Pastrňákove slová vyvolali nostalgiu. Tri pohľady na to, ako by vyzeral česko-slovenský tím v roku 2002

„Rozdelili sme sa v dobrom. Nepúšťam sa do politiky, ale pre šport je to škoda,“ povedal o rozdelení Československa český hokejista David Pastrňák v hokejovom podcaste Spittin‘ Chiclets.

Zo športového hľadiska je to škoda nielen teraz, keď má Česko 32 a Slovensko 11 hráčov, ktorí v minulej sezóne nastúpili v NHL na aspoň jeden zápas.

Je logické, že spoločne by obe krajiny vytvorili silnejší tím. Bolo by v ňom zhruba šesť Slovákov a Čechom by sme pomohli najmä v obrane.

Pastrňák si takýto tím dokonca praje na turnaji organizovanom NHL – či už by sa volal Svetový pohár, alebo akokoľvek inak. „Bol by to zaujímavý a naozaj dobrý tím,“ hovorí česká hviezda.

Téme sme sa venovali v tomto texte:

Pastrňákove vyjadrenia nás inšpirovali k pohľadu, ako by najsilnejší „federálny“ tím mohol vyzerať v čase, keď bol slovenský hokej na vrchole – po zisku titulu majstrov sveta v roku 2002.

Česi predtým vyhrali olympiádu v Nagane a mali aj zlatý hetrik z MS, ktorým boli tri tituly v rokoch 1998 – 2001.

Za Česko v sezóne 2001/02 nastúpilo v NHL 77 hráčov (teraz 31), Slovákov bolo 32 (teraz 11).

Dá sa domnievať, že vtedy by zo spoločného tímu išiel strach. Kto by sa do takejto nabitej zostavy dostal a kto už nie? A koľko Slovákov by v ňom bolo?

Z debaty v redakcii nakoniec vzišiel článok, v ktorom traja redaktori ponúkajú tri svoje zostavy aj s krátkym zdôvodnením.

Ak takisto máte radi trochu nostalgie, môžete nám v diskusii napísať, ako by vyzeral váš česko-slovenský tím v roku 2002.

Radovan Klein: 17 Čechov a 8 Slovákov

Pri zostave som sa pozeral na to, kto mal čo za sebou za 7 až 10 predošlých sezón a či patril medzi osobnosti NHL.

Bobby Holík je center, ktorý odohral vyše tisíc zápasov v NHL. Zaradil som ho do čistého útoku legiend Devils so Sýkorom a Eliášom.

Milan Hejduk získal Stanley Cup s Coloradom a stal sa aj najlepším strelcom ligy. Robert Lang je legenda Pittsburghu, tak ako Jágr. Navyše sa potom skvele uchytil aj vo Washingtone, takže môže byť centrom v útoku aj s Bondrom.

Robert Reichel a Petr Nedvěd sú skúsení centri, Pavol Demitra, Žigmund Pálffy a Peter Bondra zas najlepší Slováci v tom čase. Martin Straka bol zas Jágrov dvorný center a mohol hrať aj na krídle.

Brankármi sú Česi s veľkými skúsenosťami z NHL, tých netreba ani viac komentovať.

Medzi kľúčových šesť obrancov som zo Slovákov zaradil len Róberta Śvehlu, pretože Chára ešte len začínal byť dobrý a Višňovský bol v NHL len krátko. Preto som sa spoľahol na skúsených českých hráčov a Cháru s Višňovským som spojil „len“ do štvrtého páru.

Matej Ondrišek: 17 Čechov a 8 Slovákov

Zostavu som skladal na základe skúseností hráčov a ich výkonov okolo roku 2002.

Do obrany sa mi nevošiel Ľubomír Višňovský, hoci v tom čase už mal za sebou niekoľko medzinárodných turnajov, no skrátka som preňho nenašiel miesto.

To som, naopak, našiel pre Zdena Cháru, ktorého som pre jeho parametre a zlepšujúcu sa výkonnosť v NHL zaradil do defenzívne ladenej obrannej dvojice s Františkom Kaberlem.

Česko malo v tomto období pretlak vynikajúcich centrov, a preto hrá napríklad Pavol Demitra na krídle prvého útoku s Jaromírom Jágrom a Martinom Strakom, ktorí spolu naozaj hrávali.

V druhom útoku som stavil na skúseného centra Bobbyho Holíka, ktorý pre zmenu hrával s Patrikom Eliášom, a doplnil som k nim Petra Bondru.

Žigmund Pálffy a Robert Reichel sa takisto poznali z pôsobenia v New Yorku Islanders a na krídlo som k nim ešte pridal praváka Milana Hejduka.

