Toto neprajem žiadnemu rodičovi. Ako sa trápia deviataci, ktorých neprijali na strednú

Alenina dcéra sa už tieto dni hanbí chodiť do školy. Má pocit, že na ňu všetci spolužiaci škaredo pozerajú, pretože ju neprijali na žiadnu strednú školu. Má jednotky, občas nejakú dvojku, ale teraz sa cíti, akoby bola lajdácka žiačka. „Načo som sa toľko učila? Načo chodím do školy, keď ma aj tak nikam nevzali?“ hovorí svojej mame Alene.

Alena je posledné týždne zúfalá. Je jednou z rodičov, ktorí majú tento rok doma deviatakov robiacich prijímačky na stredné školy. Sú to populačne silné ročníky tínedžerov, čo spôsobuje na školách obrovský pretlak. Na lepšie školy sa tak často nedostanú ani výborní žiaci iba preto, že občas dostali na vysvedčení aj dvojku.

Najhoršie je to v Bratislavskom kraji – za posledné tri roky vzrástol počet deviatakov až o dve tisícky. To znamená, že kým v roku 2020 sa na strednú školu deviatak snažil dostať v konkurencii 3800 žiakov, teraz čelí konkurencii až vyše 5700 deviatakov.

Čísla však stúpajú aj v iných krajoch a rodičia sa ozývajú, že bitka o stredné školy už nie je iba v Bratislave.

„Toto neprajem žiadnemu rodičovi a žiadnemu dieťaťu. Lebo motivovať dieťa deväť rokov a sledovať, ako sa chystá na vysnívanú školu, spraví skúšky, no potom ho neprijmú len preto, že je prebytok detí a štát s tým proste nepočíta…“ hovorí nešťastná Alena.

A kam pôjdu jednotkári, ktorí majú občas dvojku?

Alena žije s dcérou v Piešťanoch, je slobodná matka a želala si zverejniť iba svoje krstné meno. Jej dcéra sa rozhodla podať si štyri prihlášky – dve na zdravotnícku školu v Trnave, a to na odbory farmaceutický a zdravotnícky laborant. Druhú školu si vybrala v Trenčíne – animovanú tvorbu na umeleckej škole. No a ako posledné si vybrala bilingválne gymnázium vo Vrbovom.

Prijímačky urobila všade, iba na umeleckej škole jej chýbalo pár bodov z kresby. No pre nedostatok miesta skončila hlboko pod čiarou a z každej jednej školy prišla zamietavá odpoveď. A to aj po tom, čo Alena podala odvolanie.

Na všetky tieto školy sa hlásilo približne 200 až 300 detí, pričom otvárali iba po jednej triede – teda mohli prijať iba asi 30 žiakov. Na umeleckej škole dokonca brali na jeden odbor iba 9 žiakov.

„To nie je normálne. Polovica detí, ktoré vezmú, má 100-percentný výsledok z monitoru. Druhá polovica spravila prijímačky na plný počet bodov. A čo ostatné deti? Kam dajú jednotkárov, dvojkárov?“ hovorí Alena.

Nejde pritom iba o bilingválne gymnázium, ale aj o kvalitnú odbornú školu – rovnaký problém mali aj na odboroch farmaceutický a zdravotnícky laborant, na ktoré Alenina dcéra túžila ísť.

Alena je nahnevaná na štát, prečo tieto silné populačné ročníky nerieši. „Som ročník ’78. Keď bol za našich čias prebytok detí, tak sa jednoducho otvorili dve-tri nové triedy. Mali sme áčku, béčku, céčku, déčku. Ale teraz to nikto neurobí a školy hovoria, že nemajú učiteľov,“ hovorí nahnevane.

Alena s dcérou teraz čakajú, či sa ešte čiara neposunie tak, že jej dcéra bude predsa len prijatá. Ale šance sú malé.

Do 6. júna musia všetky školy zverejniť, či ešte majú voľné miesta a či robia druhé kolo prijímačiek. To je šanca pre deti, ktoré neboli nikde prijaté – aj pre Aleninu dcéru. No, samozrejme, na tomto zozname sú už iba také školy, o ktoré príliš veľa detí záujem nemalo.

Alenina dcéra si však na zozname našla odbor biotechnológia a farmakológia, podobný tým, o ktoré mala záujem. Druhé kolo prijímačiek bude na celom Slovensku 18. júna.

Aj tu však bude čeliť veľkému stresu – v druhom kole si môže vybrať už iba jednu školu, pričom na tomto odbore je voľných iba deväť miest. Ak sa jej nepodarí dostať ani na túto školu, potom jej miesto na strednej nájde Trnavský kraj. „A to môže byť absolútne iný odbor, učilište alebo úplne iné mesto aj mimo okresu,“ hovorí Alena nešťastne.

