Michal Šášky
Attila Végh verzus Karlos Vémola. Súboj, ktorý nazvali odveta storočia, má niekoľko rovín. Inšpiratívne aj nebezpečné.
Tá hlavná, športová, je pútavá a mnohí si z nej môžu brať príklad. Aj keď ide o duel v klietke, pripomínajúci boj na život a na smrť, obaja skúsení 38-roční zápasníci sa k sebe vždy navzájom vyjadrovali s rešpektom a úctou.
V športe, kde je medzi súpermi častá nevraživosť a súboje bývajú vyhrotené nenávisťou, sú slová Végha aj Vémolu vzácne. Dupľovane v dnešnej dobe.
Avšak už iná, tiež zaujímavá rovina je na zamyslenie. Ak by sa ňou niekto chcel inšpirovať, mohol by riskovať život.
Végh totiž bežne podľa vlastných slov váži okolo 110 kíl, nad stovku máva celkom určite aj Vémola. Súťažiť však budú v poloťažkej váhe [light heavyweight] do 93 kg.
Pravdepodobne ani jedného z nich v tejto hmotnosti nikdy neuvidíte. Do tejto váhy totiž schudnú len na oficiálne váženie deň a pol pred zápasom, hneď potom znovu priberú naspäť.
Úzus tvrdí, že ten, kto priberie viac, má výhodu.
„Podľa mňa ide v tejto kultúre o nepochopenie, ak chcem byť nutne ťažší ako súper. Pritom môžem vyhrať a byť ľahší, ale silnejší a rýchlejší,“ hovorí docent Milan Sedliak, vedec a prednášajúci na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.
„Tieto spôsoby chudnutia mi prídu veľmi nezdravé,“ dodáva nutričná špecialistka Michaela McLeod z organizácie Chuť žiť. „Nazvala by som ich nebezpečnými.“
V texte sa dočítate:
- akými rozdielnymi spôsobmi zhadzujú váhu Végh a Vémola;
- aké podporné látky a doping používajú či môžu používať;
- v čom môžu byť ako vzory životu nebezpeční;
- ako sa chudnutie prejavilo na hokejistovi Tomášovi Tatarovi.
Végh a Vémola sa proti sebe prvýkrát postavili ešte v novembri 2019. Vémola ako osobnosť českého MMA a prvý Čech v najprestížnejšej svetovej organizácii UFC, Végh ako najväčšie meno slovenskej scény a majster sveta v americkej organizácii Bellator (druhá najväčšia po UFC).
Zápas storočia, ako ho promotéri nazývajú, trval 127 sekúnd. Végh dal K. O. Vémolovi a ukončil jeho štyri roky trvajúcu sériu 11 víťazstiev za sebou.
Végh odvtedy nesúťažil, predtým však zviedol 43 zápasov. Vémola ho v tomto smere štatisticky dobehol, dnes ich majú rovnaký počet a vzájomný 45. zápas – 8. júna na futbalovom štadióne Eden v Prahe – bude pravdepodobne posledný v ich kariérach.
Pozor, môžu dopovať
Výnimočný športový príbeh dvoch zápasníkov v MMA zatieňuje fakt, že ich vyrysované telá nie sú len dôsledkom tvrdého tréningu a vyváženej stravy, ale aj nebezpečných procedúr a podporných látok.
Obvinenia z dopingu, pochopiteľne, športovci odmietajú. Pravdou však je, že česko-slovenská organizácia Oktagon MMA žiadne dopingové testy nerobí.
Végh sa zastrája, že je „testom na doping otvorený“. „To, čo som dokázal so svojím telom, je len tvrdá drina, strava, mentálne nastavenie, to je celé,“ hovoril pre sport.cz.
Zároveň však pre šport.sk priznal, že jeho telo vyzeralo v súboji s Vémolom dokonale, pretože si dal 300 mg syntholu. „To je olejček, z ktorého len trošku napuchnú svaly a som z toho taký vysekaný,“ tvrdil s tým, že ho doteraz používa aj v príprave.
Vedec Sedliak vysvetľuje, že túto látku poznáme skôr z iného športu.
„Synthol je v princípe olej, ktorý si pichajú do svalov najmä kulturisti, aby sa doformovali. Spôsobuje zápal v svale, ktorý opuchne a opticky sa zväčší. Pri užívaní môže vzniknúť aj zápal, infekcia, hrozí i odumretie svalového tkaniva, takže to môže skončiť veľmi zle. Ale z pohľadu sily je jeho užívanie kontraproduktívne, takže na výkon má skôr negatívne účinky a neviem, aký význam môže mať pre zápasníka.“
Végh okrem iného dodal, že práve synthol je dôvodom, pre ktorý má vyrážky na chrbte a ktoré na sociálnych sieťach ešte viac rozprúdili debatu o užívaní podporných látok.
