Peniaze prevážali v autách s diplomatickými značkami. Ako fungovala proruská sieť riadená z Prahy

Vyšetrovanie proruskej siete odštartovalo pred rokom po spustení webu Voice of Europe.

Postupne však českí spravodajcovia odhaľovali, že ruská operácia má oveľa širší záber a vyššie ciele. Teda nielen šíriť proruský obsah v Európe, ovplyvniť verejnú mienku a výsledok volieb do Európskeho parlamentu, ale aj platiť niektorých krajne pravicových politikov a získať ich na svoju stranu.

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) v rámci svojho vyšetrovania ukázala na niekoľko politikov z európskych krajín, ktorí podľa nej nielen šírili proruské naratívy, ale – ako po novom zistil Deník N a jeho európski partneri – aj sa priamo podieľali na chode proruskej siete.

Podľa českej kontrarozviedky išlo najmä o nemeckého poslanca Petra Bystroňa, ktorý je dvojkou kandidátky Alternatívy pre Nemecko (AfD) do Európskeho parlamentu, či o Francúza Guillauma Pradouru, ktorý bol asistentom niekoľkých europoslancov.

Obidvoch európske tajné služby podozrievajú z toho, že aj s ďalšími politikmi brali peniaze od proruskej vplyvovej siete.

Vyplýva to z investigatívy, na ktorej Deník N niekoľko týždňov spolupracoval s nemeckým týždenníkom Zeit, poľskou Gazetou Wyborczou, francúzskym denníkom Le Monde, denníkom De Morgen z Belgicka, holandskou televíziou NOS/Nieuwsuur a nemeckým programom ARD Kontraste.

Reportéri z piatich krajín počas posledných týždňov zmapovali dokumenty ku kauze aj súdne spisy. Rozprávali sa s aktérmi prípadu aj s ľuďmi, ktorí sú oboznámení s jeho detailmi.

Európske spravodajské služby na čele s BIS sú presvedčené, že za sieťou stál proruský ukrajinský oligarcha Viktor Medvedčuk. Podľa vyšetrovateľov financoval nielen Voice of Europe sídliaci v Prahe, ale aj dva ďalšie proruské weby v Belgicku a Maďarsku.

Práve Medvedčuk a jeho niekdajšia politická strana Opozičná platforma – Za život, ktorá bola od roku 2019 zastúpená v ukrajinskom parlamente, ale po ruskej invázii ju súd zakázal, spájajú ďalších známych aktérov kauzy.

V Medvedčukovom politickom zoskupení sa angažoval manažér Arťom Marčevskij, ktorý opustil Ukrajinu krátko po začiatku vojny a v Prahe podľa BIS riadil Voice of Europe.

Zahraničnú agendu v strane mal na starosti Oleg Vološin. A bol kľúčovou postavou aj v ruskej operácii, ktorú západné tajné služby označujú ako Europrojekt.

Vološin opakovane cestoval do Bruselu, kde sa stretával s mnohými európskymi politikmi. Západné tajné služby sú presvedčené, že práve on sa ako prvý snažil nájsť spojencov pre akciu Europrojekt.

Práve Vološin v roku 2020 zoznámil nemeckého poslanca Petra Bystroňa s Medvedčukom. Americký Washington Post upozornil, že Bystroň a jeho kolega z AfD Maximilian Krah pricestovali na Ukrajinu v roku 2021, aby oslávili Vološinove 40. narodeniny. Tam sa vraj nemeckí politici zoznámili aj s Marčevským, ktorý vtedy pracoval ako manažér v Medvedčukovej televízii.

Vološin je zapletený aj do inej kauzy spojenej s ruským vplyvom. Týka sa bývalého poľského úradníka Janusza Niedźwieckého, ktorého vyšetrujú za špionáž, a to práve aj pre kontakty s Vološinom. Táto kauza viedla podľa tajných služieb k tomu, že sa Vološin stiahol a Europrojekt prevzal z Prahy Arťom Marčevskij.

Reportéri sa snažili získať Vološinove vyjadrenia, ale na otázky nereagoval.