Na pozícii 13. útočníka som chcel centra, ktorý by bol schopný naskočiť do ktoréhokoľvek útoku. Rozhodoval som sa medzi menami ako Nedvěd, Lang, Hrdina či Bonk, no pre reprezentačné skúsenosti som napokon vybral Roberta Langa.

Do tímu sa ako 14. útočník dostal aj mladý Marián Hossa, ktorého som uprednostnil pred jeho klubovým spoluhráčom z Ottawy Martinom Havlátom.

Štefan Bugan: 15 Čechov a 10 Slovákov

Svoj fiktívny tím skladám tesne po tom, ako Ján Lašák vychytal Slovensku titul majstrov sveta. Veľmi ma láka zobrať ho ako tretieho brankára, no tento nápad by sa v Česku nestretol s veľkým pochopením, keďže majú piatich stabilne chytajúcich brankárov v NHL.

Snažím sa byť objektívny a spolieham sa na 36-ročnú legendu Dominika Haška, ktorý ma v NHL stále veľmi dobré čísla. Keby sa mu na turnaji nedarilo, skvelou alternatívou je Roman Turek. V tesnom súboji o brankársku trojku uprednostním mladšieho Tomáša Vokouna pred Romanom Čechmánkom.

To, čo som pri Lašákovi nespravil, však spravím pri obrancoch, keď mierne pozitívne diskriminujem Slovákov. Povedzme, že už vtedy vytuším, čo vyrastie zo Zdena Cháru a Ľubomíra Višňovského.

Višňovský bol výborný pri titule majstrov sveta a ja ho uprednostním pred viacerými vynikajúcimi českými obrancami, hoci v NHL ešte nemá silnú pozíciu.

V Česku nerozumejú ani tomu, prečo beriem mladého Zdena Cháru, no argumentujem tým, že turnaj sa bude hrať na úzkom zámorskom klzisku a v Ottawe už hráva 22 minút na zápas.

Lídrami obrany sú Česi, ktorí odohrajú väčšinu času v presilovkách a oslabeniach, no beriem až troch Slovákov, keďže v tíme je aj skúsený Róbert Švehla. Ten nastupuje s mladým Tomášom Kaberlem, využijem ich zohratosť z Toronta.

Istotou je dvojica Pavel Kubina – Jaroslav Špaček, ktorá si v reprezentácii vždy rozumela. Chára veľký turnaj zvládne, lebo nastúpi v dvojici so špičkovým Romanom Hamrlíkom, ktorý je vyťažovaný v špeciálnych formáciách.

Višňovského mentoruje skúsený Jiří Šlégr, no táto dvojica hráva menej.

Rád by som aspoň na pár striedaní videl v jednom útoku najgeniálnejších hráčov oboch krajín Jaromíra Jágra a Žigmunda Pálffyho. Tí sa spolu v jednom tíme stretli ako mladí hráči na Kanadskom pohári 1991 ešte v reprezentácii Československa.

Spoľahnem sa však radšej na to, čo funguje, a obidvom dávam do formácie dvorných centrov Martina Straku a Jozefa Stümpela. Útoky doplnia najlepší zakončovatelia v oboch krajinách – Milan Hejduk a Peter Bondra.

Útoky sa nedajú zložiť bez toho, aby nejaká hviezda chýbala, preto neprehováram Petra Nedvěda ani Bobbyho Holíka. Roky nereprezentovali a nebudú ani teraz, hoci miesto v najsilnejšom tíme by určite mali.

V reprezentácii mám rád aj energiu mladých hráčov, preto beriem nielen 22-ročného Mariána Hossu, ale aj 19-ročného Mariána Gáboríka. V tom čase sú dvomi najväčšími ofenzívnymi talentmi zo všetkých Čechov a Slovákov. Obaja mali v sezóne vyše 60 bodov, Gáborík ich získal v defenzívnej Minnesote.

V silnej konkurencii začínajú len na tribúne, no počas turnaja sa na ľad dostanú. V treťom útoku sa spoľahnem na úspešnú spoluprácu Eliáša so Sýkorom z New Jersey a pri absencii Holíka medzi nich posielam Roberta Langa.

Štvrtý útok sa na turnaji môže ukázať pokojne ako najlepší. Sú v ňom dlhoroční kapitáni Robert Reichel a Miroslav Śatan, ktorí hrajú v reprezentácii vždy špičkovo. Dopĺňa ich Pavol Demitra.

Skladám fiktívny tím, a teda ma ani prípadné fiktívne prehry až tak nemrzia. Preto nehľadám do štvrtého útoku špecialistov na defenzívu, ale postavil som akoby štyri prvé formácie, nech sa naplno ukáže hviezdna sila takéhoto federálneho tímu.

Skvelé je, že by v ňom pokojne mohlo byť aj veľa iných hráčov – kvalita v oboch krajinách bola v tom čase obrovská.