Nastáva koniec súkromia? Vaša tvár aj platby kartou sú ľahkým terčom

Ak patríte k fanúšikom televízneho seriálu Homeland, potom veľmi dobre viete, že v jednej časti zabije terorista amerického viceprezidenta tak, že sa nabúra do jeho kardiostimulátora, ovládaného cez internet. Umelo zvýši tep politika, čo u neho vyvolá infarkt. A viceprezident je mŕtvy.

Kardiostimulátory: Rizikový kvôli hackerom?

Ide len o umeleckú fikciu, ktorá je vzdialená od reality? Omyl. Už v roku 2007 odstavil lekár Dicka Cheneyho, vtedajšieho viceprezidenta Spojených štátov, jeho kardiostimulátor od prístupu na internet. Práve z obáv o krádež dát a kontrolu zariadenia hackermi.

V súčasnosti sa odborníci na internetovú bezpečnosť zhodujú, že riziko spojené s takýmito manipuláciami rastie, uviedol pre Science Daniel Clery. Na tieto nebezpečenstvá reagoval v ostatnom období aj americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) – okrem iného regulátor trhu s lekárskymi prístrojmi – ktorý začal vyvíjať tlak na výrobcov, aby podobné zariadenia boli nielen užívateľsky príjemné, ale predovšetkým bezpečné a manipuláciám dokázali odolať.

Odhalená tvár

Výziev, ktorým musíme v dobe informačných technológií čeliť, je však oveľa viac.

Predstavte si, že pod rúškom tajomstva chcete navštíviť gej bar alebo potratovú kliniku, no o niekoľko dní na to zistíte, že sa vaša fotka z inkriminovaného miesta, spolu s vaším menom, potuluje po internete. Ide zatiaľ iba o hudbu budúcnosti – počítače ešte nedokážu identifikovať náhodnú ľudskú tvár a rozpoznať tak človeka, ale Facebook sa už k tomu pomaly približuje.

Facebookoví vývojári vyvinuli softvér DeepFace, ktorý v schopnosti určiť, či sa na dvoch rôznych fotkách nachádza tá istá tvár, dobieha nás, ľudí. Za projektom pritom netreba hľadať zlé motívy. Práve naopak, ide o snahu ochrániť naše súkromie.

Na Facebook je denne pridaných až 400 miliónov nových fotiek a DeepFace vás upozorní na to, ak sa na niektorej z nich nachádzate vy. „Za týchto okolností dostanete možnosť svoju tvár z fotky vymazať a ochrániť tak svoje súkromie“, hovorí pre Science Yann Le Cun, riaditeľ výskumu umelej inteligencie vo Facebooku.

Mnohí však namietajú, že už samotné rozpoznávanie tvárí programom DeepFace je problém. V súčasnosti je už systém v prevádzke, ale funguje iba v obmedzenom režime pre rozpoznávanie tvári vašich „priateľov“.

Konkurencia nezaháľa a aj ďalšie spoločnosti, vrátane Google, vyvíjajú vlastné technológie schopné rozpoznať ľudí na fotkách a videách. Iba čas ukáže, či k ochrane nášho súkromia prispejú, alebo mu skôr uškodia.

Aj za zdanlivo anonymnými dátami sa skrýva identita

Vedci dnes disponujú prístupom k obrovskému množstvu dát. Napríklad Pedro Gardete, profesor marketingu na Stanforde, v minulom roku využil na ilustráciu fenoménu známeho ako sociálny priming. To je vplyv okolitých vecí a ľudí na naše správanie, ktoré si ani neuvedomujeme. Gardete sa pozrel na dáta zo 65-tisíc finančných transakcií, ktoré uzavrelo viac ako 250-tisíc pasažierov, ktorí nastúpili do viac ako 2-tisíc lietadiel.

Výskum pozoroval ich nákupné trendy a zistil, že pravdepodobnosť, že si nejaký pasažier kúpi ľubovoľný produkt, stúpla v priemere o 30 percent v prípade, ak si aj jeho sused z vedľajšej sedačky niečo objednal.

Poviete si, že Gardete pracoval s anonymnými údajmi, takže ste v suchu. Lenže tím okolo Yves-Alexandre de Montjoye z americkej MIT dokázal aj za zdanlivo anonymnými údajmi odhaliť identitu človeka.

Vedci analyzovali transakcie u viac ako jedného milióna ľudí z 10-tisíc obchodov po dobu troch mesiacov. K dispozícii mali len štyri údaje: hodnotu zakúpeného tovaru, druh obchodu – napríklad reštaurácia alebo obchod s topánkami, špecifický kód pridelený každej osobe a „externú“ informáciu, napríklad o mieste pobytu jedinca.

Ako sa ukázalo, de Montjoyevmu tímu stačili uvedené dáta, doplnené o štyri údaje o polohe subjektu, aby až v 90 percentách odhalili jeho identitu. Pre magazín New Scientist k tomu de Montjoye povedal, že nás tieto výsledky provokujú k otázke, či je anonymita v dnešnom svete vôbec možná.

O strate anonymity by vedeli rozprávať aj darcovia, ktorí poskytujú svoju DNA a tkanivá na štúdium vzácnych chorôb. V roku 2013 publikovali Melissa Gymrek a jej tím v časopise Science článok, v ktorom sa im podarilo identifikovať darcu na základe čiastočnej sekvencie DNA na jeho Y chromozóme, veku a štátu v USA, v ktorom jedinec žil.

Hra o drony

Využitie dronov, bezpilotných lietadiel, je veľmi pestré a siaha od zaznamenávania teroristických aktivít po natáčanie športových podujatí a života v dažďovom pralese. Onedlho nám možno drony z Amazonu budú doručovať poštu. Využitiu sa medze nekladú.

Lenže, čo ak niekto využije dron – dnes už existujú zariadenia veľkosti niekoľkých centimetrov – k tomu, aby vás nebadane natočil v kompromitujúcej situácii? Nemáme sa obávať, že stratíme súkromie aj v našich domovoch, do ktorých môže zariadenie vletieť bez toho, aby sme si to všimli?

Veľa bude záležať od budúcej právnej úpravy. V USA už úrad Federálnej leteckej správy pracuje na smerniciach, ktoré budú bližšie špecifikovať, kam a kedy môžu drony lietať.

Koniec súkromia?

Len si predstavte to obrovské množstvo informácií, ktoré sú s vašou osobou spojené – od mena, rodného čísla, bydliska, čísla kreditnej karty, lekárskych záznamov až po desiatky fotiek, ktoré pravidelne umiestňujete na sociálne siete. Podľa bezpečnostného poradcu Andora Šándora sa „pred stratou súkromia nedá uchrániť“.

„Cez mobily, emaily alebo kreditné karty za sebou zanechávame elektronickú stopu, ktorá je ľahko detekovateľná“, povedal pre Denník N Šándor. A dodáva, že jediný spôsob, ako si bežný človek môže určitú mieru súkromia uchrániť, spočíva v tom, „aby na seba cez elektronickú komunikáciu alebo sociálne siete neprezrádzal informácie, ktoré ho môžu kompromitovať“.

Ani podľa Maroša Kirňáka zo CyberSec-u, ktorý sa venuje bezpečnostnej politike a kybernetickým hrozbám, nie absolútna digitálna ochrana možná: „Kauza Snowden ukázala, že ani tie najcitlivejšie dáta nie sú úplne v bezpečí.“

Zdá sa teda, že súkromie tak ako sme ho poznali doteraz, skončilo. A my ešte len začíname rozumieť tomu, čo to pre nás môže znamenať.