Maďarská stopa

Okrem webu Voice of Europe bola podľa európskych tajných služieb súčasťou proruskej operácie i mediálna platforma Visegrád Post, ktorá sa zameriava najmä na dianie v krajinách V4 – v Česku, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku. Web funguje od roku 2015, keď ho založil Ferenc Almássy. Sám sa označuje za „nezávislého francúzsko-maďarského novinára“.

O financovaní webu sa toho nedá veľa zistiť. Na platforme nie je žiadna reklama, nemá teda ani príjmy z inzercie. Podľa tajných služieb bol za financovaním práve Medvedčuk. Deník N zaslal Almássymu otázky k tomu, či oligarcha platí aktivity Visegrád Postu. Doteraz na ne nereagoval.

Platforma je spracovaná podobne ako Voice of Europe, čitateľ si teda môže preklikať texty v mnohých európskych jazykoch. Okrem názorov rôznych autorov obsahuje rozhovory s politikmi – vrátane českých. Ide napríklad o exšéfa KSČM Vojtěcha Filipa alebo súčasnú predsedníčku strany Kateřinu Konečnú.

Nechýbajú ani zástupcovia českej krajnej pravice – šéf SPD Tomio Okamura alebo niekdajšia členka strany Tereza Hyťhová (teraz PRO).

Podľa maďarského servera HVG web píše v prospech krajne pravicového hnutia Naša vlasť. Na jeho čele stojí Lászlo Torockai – jeden z politikov, ktorí poskytovali rozhovory aj Voice of Europe.

Aj preto ho českí spravodajcovia podozrievali z napojenia na Medvedčukovu proruskú sieť. „K jeho osobe však nemáme zatiaľ žiadne poznatky, ktoré by ukazovali na jeho zapojenie do operácie,“ povedal zdroj blízky vyšterovaniu reportérom.

Kam píše Medvedčuk

Do operácie Europrojekt je podľa európskych tajných služieb zapojená aj mediálna platforma Golos.eu (ruské slovo golos znamená v preklade hlas – pozn. red.), ktorá o sebe tvrdí, že čitateľom poskytuje „objektívny pohľad z Európy na dianie na Ukrajine“. Web uvádza dve svoje kontaktné adresy – jednu do Kyjiva, druhú do Bruselu.

Okrem šírenia proruských naratívov sa táto platforma vyznačuje ešte jednou osobitosťou: je jediným webom, kde publikuje svoje názory priamo Medvedčuk.

Jeho posledným textom je komentár z konca mája, v ktorom osočuje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z toho, že „vstúpil do vojenského konfliktu s radosťou, pretože vojna odpísala mnoho dlhov, predovšetkým občanom jeho krajiny“.

Okrem Medvedčuka prispievajú na web ďalší politici jeho Opozičnej platformy, ktorá je na Ukrajine už dva roky zakázaná. Okrem Vološina na webe pravidelne zverejňuje texty jeho manželka Oľga Vološinová alebo Diana Pančenková, ktorá v minulosti pracovala pre Medvedčukove televízne stanice.

Zaujímavosťou je aj to, že web na hlavnej stránke priamo odkazuje na oficiálne stránky amerického exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý znova kandiduje v novembrových voľbách.

Z informácií na webovej platforme nevyplýva, ako je financovaná. O jej spojení s Medvedčukom však nesvedčia len informácie európskych tajných služieb, ale aj článok ukrajinského servera Detector.

Zástupca šéfredaktora portálu Golos.eu Jurij Andrejčenko však tvrdí, že za webom stojí len skupina novinárov.

„O našom projekte už bola inými subjektmi vydaná tzv. investigatíva. Písali, že golos.eu ‚patrí‘ buď bývalému prezidentovi Ukrajiny Viktorovi Janukovyčovi, alebo bývalému premiérovi Ukrajiny Mykolovi Azarovovi, alebo politikovi Viktorovi Medvedčukovi a ďalším. Skutočnosť však zostáva rovnaká: za projektom stojí skupina nezávislých novinárov,“ napísal Andrejčenko.

