Végh si jedným zápasom kompletne zmenil život. Potom zmizol, a preto je favorit, vraví MMA novinár

Attila Végh pred piatimi rokmi šokujúco porazil azda najslávnejšieho českého zápasníka MMA ostatnej dekády Karlosa Vémolu. Odvtedy sa hovorí o odvete, ktorá sa napokon udeje o pár dní.

„Je to súboj mien, pretože aj naďalej sú obaja najznámejšími zápasníkmi v Česku a na Slovensku,“ vraví v rozhovore o súčasnosti zápasenia v MMA novinár Robert Rampa z MF Dnes, ktorý sa venuje tomuto športu.

Kariéry oboch zápasníkov sa po súboji spred rokov uberali rozdielnym smerom, tomu zodpovedá aj Rampova predpoveď výsledku nadchádzajúceho zápasu. „Attilovi to zmenilo život, stal sa hviezdou. Karlos ďalej tvrdo makal a bral si aj zápasníkov pod svoju úroveň. Musel vykrývať ohromné výdavky,“ vysvetľuje novinár.

V rozhovore sa dočítate aj:

• koľko v očakávanom zápase zarobia Karlos Vémola a Attila Végh;
• koho expert odhaduje ako víťaza;
• čo presne znamená „aerolinky“, čo je obľúbený zápasnícky chmat Karlosa Vémolu;
• aký plat dostávajú zápasníci v UFC;
• prečo tvrdí, že veľké percento zápasníkov dopuje.

Blíži sa najočakávanejší československý zápas MMA, Atilla Végh sa v odvete stretne s Karlosom Vémolom. Podľa marketingu zápasu ide o „odvetu storočia“, je to vraj „súboj velikánov“ a „rivali sú v životnej forme“. Je to všetko pravda? Obom ťahá na štyridsiatku a Végh bol v ostatnom období vnímaný skôr cez reklamné kampane či cez kontroverziu spojenú s jeho podporou prezidentského kandidáta Petra Pellegriniho.

Je to súboj mien, pretože aj naďalej sú najznámejšími zápasníkmi v Česku a na Slovensku. Po prvom zápase, ktorý spolu absolvovali, sa stali celebritami. Vémola bol už predtým, Atillu to však vystrelilo niekam úplne inam. Predsa ho neustále vídať v reklamách, tancoval v slovenskej verzii Let’s Dance, aj keď si to teraz u sponzorov výrazne pokazil. Súboj velikánov to teda určite je, pretože musíme zobrať do úvahy aj športové výkony. Tie sa nedajú spochybniť.

A čo sa spochybniť dá?

Možno úroveň súčasnej športovej relevancie. Obaja sa blížia k štyridsiatke, majú 38 rokov, čomu zodpovedá aj ich aktuálna športová úroveň.

Už ste o tom hovorili: Atilla aj Karlos sa po prvom zápase preslávili. Ako pokračovali ich športové kariéry?

Atillovi to zmenilo život. A podľa jeho ďalšej činnosti to vyzerá, že už zápasiť nepotreboval. Občas si dal exhibičný duel, aby si zarobil a oživil svoje meno, no to je asi tak všetko. Karlos ďalej tvrdo pracoval, pretože má ohromné výdavky, ktoré si vyžadujú ohromné príjmy. Normálny zápasník by zrejme tak často nezápasil, dosť často prijal aj súboj so zápasníkom pod svoju úroveň. A bolo to v záujme Karlosa aj organizácie Oktagon – všetkým to prinieslo obrovské peniaze.

Koľko by si mali obaja privyrobiť za tento zápas?

Vieme, že sa to pohybuje medzi 1 a 2 miliónmi korún (podľa súčasného kurzu medzi 40- a 80-tisíc eurami – pozn. red.). To platí pre Karlosa. Attila je rovnako silné meno, predpokladám rovnakú sumu.

Možno to len ide mimo mňa, ale nemám pocit, že by marketingová komunikácia a PR pred zápasom vyskakovali na každom rohu. Zaujíma to vôbec niekoho?

Spoločenský výtlak nie je taký silný. Netreba však zabúdať, že s najväčšou pravdepodobnosťou vypredajú štadión Eden, čo je obrovský míľnik a úspech. Ale že by som mal pocit, že je nálada taká silná ako pred piatimi rokmi? To asi nie. Vtedy sa ma dokonca aj moja babička pýtala, kto to je ten Karlos Vémola a kedy bude zápas.

Čím to je?

Dôvodov je viac. Attila po veľkom zápase v podstate zmizol. Karlos Vémola si za ostatné roky pošramotil povesť svojimi bulvárnymi prešľapmi. Okrem toho teraz obom krajinám vládli hokejové majstrovstvá sveta a záujem o ne bol taký obrovský v športovej aj nešportovej komunite, že na iné správy nebol priestor. Pre Oktagon nie je priestor. Predsa sa blížia futbalové Euro aj letná olympiáda.

Keď hovoríte o bulvárnych prešľapoch Karlosa Vémolu, čo presne máte na mysli?