Dcéra tak prežíva mesiace v absolútnom strese a každý deň sa učí na prijímačky. Alena so slzami v očiach hovorí, že jej dcéra má navyše problémy so štítnou žľazou a od lekárky mala nariadený pokoj. O mesiac idú na kontrolu a Alena sa obáva výsledkov.

„,Vidím na nej, že chodí po dome zamyslená, ako bez duše. Keď sa jej opýtam, čo jej je, povie mi, že iba rozmýšľa sama nad sebou. Povie mi, že sa cíti neschopná. Človek aby sa bál, že si dieťa ešte niečo urobí,“ hovorí zúfalo.

Pod čiarou skončila aj na odbornej škole

Tento rok je náročný aj pre Zuzanu Kiššovú z Bratislavy. Na strednú školu sa totiž nehlásila iba jej dcéra deviatačka, ale aj mladšia dcéra, ktorá je v ôsmom ročníku a chcela skúsiť bilingválne gymnázium. Akoby to nestačilo, doma má ešte mladšieho syna v siedmom ročníku. O rok pravdepodobne prijímačkový kolotoč čaká Zuzanu znova.

Jej najstaršia dcéra nepatrí medzi jednotkárky – máva dvojky, občas aj trojku. V siedmom ročníku mala navyše ťažké obdobie a prechádzala si depresiami, čo sa, prirodzene, odrazilo aj na známkach – na vysvedčení mala jednu štvorku.

Táto deviatačka sa nehlásila na gymnáziá, to ani neskúšala. No napriek tomu pohorela aj na odborných školách. Hlásila sa na obchodnú akadémiu a na odbor marketing na strednej masmediálnej škole – obe školy v hlavnom meste. Ani na jednu školu ju neprijali, a to ani po odvolaní. Skončila totiž až deväťdesiata pod čiarou. „Riaditeľka nám povedala, že nemá šancu, ani keby skončila 50. pod čiarou,“ hovorí Zuzana.

Podľa Zuzany je dnes pretlak dokonca aj na stredné odborné školy. Na obchodnú akadémiu sa hlásilo takmer 700 detí, pričom brali asi 150 žiakov, dodáva. „Kedysi nikto nechcel študovať odbory ako kaderník či vizážista. Teraz bola na takúto školu robiť prijímačky kamarátka mojej dcéry – na štvorročný odbor s maturitou sa hlásilo 300 detí,“ hovorí Zuzana.

Nevyšlo to ani mladšej dcére, ôsmačke, ktorá sa hlásila na bilingválne gymnáziá. Má lepšie známky než jej sestra, ale aj tak sa jej na školy dostať nepodarilo. To však pre ňu ešte nie je problém – môže riadne pokračovať v deviatom ročníku a skúsiť si prijímačky o rok znova. Už však uvažuje nad tým, že na gymnázium sa radšej hlásiť nebude a skúsi nejakú odbornú školu.

Aj Zuzaninu dcéru teda čaká druhé kolo prijímačiek 18. júna. Zo zoznamu si vybrala odbor IT – teda programovanie, aj keď v skutočnosti ju najviac lákal marketing a masmediálna komunikácia.

Podľa Zuzany to však u nich doma zvládali bez veľkého trápenia. Zuzana sa snaží deťom opakovať, že žiadna škola a žiadne zamestnanie nie je zbytočné. „Zdá sa mi, že je s tým vyrovnaná. Veľa sme sa o tom doma bavili a hovorila som im, že jedna skúška nemôže ovplyvniť ich celý život,“ hovorí.

Dcéra jej však povedala niečo, nad čím rozmýšľa mnoho tínedžerov v jej veku. „Podľa nej je veľmi skoro v tomto veku rozmýšľať nad tým, čo chce robiť celý život. Že by potrebovala aspoň ešte jeden rok,“ hovorí Zuzana.

Počet stredoškolákov bude rásť ďalších desať rokov

Prečo táto situácia nastala? Počet tínedžerov za posledné roky rapídne stúpa a na stredných školách je čoraz väčší pretlak.

Vlani nastupovali v Bratislavskom kraji na stredné školy ročníky 2008-2009, ktoré sú približne také silné ako tie v roku 1993, vysvetľoval vlani analytik INESS Róbert Chovanculiak. Dodáva, že najmenej detí sa v Bratislavskom kraji narodilo v roku 2002, a to približne 4500. Ich počet rástol, až kým v roku 2008 nebol dvojnásobný.