Ďalej tvrdí, že Golos funguje hlavne z príjmov z reklamy: „Golos.eu nespolupracuje s fondmi, organizáciami a neprijíma dary od politikov a politických strán.“

Nemecké vyšetrovanie

Tri zdroje z európskych tajných služieb, ktoré sú oboznámené s vyšetrovaním, reportérom opísali, že Golos a Visegrád Post v operácii Europrojekt nehrali takú zásadnú úlohu ako Voice of Europe.

Vyplývalo to podľa nich z toho, že najaktívnejšími politikmi, ktorí sa podieľali na chode proruskej siete, boli Petr Bystroň a Maximilian Krah, ktorí kandidujú do Európskeho parlamentu za AfD.

O ich úlohe sa doteraz vedelo, že boli napojení na ruskú operáciu. Bystroň prevzal od Marčevského podľa BIS vlani 20-tisíc eur v hotovosti. Pri preberaní peňazí sa vraj navyše sťažoval, že 200- a 500-eurové bankovky sú priveľké a že nimi nemôže platiť na žiadnej čerpacej stanici v Nemecku.

Deník N však teraz v spolupráci s ďalšími médiami zistil, že európske tajné služby považujú Bystroňa za kľúčovú osobu, ktorá sa popri Marčevskom aktívne zapájala do chodu operácie Europrojekt. Bystroň sa podľa tajných služieb zúčastnil na rozhovoroch o tom, ako rozšíriť vplyv v Európe.

S Marčevským údajne riešili aj obsah platformy Voice of Europe.

Dôležitejšiu úlohu však mohol mať pri samotnom budovaní siete – Bystroň totiž podľa tajných služieb zoznámil niektorých európskych politikov s Marčevským. V Prahe spoluorganizoval konferenciu, kam pozval napríklad poľského poslanca Romana Fritza, podpredsedu krajne pravicovej Konfederácie poľskej koruny.

Bystroň navyše navštevoval Marčevského v kanceláriách Voice of Europe na Václavskom námestí v Prahe. Aj tam vraj debatovali nielen o obsahu mediálnej platformy, ale aj o peniazoch.

Bystroň však popiera, že si vzal od Marčevského peniaze: „Nevzal som žiadne peniaze od nikoho spojeného s Voice of Europe, ani od nikoho iného v Prahe, ani od žiadnych Ukrajincov, ani od žiadnych Rusov, ani od nikoho.“

Nemecká polícia vyšetruje Bystroňa pre podozrenie z úplatkárstva a z prania špinavých peňazí. V uplynulých týždňoch urobili v jeho nehnuteľnostiach a kanceláriách domové prehliadky.

Vyšetrovatelia sa však zaujímajú aj o jeho spolustraníka Maximiliana Kraha, ktorý takisto chodieval do kancelárií na Václavskom námestí. Od januára do októbra 2023 podľa svojich slov navštívil Prahu trikrát. Tieto rokovania má zaznamenané aj česká tajná služba.

Tá však Kraha v celom prípade vníma ako „bábku“. Aj Kraha preveruje nemecká polícia, a to pre podozrenie z možného úplatkárstva a platieb z Ruska. Politik však podozrenia popiera.

Spojka k európskym politikom

Mená oboch nemeckých politikov odovzdala BIS ďalším európskym spravodajským službám. Zaslala im aj meno Guillauma Pradouru, ktorý bol Krahovým asistentom v Európskom parlamente. Teraz pracuje pre holandského europoslanca Marcela de Graaffa z krajne pravicovej strany Fórum pre demokraciu.

Pradourovo postavenie bolo podľa zdrojov z európskych tajných služieb podobne významné ako to Bystroňovo. „Pradoura sa podľa našich poznatkov aktívne zapájal do proruskej siete. A bol to on, kto bol spojkou na mnohých politikov – z Francúzska, Nemecka, ale aj Holandska,“ potvrdil jeden zo zdrojov, ktorý je oboznámený s prípadom.