„Vyrážky na chrbte sú pravdepodobne hormonálna vec – mohlo by ísť o anabolické steroidy, ktoré určite nie sú povolené v žiadnom športe a ktoré spôsobujú práve tzv. steroidné akné.“
Vyrážky z užívania syntholu sú nepravdepodobné. „Nevidím tam žiadnu fyziologickú spojitosť. Synthol funguje len lokálne, kým anabolické steroidy systémovo. Ktovie, či to Attila nepoplietol, pretože na rovnakú koncovku končia práve anabolické steroidy, ako napríklad stanozolol.“
Aké látky ešte môžu športovcom pomôcť schudnúť?
„Žiadne, ktoré by som niekomu odporúčal,“ upozorňuje Sedliak. „Povedzme, že z povolených sú spaľovače tukov, ktorých účinok je veľmi malý, považoval by som ho až za žiadny alebo za placebo.
Z nedovolených poznáme napríklad rastový hormón, ktorým si však môžete privodiť napríklad cukrovku druhého typu alebo rast malých kostí na končatinách či na tvári. Alebo hormóny štítnej žľazy, pri ktorých vám rýchlo bije srdce, máte zrýchlený metabolizmus, pália vás nohy a nevládzete, svaly sú v energetickom deficite. Je to preto, lebo časť energie sa uvoľní ako teplo. Existujú aj ďalšie látky, napríklad DNP, ktoré fungujú na podobnom princípe, ale sú ešte oveľa rizikovejšie. Pri vyšších dávkach sa vám zvýši telesná teplota, až sa v podstate ‚varíte‘; v niektorých prípadoch odumreli napríklad svaly na dolných končatinách, tie potom museli amputovať.“
Pri odvodňovaní a takomto znižovaní váhy športovci užívajú napríklad diuretiká, hovorí nutričná špecialistka McLeod: „Tie zvyšujú tvorbu a vylučovanie moču. Ich zneužívanie bolo pozorované predovšetkým práve pri športovcoch, ktorí zhadzujú hmotnosť do svojej váhovej kategórie. Niektoré športové pravidlá ich priamo zakazujú.“
Antidopingový systém zaviedla napríklad len ázijská organizácia ONE FC. Jedinou ďalšou veľkou organizáciou, ktorá ho má, je spomínaná UFC.
Na otázku, prečo v Oktagone nerobia dopingové testy, odpovedal pre šport.sk promotér Pavol Neruda nasledovne: „Testy sú jednak extrémne drahé – vychádza to na 20-tisíc eur na turnaj – a stále by ťa otestovali len na spektrum najpoužívanejších látok, nezachytil by si všetko.“
Tvrdí, že ak by bojovníka po pozitívnom teste na doping vylúčili z organizácie, jednoducho by odišiel ku konkurencii.
Podľa Végha by testami „90 percent zápasníkov neprešlo“. Promotér Neruda oponuje, že by to podľa neho nebola ani väčšina. Dáta však neexistujú a obe číslovky sú len dohadmi.
„Kto má trochu rozumu, vyhýba sa tomu, pretože ti to rozbije zdravie,“ varuje Neruda.
Veľké brucho je už preč
Vémola nedávno Véghovu premenu v podcaste OSSCAST okomentoval uznanlivým tónom:
„Ja trénujem celý život a on sa z buchty premení za mesiac na pekáč buchiet. Ja neviem, čo tam na tom Slovensku žerú. Podľa mňa jednoducho neexistuje prípravok, ktorý by z tučnej gorily urobil toto. Urobil to aj pri zápase storočia, keď z tučného frajera prišlo monštrum.“
Végh od spomínaného súboja s Vémolom v roku 2019 nesúťažil v MMA, do klietky sa vracia po štyri a pol roku. „Cítim sa vynikajúco a som oddýchnutý. Mám síce veľké brucho, ale to sa dá kedykoľvek zmeniť,“ povedal vlani po potvrdení odvety.
Medzitým sa venoval napríklad trénerstvu, keď viedol Ľudovíta Kleina, prvého Slováka v UFC, ale bol aj populárnou reklamnou a šoubiznisovou postavičkou.
V reklamách sa už objavuje menej – po tom, ako v prezidentských voľbách podporil Petra Pellegriniho, s ním spoluprácu ukončili spoločnosti Renault a Heineken.
Végha trénoval Norbert Bödör, známy z kauzy Dobytkár.