Ide najmä o tigre, ktoré vlastní, no získal ich nelegálne. To vnímam ako najväčšiu čiernu škvrnu na jeho povesti za ostatné roky.

Aká je vaša predpoveď na víťaza?

Tromfy drží v ruke Attila. Karlos je po celkom drsnej prehre (v decembri prehral so Slovákom Samuelom „Pirátom“ Krištofičom – pozn. red.). A keďže Attila už raz Karlosa porazil, bude si naňho viac veriť. Na Karlosa zápasníci už našli recept. Neviem však, či ho našli aj na Attilu. Predsa tu päť rokov poriadne nebol.

Keď hovoríte o recepte na Vémolu, o čo sa v zápase bude snažiť on a o čo Végh?

Karlosov plán sú takzvané „aerolinky“. Naznačí dva-tri údery a snaží sa súpera dostať do súboja na zem. Tam sa ho bude snažiť uváľať a ideálne uškrtiť. To je ideálna cesta, ktorú má rád. Atilla sa cíti istejší na nohách a z diaľky.

MMA nie je pouličná bitka

Šéf Oktagonu Ondřej Novotný v nedávnom rozhovore povedal, že bude bojovať za to, že MMA je skutočný a relevantný šport. Je?

MMA je fantastický šport, sám si ho na začiatočníckej úrovni v posledných rokoch skúšam. Nie je to normálny šport v klasickom ponímaní. V ňom sa totiž veľmi zaujímavo prelína šport s biznisom a so šou. Určite by som ho však neodsudzoval.

Nie je niečo zvrátené na sledovaní športu, ktorého pointou je súboj o to, kto skončí v krvi, na zemi, v bezvedomí?

Rozumiem, na čo sa pýtate, no tu musím povedať dve veci, ktoré sú v tomto konkrétnom ohľade kľúčové. Zápasníci idú do toho dobrovoľne. Nik ich do toho nenúti. Keby to tak bolo, tak áno, išlo by o zvrátenosť, a k tomu ešte aj trestnú.

Tou druhou je duch fair-play a rešpektu, ktorý sa v ostatných rokoch pestuje v MMA. Nie je to na takej úrovni ako v džiu-džicu alebo karate, ale v tomto prešlo MMA dlhú cestu. Vedie k úcte k súperom, čo vnímam ako dôležitý aspekt športu ako takého. Nie je to pouličná bitka.

Aký typ ľudí tento šport priťahuje?

Všetky. Choďte na niektoré podujatie Oktagonu a pozrite sa na tribúny. Uvidíte tam úplne všetko. Prevládajú muži, čo je jasné, ale sú tam aj ženy a dokonca v minorite aj dôchodcovia. Oproti Nemecku je u nás povolené, aby na tieto podujatia chodili deti. A tie tam stretnete tiež. Preto vnímam ako správne, že je mnoho zápasníkov, ktorí si toto uvedomujú a snažia sa ísť príkladom deťom a byť ich vzormi. Chcú ukazovať tú stránku MMA, kde vládne pozornosť a rešpekt.

Kto je cieľovou skupinou tohto športu?

Mladí muži.

Vy ste hovorili, že mnoho zápasníkov sa snaží ukazovať ľudskú tvár MMA, férovosť, rešpekt. Robia pre to dosť aj samotné organizácie ako Oktagon či UFC?

Mohli by toho robiť viac. Bolo by namieste, aby sa už aj u nás začali robiť dopingové kontroly. Buďme úprimní: veľké percento zápasníkov dopuje. Organizácie robia pomerne veľa vecí pre to, aby tento šport bol v našich končinách považovaný za normu. Páči sa mi trebárs program Oktagonu s názvom Proti šikane, v rámci ktorého chodia elitní zápasníci na besedy po školách. Ale dá a musí sa urobiť viac.

Prečo ste sa rozhodli začať s trénovaním v MMA?

Pretože mám ten šport rád, píšem o ňom a skrátka som chcel vedieť a cítiť šport, o ktorom píšem a informujem.

Čo ste sa dozvedeli?

Že zápasenie nesmierne bolí. Nie pre údery na tréningoch či v zápasoch. Je to hrozná drina. Potrebujete pracovať na výdrži, ohybnosti aj sile. Musíte byť nesmierne vytrénovaný v mnohých ohľadoch. Je to komplexný šport.

Zápasník Sean Strickland je známy expresívnym vyjadrovaním, nedávno sa kriticky vyjadroval o LGBTI+ komunite aj ženách v športe. Je toto v MMA norma alebo sa aj z tejto stránky posúva dopredu?

Strickland je extrémny príklad, pretože on má na tomto štýle komunikácie postavený imidž. Tak ako poznám MMA ja, napríklad UFC je v prípade práv LGBTI+ či postavenia žien nesmierne otvorená. V známych zápasoch bojujú otvorene priznané lesbické zápasníčky a sú šampiónky. Ľudia ich uznávajú a milujú. V prípade žien určite problém nie je. Keď sa teda vrátim k Stricklandovi a jeho výroku, je pravidlom, že keď niekto spustí takýto typ slovníka, tak sa často mnoho zápasníkov, zápasníčok či novinárska obec ozve.