Podľa Chovanculiaka budeme pozorovať nárast počtu žiakov na stredných školách na celom Slovensku až do roku 2034, pričom oproti dnešku pôjde o nárast o 20 percent. „K tejto demografickej otázke je potrebné pripočítať aj efekt migrácie. Väčšie mestá ako Bratislava lákajú žiakov aj zo susedných okresov, a tak demografický vývoj je tu týmto efektom znásobený,“ vysvetľoval analytik.

Nárast žiakov na stredných školách analyzoval v stratégii z roku 2023 aj Bratislavský kraj. Podľa ich čísel vidno, ako pribúda počet mladších žiakov – napríklad počet piatakov stúpol o 66 percent. To znamená, že tento silnejší ročník by mal doraziť na strednú v septembri 2027.

Problém je aj v štruktúre miest na stredných školách. V celkových číslach je miesta pre každého dosť – nemalo by sa teda stať, že by štát tínedžerovi neumožnil dokončiť si povinnú školskú dochádzku na strednej škole. „Každý rok je skutočný stav prvákov k 15. 9. nižší, ako bol počet rozpísaných miest, teda na školách zostávajú aj neobsadené miesta,“ tvrdí hovorkyňa kraja Lucia Forman. Oproti vlaňajšku pridali ďalších vyše 400 stredoškolských miest.

Problém je, že nedostatok miest je na tých lepších školách – gymnáziách či kvalitných odborných školách.

V Bratislave je síce veľa gymnázií, no nie všetky otvárajú veľký počet tried, hovorí kariérna poradkyňa Martina Sršňová zo Súkromnej základnej školy v Senci. Na takéto školy sa hlási 500 až 1000 žiakov, pričom prijímajú dve či tri triedy – to znamená maximálne 90 žiakov.

„Niektorí žiaci si radšej prihlášku na takúto školu ani nepodávajú, lebo majú strach,“ hovorí poradkyňa. Sú to pritom podľa nej šikovné deti, ktoré by pred rokmi nemali problém dostať sa aj na výberové gymnázium.

„Žiaci, ktorí sú dobrí, končia na školách, ktoré nie sú pre nich, pretože sa nezmestili tam, kde si podali prihlášku,“ hovorí poradkyňa.

Tento rok na ich základnej škole mali 14 deviatakov, z ktorých sa nakoniec všetkým podarilo na stredné školy dostať – aj keď niektorým až na odvolanie. Podľa kariérnej poradkyne však majú deti z prijímačiek veľký stres a veľa z nich chodí na doučovanie. A to hoci na ich škole sa snažia pristupovať k deťom tak, aby doučovanie nepotrebovali.

Vlani podľa kariérnej poradkyne odchádzali z ich školy kvalitní žiaci, z ktorých niektorí si vybrali aj odbornú školu. Tie už podľa nej nemusia byť taký veľký strašiak. „Pokiaľ je to kvalitná škola, tak je veľkou devízou pre žiaka, ktorý už je vyprofilovaný,“ vysvetľuje.

Odbornej školy sa podľa nej občas boja skôr rodičia. „Obávajú sa, že dieťa nebude v dostatočne podnetnom prostredí alebo že sa ocitne medzi slabšími žiakmi,“ hovorí Sršňová.

A ako postupovať v tomto procese? Ak dieťa dostane zamietavé stanovisko zo všetkých škôl, prvým krokom je podať odvolanie. „Radím rodičom, aby komunikovali so školou, aby sa priebežne pýtali, ako sa poradie posúva a či je tam šanca,“ hovorí Sršňová.

Ak do 6. júna nedostanú pozitívnu odpoveď, mali by si podať prihlášku do druhého kola. To robia iba tie školy, ktoré ešte nemajú obsadené svoje kapacity. Finálny zoznam škôl, ktoré robia druhé kolo, ponúkne výchovná či kariérna poradkyňa na škole, zoznamy by mali byť zverejnené aj na stránke Školských výpočtových stredísk. Do druhého kola si môžu podať iba jednu prihlášku a urobiť prijímačky 18. júna.

Ak sa ani v druhom kole prijímačky nepodaria, umiestnenie pre žiaka nájde župa.

Niektorí rodičia čakajú s výberom školy až do septembra, pretože dúfajú, že sa ešte uvoľní miesto na ich vysnívanej škole – napríklad tým, že sa v prvých septembrových dňoch niekto rozhodne nenastúpiť. Pre rodinu to však znamená veľkú neistotu.

„Navyše deti majú povinnú školskú dochádzku. To znamená, že musia v septembri niekam do školy nastúpiť. Nemôže sa stať, že nenastúpia,“ vysvetľuje poradkyňa. Preto každý kraj musí nájsť miesto v škole pre každého tínedžera, ktorému ešte prebieha 10-ročná povinná školská dochádzka.