Ľudia si ho pamätajú mierne obézneho. Postupne sa jeho postava mení späť na športovú, aj keď priznáva, že v 38 rokoch a pri dieťati to ide už ťažšie.
Bežne podľa vlastných slov váži aj 110 kíl, pretože obľubuje nezdravú stravu. Preto musel pre zápas schudnúť pätnásť kíl.
„Ak na to nazeráme z pohľadu medicíny, bezpečné chudnutie je asi 1 až 1,5 kg za mesiac, vtedy ide čisto o tuk. Pri úpolových športoch a hmotnostných kategóriách býva chudnutie väčšie, než je zdravé. Pri Attilovom nastavení zhodenia 10 až 15 kíl za šesť mesiacov nie je možné ísť bezpečnou cestou,“ hovorí Sedliak. „Čo sa týka svalovej hmoty, tú človek naberá pomalšie, tam sa bavíme maximálne o 750 gramoch až kile na mesiac.“
Radikálne chudnutie sa môže na tele prejaviť dodatočne, ale aj v priebehu prípravy. Vémola v relácii Král na ťahu (podľa moderátora Braňa Krála) v TA3 opisoval, že podľa neho telo pri takomto postupnom chudnutí chradne.
„Je to individuálne, každý je trochu iný, ale áno, 15 kíl za šesť mesiacov je naozaj dosť,“ uznáva Sedliak.
„Na túto tému vznikla štúdia vo Fínsku, kde fitnes športovkyne schudli v priemere za štyri mesiace sedem kíl. Je možné, že ženy sú na také veľké zmeny citlivejšie ako muži, ale zhoršila sa im imunita a mali hormonálnu nerovnováhu. Môže to viesť aj k jojo efektu, čo je diabolský cyklus, pri ktorom sa zmení metabolizmus, telo sa stáva menej citlivé a po každom schudnutí priberie naspäť niečo navyše. Zvyšuje to aj riziko niektorých ochorení.
V tomto prípade môže mať Vémola čiastočne pravdu, môže nastať určitá znížená výkonnosť a treba nájsť správnu mieru v tejto príprave. V prípade fitnes športovkýň pri vyššom príjme bielkovín v strave zabránili veľkej strate svalovej hmoty, tá im poklesla len veľmi mierne.“
V podcaste Cesty vítězů kritizovala výrazné chudnutie aj česká MMA bojovníčka Martina Jindrová. Priznala, že ona počas kariéry zhadzovala maximálne tri a pol kila, kým jej súperky niekedy aj trinásť.
„Pre ženy to nie je dobré, ani ak do budúcna plánujú deti – môžu mať potom problémy. Vždy keď som zhadzovala veľa, hneď som sa zranila, lebo moje telo bolo unavené a nevydržalo,“ opisovala Jindrová.
Ako je však vôbec možné schudnúť tak veľa kíl za taký krátky čas?
„Najväčší rozdiel prichádza v poslednej fáze chudnutia pred vážením, tým je spravidla odvodňovanie,“ vysvetľuje Sedliak.
Tento spôsob sa spomína najmä pri Vémolovi, ktorý tvrdí, že vie v priebehu jednej noci zhodiť až desať kíl. Bavíme sa však o naozaj drastických postupoch.
„Jedna vec je vypotiť sa v saune, na bicykli a nosením niekoľkých vrstiev oblečenia naraz. Dá sa však odvodniť aj pomocou stravy, keď sa na niekoľko dní vyradia sacharidy. V svaloch totiž máme povedzme 300 až 600 gramov svalového glykogénu. Ak sa týmto spôsobom vylúči, je človek o pol kila ľahší. Na každý gram glykogénu sa však viažu minimálne tri gramy vody, dokopy tak môže stratiť aj viac ako dve kilá. Keď sa po vážení znovu naje, sval sa naplní glykogénom a tým aj vodou a váha je späť. Takto sa dá manipulovať s hmotnosťou.“
Namiesto klietky skončili v hrobe
„Ja som jeden z mála zápasníkov, ktorí neodvodňujú,“ hovoril o sebe Végh v relácii Král na ťahu. „Karlos vie extrémne robiť s váhou, asi tým, že robil kulturistiku, tak svoje telo naozaj pozná. Obdivujem ho, že vie dať za jeden deň dole aj desať kíl.“
Okrem obmedzenia jedla a sacharidov sa môže telo odvodniť aj tvrdšími spôsobmi. Častými tréningami, vaňou s kilami kuchynskej soli, saunami a vypotením sa v hrubom oblečení. Športovci zvyknú 24 hodín pred vážením vôbec nepiť.
