Ideme do neslobody ako z učebnice

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Poďme teda priamo k fundamentu. Minister Robert Kaliňák je podozrivý z účasti na únose vietnamského občana Trinh Xuan Thanha v roku 2017. Na otázku, prečo je podozrivý, je jednoduchá odpoveď. Lebo sa tak správa. A zodpovedajú tomu aj podivuhodné okolnosti. Úloha, ktorú minister Kaliňák zohral v akcii vietnamskej tajnej služby, i to, ako na celú záležitosť reaguje, ako sa správa časť prokuratúry a polície, vedú dokonca k záveru, že nie je len trochu podozrivý, ale dosť podozrivý.

Zjavne podozriví sú aj tí, ktorí hneď ako vyhrali voľby a poskladali vládu, iniciovali likvidáciu špeciálnej prokuratúry, likvidáciu alias reorganizáciu NAKA, odstavenie vyšetrovateľov a obskúrne zmeny trestných kódexov. Takto sa môže správať naozaj len vláda, ktorá je napojená na organizovaný zločin alebo je prerastená osobami s kriminálnym pozadím.

Existuje len jediný dôvod, ktorý by takýto mocenský masaker ospravedlňoval: monštruózne sprisahanie bývalých vládnych politikov, policajných kriminalistov, vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov vrátane sudcov na Ústavnom súde. Presne toto sa snažili a snažia nahovoriť svojim voličom i svetu dnešní vládni činitelia, lebo inú možnosť vlastne ani nemajú.

Má to však niekoľko slabín. Bývalí vládni politici sa nevedeli dohodnúť na jednoduchších veciach, akou je zorganizovanie štátneho sprisahania takéhoto rozsahu. Aj preto predčasne skončili, čo je, mimochodom, takisto silná indícia proti štátnemu sprisahaniu. Veď ktoríže sprisahanci by sa neustálymi zvadami verejne kompromitovali a nakoniec takto hlúpo vypustili moc z rúk ako dáma a páni Remišová, Matovič, Heger, Kollár a Sulík?

Ďalší argument, ktorý rozbíja koaličnú legendu o sprisahaní, spočíva v tom, že nikto v Európskej únii, v USA a ani zo siete mimovládnych organizácií, ktoré bdejú nad dodržiavaním ľudských práv vo svete, si akékoľvek sprisahanie proti vtedajšej opozícii nevšimol. Vari aj oni boli súčasťou toho sprisahania? Kto tomu verí, nech už ďalej nečíta.

A posledná poznámka k tomu: trestné stíhania, vyšetrovacie väzby, obžaloby a nakoniec aj desiatky potvrdzujúcich rozsudkov neprišli po období pokoja, keď vlády Smeru bez korupčných škandálov konali príkladne vo verejnom záujme. Bolo to presne naopak. Jeden korupčný škandál striedal druhý, premiér Robert Fico býval v luxusnom byte daňového podvodníka, ktorému držal stranu Robert Kaliňák. Nakoniec prišla objednávka na vraždu a vyhasli životy dvoch mladých ľudí, čo bol začiatok spoločenskej vzbury proti skorumpovaným politikom, policajtom, prokurátorom i sudcom.

Kriminálny fundament a dôsledky

Ak vláda stojí na záujme všetkými možnými prostriedkami čeliť výkonu spravodlivosti, jednak sa ponára hlbšie do nezákonných aktivít a zároveň – ako bod prvý – jej nutne vyvstáva potreba oklieštiť základné práva a slobody občanov. S ich zachovaním totiž padá. Máme na mysli napríklad právo na zhromažďovanie, prístup k informáciám, ich slobodné šírenie, slobodu prejavu… A ako bod druhý, v prechodnom období na ceste k totalite či onej neliberálnej demokracii stále treba vládnuť so súhlasom relevantnej časti spoločnosti. Tu hrá kľúčovú mobilizačnú rolu vyhľadávanie konfliktných tém a kladenie otázok tak, aby dochádzalo k názorovej polarizácii, teda k radikálnemu oddeleniu „našich koaličných voličov od tých opozičných“.