Pradoura, ktorý pochádza z Francúzska, je považovaný za spojku medzi európskymi krajne pravicovými politikmi, ktorí šíria proruské naratívy.

Francúzsky Le Monde už v polovici marca napísal, že sa tajné služby zaujímajú o Pradouru. V minulosti bol členom Národného združenia, ktoré predtým viedla Marine Le Penová. Európske tajné služby sa zaujímali aj o ňu, ale jej meno vyškrtli zo zoznamu politikov, ktorí by mali s Medvedčukom niečo spoločné.

To sa však nedá povedať o Pradourovi. Minulý týždeň urobila polícia domové prehliadky uňho doma v Bruseli a v jeho kancelárii v Štrasburgu. Vyšetrovatelia zhabali jeho počítače, flash disky, osobné dokumenty, fotografie a poznámky. Razia bola podľa materiálov, ktoré Deník N preštudoval, zameraná na peniaze, ktoré mohol Kremeľ posielať na svoje aktivity v Európe.

Europoslanec de Graaff potvrdil domové prehliadky u Pradouru. „Polícia nekontaktovala ani mňa, ani jeho. Pre mňa je to veľmi prekvapivé,“ komentoval situáciu na platforme X Graaff.

Dodal, že sám nie je „nijako zapojený“ do „žiadnej takzvanej ruskej dezinformačnej operácie“.

Ďalšie mená na zozname

Pradoura povedal, že sa k prípadu vyjadrí po európskych voľbách.

„Odpoviem tým, ktorí sú oprávnení klásť otázky, keď na to príde čas. Zatiaľ nemám žiadny komentár. Som politický aktivista a k týmto obvineniam sa verejne vyjadrím po 9. júni, po dátume európskych volieb,“ odpovedal na otázku, či si vzal peniaze od Medvedčukovej siete.

Vyšetrovanie v Belgicku sa však netýka iba jeho. Z dokumentov, ktoré má Deník N k dispozícii, vyplýva, že belgická prokuratúra v súvislosti s prípadom preveruje ďalšie mená.

Ide o francúzskeho európskeho politika Nicolasa Baya z krajne pravicovej strany Reconquête. Ten tvrdí, že s prípadom nemá nič spoločné.

„O Voice of Europe som sa dozvedel až vo chvíli, keď sa o ňom písalo v tlači. Nevedel som, že existuje. Som od toho všetkého ďaleko. Mám dojem, že sa všetci vzrušujú a hádžu menami, ale je to úplný nezmysel,“ povedal Bay s tým, že s Medvedčukom sa stretol iba raz, a to v roku 2018.

„Medvedčuk prišiel v roku 2018 do Európskeho parlamentu v Štrasburgu na kolokvium o situácii na Ukrajine,“ uviedol Bay, ktorý potvrdil, že sa pozná s ľuďmi z Visegrád Postu. „Stretol som sa s niektorými z nich, keď som bol v Budapešti. Almássy ma dvakrát alebo trikrát oficiálne vyspovedal počas mojich návštev v Maďarsku.“

Ďalším politikom na zozname je Ladislav Ilčić z kresťanskopravicových chorvátskych suverenistov. Do vydania textu na otázky neodpovedal.

Práve týchto ľudí vrátane Pradouru a Bystroňa európske spravodajské služby podozrievajú z toho, že mali peniaze od proruskej siete. Okrem nich spravodajcovia spomínajú ešte jednu osobu – europoslanca z Holandska.

Tok ruských peňazí

Washington Post s odkazom na ruské interné dokumenty napísal, že operácia bola spustená priamo z Kremľa. Peniaze použité na jej financovanie pochádzali z Moskvy.

Podľa tajných služieb hotovosť prevážali dvaja kuriéri v autách s diplomatickými registračnými značkami cez Bielorusko a Poľsko. Európske služby sa domnievajú, že peniaze z Poľska mohol prevážať aj sám Marčevskij.