Keď sa moderátor Vémolu spýtal, či tento postup nie je škodlivý, český zápasník mávol rukou: „Čo už dnes neškodí telu?“
A pokračoval nebezpečnými slovami, na ktoré neodznel protinázor: „Telu škodí veľa vecí. Ja sa rád najem a potom to radšej zhodím naraz, než aby som sa jeden mesiac trápil a jeden mesiac nie. Tie dôvody by boli nadlho, ale hlavný s najmenším počtom slov je, že ľudské telo dokáže prejsť extrémnymi podmienkami. Bolo to dokázané na rôznych koncoch sveta v extrémnych mrazoch či teplách. Všetko je to len o hlave a o jej nastavení. Je to ako s chorobou, keď ste mesiac chorý, tak sa z toho dlho dostávate. Ak zhadzujete dlhodobo, tak telo chradne, ale ak to zvládnem v hlave a schudnem za noc 10 kíl a za ďalšiu ich zas naberiem späť, tak si telo ani nevšimne, že bolo mučené. Za jednu noc nestihne zoslabnúť.“
Osvetu voči jeho slovám už opakovane urobila aj slovenská kickboxerka Monika Chochlíková. Urobila tak aj na sociálnej sieti po relácii.
„Jessica Lindsay zhadzovala na svoj druhý amatérsky zápas až osem kíl. Ako sa to skončilo? Skončila v hrobe. Umrela, lebo očividne to nie je len o tom, ako si nastavíš hlavu,“ písala Chochlíková v príspevku o Vémolových slovách. „Je to hlúposť. A čo je ešte horšie, je to životu nebezpečná hlúposť.“
Vo videu spomenula aj ďalšie mená – Leandro Feijao Souza a Yang Jian Bing – pri ktorých sa drastické zhadzovanie hmotnosti skončilo smrťou.
Chochlíková upozorňuje: „Dehydratácia organizmu môže spôsobiť bolesti hlavy, závrate, únavu, malátnosť, zvýšenú srdcovú frekvenciu, vysoký tlak, akútne poškodenie ľadvín a v tom najhoršom prípade aj smrť.“
V MMA je táto téma stále diskutovanejšia, zákaz predzápasového chudnutia dehydratáciou tela však zatiaľ zaviedla len ázijská ONE FC, kde jeden zo zápasníkov chudnutie neprežil. Tieto váženia však prebiehajú za zatvorenými dverami a viacerí bojovníci ich proces spochybnili.
Sú tiež známe prípady, keď pre nezvládnuté chudnutie napríklad Darren Till dočasne oslepol a Khabib Nurmagomedov musel zrušiť zápas, lebo mu začali zlyhávať obličky.
Nebezpečné slová Vémolu vysvetlil aj vedec Sedliak, ktorý uznáva, že je možné naraz stratiť až toľko kíl. Napríklad pomocou diuretík.
„Možno Karlos si na svojom tele nevšimne nič, ale jeho telo si určite všimne, že príde za jednu noc o desať kíl,“ odpovedá.
„Vraví sa, že ak pri odvodňovaní prídete o desať percent váhy, je to už ťažká dehydratácia. Tá môže viesť ku skolabovaniu, môžete byť dezorientovaný a zmätený, nie je to žiadna sranda. Ak vás musia preto hospitalizovať v nemocnici, z pohľadu medicíny sa liečite dva až tri dni.“
Vémola sa týmto spôsobom prípravy dostáva do nevýhody.
„Je otázka, v akom mentálnom a fyzickom stave po takejto dehydratácii nastúpi Vémola na zápas. Už pri poklese piatich percent váhy totiž klesá výkonnosť. Ak vychádzame z jeho slov a zhodí za noc viac ako 10 percent svojej telesnej hmotnosti, tak si myslím, že po jeden a pol dni od váženia sa nemôže dostať do top formy. Aj preto možno prehral zápasy s Véghom či neskôr s Pirátom.“
Ako postupovať správne
Pri spomínanom nárazovom chudnutí po odvodnení zatiaľ nie je možné povedať, aké môže mať dlhodobé následky.
„Dehydratácia je akútna, krátkodobá vec, ale beztak riziková. Nepoznám výskum, ktorý by sledoval tento proces pri opakovaní z dlhodobého hľadiska, môžu však nastať minerálne poruchy či problémy so srdcovou činnosťou, takže rozhodne by som takýto postup neodporúčal,“ hovorí Sedliak.
Nutričná špecialistka McLeod upozorňuje: „Odvodnenie organizmu predstavuje významnú stratu sodíka, ktorý sa vylučuje z tela cez pot, a je dôležité tento úbytok kompenzovať.