Hoci spoločnosť je pestrejšia, ako o tom vypovedá to, koho si zvolila za hlavu štátu a koho do parlamentu, aj táto pestrosť sa dá zredukovať na ÁNO alebo NIE, na ZA alebo PROTI. Postavme tie príklady rozdeľujúcich otázok na hranu s vedomím, že majú menej či viac odtieňov v závislosti od kontextu i publika: Ste za mier alebo za vyzbrojovanie ukrajinských neonacistov? Ste za, aby do Európy prichádzali ilegálni migranti a páchali tu trestné činy? Je naša prezidentka americká ku.va? Ste za európsku zelenú transformáciu, keď sa vám mesačné náklady na domácnosť zvýšia o 213 eur? Ste za, aby si buzeranti v rámci toľko ospevovanej rovnoprávnosti mohli adoptovať deti? Ste za, aby údajní transsexuáli mohli chodiť do ženských šatní?

Kriminálny fundament dohnal strany vládnej koalície k tomu, že kladú otázky týmto spôsobom s očakávaním, že získajú v spoločnosti dostatočnú oporu na potlačenie občianskych práv a slobôd. Bez tejto opory a bez toho potlačenia si totiž nevedia predstaviť, ako budú vládnuť. Ako budú vládnuť a beztrestne tunelovať verejný majetok bez pretvorenia RTVS na lojálne dezinformačné médium, bez paralyzovania Markízy, JOJ-ky s pomocou ich vlastníkov, ktorí prišli k bohatstvu obdobne pochybným spôsobom ako oni sami. Ako budú vládnuť bez oslabenia infozákona, bez oklieštenia práva na zhromažďovanie, práva na slobodu takého prejavu, ktorý ich skutky a motivácie demaskuje.

Na tomto mieste treba poznamenať, že živná pôda pre tento nedemokratický, manipulatívny a kleptokratický druh politiky sa tu vytvárala dlhodobo bohatou nádielkou dezinformačných médií. Ľudia zo Smeru, Hlasu prišli takpovediac na hotové. Dezinformačná scéna vytvorila masám názor (naratív) na očkovanie, očistu spoločnosti od korupcie, na LGBTI+, na ruskú inváziu na Ukrajinu, vládne strany tieto názory „zamerali“ pomocou svojich interných prieskumov verejnej mienky a náležite zosilnili. Majú na to schopnosti i dobrý dôvod: vyhnúť sa spravodlivosti a žiť v blahobyte, o akom väčšina občanov môže len snívať.

Také je to vážne

Tak sa koaličné strany trasú o moc, že sa dokážu vtierať do priazne svojich voličov aj vo veciach, keď utŕžia na medzinárodnej scéne ťažké reputačné škody.

Dva príklady za všetky: slovenská vláda nepodporila rezolúciu OSN, na základe ktorej si svet bude každý rok pripomínať genocídu v Srebrenici v roku 1995. Genocídu, ktorá je dôkladne svedecky zdokumentovaná a aj potvrdená medzinárodnými súdmi.

Oproti tomu obžalovaný predseda parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť Tibor Gašpar vyhlásil, že príčinou ruskej invázie na Ukrajinu je „genocída rusky hovoriaceho obyvateľstva na východe Ukrajiny“, čo je, samozrejme, nebotyčná lož.

Máme to pokope: k dokázanej genocíde v Bosne a Hercegovine sa vládni činovníci obracajú chrbtom, vymyslenou genocídou na východnej Ukrajine obhajujú ruské vraždenie. Slovenskú zahraničnú politiku na všetky svetové strany tak v skutočnosti určujú dve strany: Vladimir Putin a jeho maďarský spojenec Viktor Orbán. Alebo ešte inak povedané: využije sa čokoľvek, čo udrží priazeň voliča, predvareného dezinformáciami a ruskou propagandou, pri vládnej koalícii.

A je to ten istý volič vládnej koalície, ktorému sú určené vízie o dvoch nových nemocniciach v Bratislave a novej jadrovej super elektrárni. Občania a občianky so zmyslom pre ekonomickú realitu a sledujúci budovateľské schopnosti slovenských vlád zaiste chápu, že nič také nebude, ako nie je hotová diaľnica medzi Bratislavou a Košicami. Maximálne sa zbúra Zimný štadión Vladimíra Dzurillu, veď o zimné štadióny obyvatelia Bratislavy priam zakopávajú. Účel je však splnený. Potlačenie práv a slobôd musí byť vyvážené budovateľskou megalomániou. Normálne ako z učebnice.