UFC: 12-tisícový plat a zabijaci

Vytúženým miestom všetkých zápasníkov je organizácia UFC, najslávnejšia v zápasníckom svete. Aké náročné je dostať sa do nej?

Nie je to nereálne, problém je niekde inde. Keď aj mnohí zápasníci majú možnosť dostať sa tam, tak je to v momente, keď majú vo svojich organizáciách lepšie podmienky. Začnú teda premýšľať, či sa im v aktuálnom momente kariéry a života oplatí opúšťať niečo silné, čo majú doma, kde majú rodinu, domov, fanúšikov a sú známi. A, samozrejme, majú tu ľahších súperov. Na druhej strane je potom UFC, kde dostanú za súperov neuveriteľných zabijakov a základný plat 12-tisíc dolárov a ďalších 12-tisíc za víťazstvo.

Prečo teda do UFC ísť?

So zápasením v tejto organizácii prichádza sláva, záujem sponzorov a, samozrejme, uspokojí to túžbu čosi si dokázať.

Koľko si privyrobia zápasníci v Oktagone?

Líši sa to podľa mena a zápasu, tí najlepší si zarobia státisíce korún, čiže nižšie desaťtisíce eur.

Silnou organizáciou, najmä v Európe, je ruská ACA, kam odišiel aj slovenský zápasník Gábor Boráros. Ako sa stavajú zápasníci a celý zápasnícky svet k vojne proti Ukrajine?

Pekný príklad je zápasník Michal Martínek, ktorý po začiatku vojny na Ukrajine z tejto organizácie vystúpil. Samozrejme, vždy budú jednotky zápasníkov, ktorí tam pôjdu, no mnohí nie. Keď opomenieme vojnu a spoločenské dianie, nemajú ani športovú potrebu. Vedia totiž, že tam dostanú úplných vrahov. Okrem toho je Rusko známe tým, že keď v tejto organizácii chce zápasník vyhrať, nesmie to nechať dospieť k rozhodovaniu na body. Miestna organizácia chce budovať svoje lokálne hviezdy a je to… no, klasické Rusko.

Ako sa v tomto prípade zachoval Oktagon?

Podľa môjho názoru veľmi správne a rýchlo. Pár dní po invázii organizácia verejne prehlásila, že prerušuje spoluprácu s Ruskom. Počúvli aj odporúčanie tajných služieb, ktoré vystríhali, že by nebolo vhodné v tomto momente zapájať ruských zápasníkov. A čo sa týka konkrétnych zápasníkov, tam je to ako v hokeji – čo na Slovensku poznáte.

A čo UFC?

V Oktagone Rusa neuvidíte zápasiť. V UFC celkom bežne. To hovorí za všetko. Od začiatku sa k vojne nestavajú nijako.

Oktagon prepichuje bubliny

Svet zápasenia zachvátila ešte jedna výrazná novinka, ktorá sa nevyhla ani Česku a Slovensku. Ako tomuto športu pomáhajú zápasy, v ktorých sa stretávajú osobnosti, speváci či často bizarní influenceri?

Je to pre mladých a svet MMA skrátka potrebuje prepichovať bubliny. Prepichli bublinu komunity ľudí, ktorí majú radi zápasenie. Následne prepichli bublinu ľudí, ktorí majú radi šport. Postupovali k tým, ktorí tušia, že nejaký šport existuje. A preto sa teraz zamerali na veľkú silu vekových kategórií 14 až 20 rokov. A tých buď zaujmete peknými mužmi a ženami, alebo niekým, koho poznajú. A presne to je odpoveď na vašu otázku. Je to skrátka honba za číslami a popularitou.

Má to výsledky?

Má. Vznikajú organizácie ako Clash of the Stars, ktoré generujú obrovské čísla záujmu. A tie sú už väčšie, ako má Oktagon. Žiaľ.

Prečo žiaľ?

Žiaľ zo športového pohľadu. Už som raz hovoril o dobrovoľnosti športovcov, zápasníkov. V tomto prípade sú to ľudia bez športovej kariéry a minulosti. Prekáža mi, že trebárs v zápasoch Clash of the Stars nastupuje väčšina zápasníkov bez čo i len základnej prípravy. Ohlási sa zápas, ktorý sa koná o mesiac, a účastníci hovoria o tom, ako si boli raz do týždňa udrieť do vreca. Páčilo by sa mi, keby to viedli viac k športovej príprave, pokojne formou pravidla, že nastúpiť môže len niekto, kto prešiel trojmesačnou prípravou. Nech to aspoň trošku vychováva, nemusí to byť len čistý bizár.

Prečo sa to nedeje vo futbale či v hokeji?

Pretože pri futbale by ste na čosi podobné museli nájsť minimálne 22 bláznov. A to nie je jednoduché. Pri zápasení vám stačia dvaja.