Zámerná dehydratácia je pre telo veľmi stresujúca, za následok môže mať zvýšenú telesnú teplotu a srdcovú frekvenciu, minerálový rozvrat, problémy so zrakom, zlyhanie ľadvín či bezvedomie. Ovplyvňuje aj kognitívne funkcie či zmeny nálad.“
Chudnutie podľa vzoru Végha preferuje oproti praktikám Vémolu.
„Z môjho pohľadu je lepšie, ak je úbytok hmotnosti pomalý a trvalý a nie s veľkými výkyvmi hmotnosti hore-dole. Táto metóda je určite menej zdraviu škodlivá než chudnutie desiatich kíl jednorazovo. Správne zostavený jedálniček obmedzujúci energetický príjem tak, aby sa zápasník nachádzal v miernom kalorickom deficite, nie je pre organizmus zaťažujúci, najmä ak obsahuje pestrú a vyváženú stravu so všetkými potrebnými makronutrientami a mikronutrientami.“
V Česku nedávno pripravili experti z Inštitútu modernej výživy aj protokol pre zhadzovanie hmotnosti na splnenie váhového limitu, úspešne ho testovali na tíme Reinders MMA.
Nutričný terapeut Miloslav Šindelář pre iSport.cz povedal:
„Niektorí tréneri nemajú vysoké povedomie o zdravom stravovaní a o chudnutí. Dochádza potom k poškodzovaniu zdravia zápasníkov,“ upozorňoval. „My sa to snažíme robiť rozumne a na základe vedecky podložených výskumov.“
Prečo chcú byť mackovia?
Nad poloťažkou váhou [light-heavyweight] do 93 kg – v ktorej budú zápasiť Végh a Vémola – je v mužskej kategórii už len ťažká váha [heavyweight] do 120 kg. Zápasníkom zvykne prospieť, ak drastické chudnutie vymenia za vyššiu váhovú kategóriu.
Príkladom je práve aj Véghov zverenec Klein. V Európe dominoval v perovej váhe [featherweight] do 66 kg, no chudnutie malo naňho negatívny vplyv po energetickej stránke. V organizácii UFC tak prešiel na ľahkú váhu [lightweight] do 70 kg, kde sa mu viac darí.
Zmenou prešiel aj slávny Conor McGregor, ktorý napríklad ešte v decembri 2015 súťažil v perovej váhe do 66 kg, ale o štyri mesiace neskôr už bol o dve váhové kategórie vyššie, vo welterovej váhe do 77 kg.
De Décembre 2015 à Novembre 2016, soit 336 jours, Conor McGregor a combattu 1x à 66kg 2x à 77kg et 1x à 70kg.
Devenant ainsi le premier combattant de l’histoire à remporter deux ceintures simultanément à l’UFC. pic.twitter.com/LPlwCPtVZj
— ARENA (@MMArena_) July 5, 2021
„Všeobecne nerozumiem športovcom, ktorí robia až také extrémne zmeny v hmotnostiach. Podľa mňa ide v tejto kultúre o nepochopenie, ak chcem byť nutne ťažší ako súper,“ hovorí Sedliak.
„Aj počas zápasu v roku 2019 bol Végh aspoň o 5 kíl ľahší ako Vémola. A napriek tomu zvíťazil. Podľa môjho názoru nejde o to byť ťažký, ale radšej mať o zopár kíl menšiu hmotnosť, no byť silnejší a rýchlejší,“ dodal.
Sedliak spolupracuje aj s viacerými vrcholovými športovcami ako poradca pre výživu, doplnky stravy a regeneráciu.
„Nedávno sme spolupracovali s hokejistom Tomášom Tatarom, ktorý chcel redukovať množstvo tuku na desať percent. Keďže je však pomerne nízky na hráča NHL, mal len tesne nad 80 kíl a bolo jasné, že keď klesneme zo štrnásť na desať percent tuku, klesneme aj pod 80 kíl hmotnosti.
Tomáš bol z toho najskôr nervózny, ako a či potom zvládne osobné súboje na ľade. Popri chudnutí však dobre kondične trénoval s kolegami Tomášom Mihálikom a Milanom Bališom a po prvých zápasoch sa vyjadril, že reálne necítil váhový rozdiel, pretože bol ľahší, tým pádom rýchlejší a zároveň silnejší. Nerozumiem teda, prečo sa zápasníci snažia byť najväčšími mackami, keď sú súperi potom silnejší a rýchlejší,“ uzavrel myšlienkou Sedliak.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
