť v nemocnici.

Mohla by veriť, že jeho stav po atentáte bol a je naozaj taký, ako hovorili ministri obrany a vnútra Robert Kaliňák a Matúš Šutaj Eštok.

Ich dôveryhodnosť je z logických dôvodov v tejto téme oveľa nižšia. Nie sú lekári, nie sú odborníci. Nemajú odstup a majú prirodzený intenzívny politický záujem podávať a vnímať príbeh Roberta Fica tak, aby vyhovoval ich politickým cieľom.

V prvom momente mohla byť dôvodom informovania o zdravotnom stave premiéra bez lekárov snaha ochrániť premiéra a sústrediť sa najmä na jeho záchranu. Po dvoch týždňoch a prevoze domov to však už neplatí. Skôr sa zdá, že vláda verejnosti odkazuje, že sa nemá starať. Akoby hovorili: my vládneme, nerušte nás, iba nám verte.

Podobný prístup volí vláda Roberta Fica aj v iných situáciách. Až do atentátu nechceli odpovedať na nepríjemné otázky, neinformujú o podrobnostiach svojich rozhodnutí, nechcú veľkú verejnú diskusiu o zásadných zmenách, ktoré od nástupu robia.

Nakoniec je to jednoduché: demokratické vlády sú transparentné a snažia sa občanom, ktorí ich na čelo štátu zvolili, hovoriť čo najviac, aby si udržali ich dôveru. Vlády, ktoré majú bližšie k autokracii alebo aspoň obmedzenej demokracii, skrývajú a utajujú.

Slovensko je stále demokraciou. Aj preto by malo premiérovi Robertovi Ficovi záležať na tom, aby neboli žiadne pochybnosti o jeho zdravotnom stave a atentáte, ktorý našťastie prežil. Možno si to Fico, Kaliňák či Šutaj Eštok ešte neuvedomujú, ale konšpirácie a nedôvera idú proti nim.