Vyšetrovatelia sa zároveň domnievajú, že okrem Prahy bolo ďalším centrom operácie práve Poľsko. Už v marci prehľadávali príslušníci poľskej tajnej služby ABW byty v mestách Varšava a Tychy, kde žije poľský podnikateľ menom Jacek January Jakubczyk. Našli uňho 48 500 eur a 36 000 dolárov. Nie je jasné, či išlo o jeho peniaze alebo o hotovosť, ktorá bola určená Marčevskému.

Päťdesiatjedenročný Jakubczyk hrá v prípade kľúčovú úlohu. Od roku 2015 pracoval pre poľskú vládu ako osobný strážca na ambasádach v zahraničí, v Minsku a v Káhire.

Keď pôsobil v Odese, stretol sa tam so svojou súčasnou ženou, ktorá sa potom vzdala ukrajinského pasu a je ruskou občiankou. Krátko nato Jakubczyk založil súkromnú bezpečnostnú agentúru. Potom vraj ochorel a presťahoval sa do mesta Tychy. Odvtedy spolu s manželkou viackrát navštívil Prahu.

Vlani na jar sa podľa českého obchodného registra stal konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti Voice of Europe. Keď sa reportéri za Jakubczykom vybrali, tvrdil, že mu ukradli identitu a že s mediálnou platformou nemá nič spoločné.

Podľa dokumentov v obchodnom registri zapisoval jeho meno notár Roman Hochman. Ten tvrdí, že pri prepisovaní firmy „konal v dobrej viere“: „Pri spisovaní notárskej zápisnice som bol v dobrej viere, že rokujem s osobou, ktorá mi na pojednávaní preukázala svoju totožnosť platným úradným preukazom. Keď sa niekto z účastníkov cíti poškodený v svojich právach, nech sa ich domáha právnou cestou.“

Aj to však Jakubczyk odmieta a tvrdí, že sa do prípadu dostal „za protiukrajinské komentáre na internete“. Tam prevádzkuje malú facebookovú skupinu nazvanú Brotherhood of Wolves, v ktorej zverejňuje výroky politikov a komentuje ich. Napríklad napísal: „Škoda, že iba 20 % je za odchod z EÚ.“

Vyšetrovatelia však majú podľa zdrojov Deníka N a týždenníka Zeit o Jakubczykovej verzii pochybnosti.

Ako bola operácia prezradená?

Podľa zdrojov, s ktorými hovorili reportéri Deníka N, Zeit a Le Monde, sa BIS už vlani na jar začala zaujímať o Voice of Europe. „Tým bola akcia už zhruba na jar roku 2023 podchytená a vedelo sa, s kým je Medvedčukov kľúčový muž Arťom Marčevskij v kontakte,“ povedal Deníku N zdroj, ktorý má o prípade detailný prehľad.

Ďalšie zdroje reportérom potvrdili, že česká tajná služba už vlani informovala kolegov v šiestich krajinách, ktorých sa prípad týka. Išlo o Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Poľsko, Nemecko a Maďarsko.

„Akcia sa navyše podchytila ​​v zárodku, pretože sa podľa našich poznatkov najviac síl investovalo do Voice of Europe. Dá sa povedať, že z troch médií bolo najsilnejším nástrojom. Dve ďalšie platformy nemali taký dosah,“ opisuje ďalší zdroj s tým, že keby sa prípad začal vyšetrovať neskôr, hrali by už Visegrád Post a Golos.eu oveľa väčšiu úlohu.

Dôsledky celého prípadu už pociťujú Medvedčuk aj Marčevskij. Obaja sa dostali najskôr na český a aktuálne už aj na celoeurópsky sankčný zoznam.

Kým Medvedčuk žije v Moskve, Marčevskij sa koncom marca premiestnil z Prahy na Slovensko, kde získal dočasnú ochranu.

Dom v obci neďaleko Prahy je zatiaľ prázdny, rovnako ako kancelárie Voice of Europe na Václavskom námestí.

Jediná vec, ktorá po Marčevskom v sídle spoločnosti zostala, je luxusná šedá motorka s policajnou papučou.